ORAVA. V novele, ktorú schválili poslanci, sa píše, že počas sviatkov „nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi“.
To znamená, že zatvorené musia byť všetky obchody s maloobchodným predajom, ako sú potraviny, drogérie, predajne s textilom, obuvou či akýmkoľvek iným tovarom, ktorý sa predáva konečnému zákazníkovi. Tieto obchody môžu byť otvorené len vtedy, ak v nich majiteľ bude predávať sám, zamestnanci vtedy predávať nesmú.
Najväčšiu sieť obchodov na Orave prevádzkuje COOP Jednota Trstená a Námestovo. Čakajú na konečnú verziu zákona. Podpredsedníčka trstenskej Jednoty Daniela Furdeková nový zákon víta. Spoločnosť má 46 prevádzok, obmedzenie predaja sa bude priamo týkať piatich až siedmich supermarketov. „Ľudia budú radi, že si cez sviatky oddýchnu. Ekonomicky to pravdepodobne nebude až také výhodné.“ Podľa predbežných prepočtov odhadujú pokles mesačného obratu o dve až tri percentá.
„Za bývalého režimu boli aj v nedeľu obchody pozatvárané a ľudia žili,“ hovorí Furdeková. „Postupne, ako prichádzali trendy zo západu, museli sme sa aj my prispôsobiť a súperiť s inými obchodnými reťazcami. Uvidíme, ako zareagujú ľudia.“
Oravci by zatvorili aj v nedele
Drvivá väčšina diskutujúcich na facebookovej stránke orava je dokonca za rozšírenie zákazu predaja aj na nedele. „Nedeľa je sviatočný, odpočinkový deň. Patrí rodine, a Bohu,“ hovoria. „Nie obchodu.“
Diskutujúci, ktorí sú proti, poukazujú na to, že nielen predavačky majú rodiny. Kde by tie rodiny spolu chodili, keby boli zatvorené reštaurácie, kiná, zoologické záhrady, verejná doprava. Človek má byť slobodný rozhodnúť sa, čo bude robiť v svojom voľnom čase. To teraz zatvoria v nedeľu aj štadióny a ihriská, lebo chlapi chodia na futbal?
„Vyrastala som za socíku, sviatky a nedele boli zatvorené,“ spomína Ľuba Jesenská. „Viac sme museli používať hlavu, aby sme pred víkendom nezabudli niečo kúpiť. Nepopieram, že je výhoda mať možnosť kupovať aj v nedeľu, ale menil by niekto s personálom predajní?“
Áno aj nedeliam dáva tiež Ján Mičkalík. „Nech si zarobia aj drobní obchodníci.“ Aspoň pár dní by im prenechali zákazníkov veľké obchodné reťazce.
Za nielen voľné sviatky, ale aj nedele, je Monika Buláková. „Vážim si predavačky a preto v nedeľu nenakupujem. A nehladujem preto.“
Čo na to obchodníci?
Michal Mikuš má dve predajne s domácimi potrebami a elektronikou v Dolnom Kubíne. Nové nariadenie mu vôbec nevadí. Aj tak sa mu vraj otvorenie cez víkend neoplatí. „V tom čase je mesto mŕtve. Všetci vyrazia do veľkých nákupných centier vo väčších mestách.“
Andrej Vrobel má v Námestove obchod so športovým oblečením. „Začínal som z ničoho,“ hovorí. „S dlhom v banke a založeným rodičovským bytom. Pre mňa bol každý deň, kedy som nič nepredal, tvrdou ranou a stresom, či budem mať z čoho zaplatiť nájom, pôžičku, odvody. Pre mňa sa teda aj v súčasnosti rovná sviatok dňu, kedy nič nepredám.“ Dnes si majiteľ obchodu môže dovoliť zamestnávať na dohodu. Nikdy ho však nenútil, aby chodil do práce počas sviatkov. Vždy to bolo o dohode.
„Uznávam cirkevné sviatky, nie pribúdajúce štátne. Nemám dôvod nepracovať prvého či ôsmeho mája. Mesačne platím DPH, k tomu nájom, zamestnanca. Každý deň, keď mám zatvorené, je pre mňa nevýhodou. Takže budem určite pracovať aj počas sviatkov, ktoré teraz zahrnul parlament do zákona.“
Čo na to predavačka?
Jana Ligasová z Dolného Kubína pracuje ako predavačka v potravinách 16 rokov.
„Úžasné,“ reaguje na novelu zákona k obmedzeniu predaja počas sviatkov. „V obchodoch pracuje väčšina žien, určite sa tešia so mnou. Budeme doma s rodinami viac dní. Niektorí ľudia poukazujú na to, že v práci sú policajti, zdravotníci a iné profesie. Ale to je iné, lebo to sú nepretržité prevádzky. Tieto služby musia fungovať, lebo sú nevyhnutné. Ale pre zatvorené obchody cez sviatky nikto nezomrie, ani hladovať nebude. Náš obchod je v nedeľu zatvorený, ale kolegyniam, ktoré vtedy pracujú, by som priala, aby zákon rozšírili aj o tento deň.“
Tržníc sa to netýka
Novela neovplyvňuje prevádzku tržníc. „Závisí to od toho, kto bude predávať,“ upozorňuje Radovan Pala, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing.
„Dôležité je iba to, či je predávajúci podnikateľ alebo zamestnanec. Podnikateľ predávať môže, zamestnanec nie,“ hovorí Pala. Rovnaké je to aj s predajom z dvora.
Pokladne neutrpia
Ministerstvo financií tvrdí, že rozšírenie zákazu predaja nebude mať vplyv na ekonomiku Slovenska. Bližšie vysvetlenie neposkytlo.
Obchody, ako aj štát zrejme očakávajú, že sa ľudia predzásobia a na tržbách ani daniach sa to výraznejšie neprejaví.
Zamestnanci však áno. Podľa Zákonníka práce majú tí, ktorí pracujú počas sviatkov, nárok na päťdesiatpercentný príplatok 50 percent. O túto možnosť teraz prídu.
Obchody ostanú zatvorené spolu pätnásť a pol dňa v roku. Doteraz to bolo len tri a pol dňa – na Štedrý deň popoludní, v Prvý sviatok vianočný, na Nový rok a počas Veľkonočnej nedele.
Pokuta pre majiteľa prevádzky za otvorenie počas sviatkov sa môže vyšplhať až do stotisíc eur.
Tri otázky
Počas ktorých dní budú obchody zatvorené?
Zákaz predaja sa týka všetkých štátnych sviatkov, čiže 1. januára, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra a 17. novembra. Zamestnanci ostanú doma aj počas dní pracovného pokoja, teda 6. januára, na Veľký piatok, Veľkonočnú nedeľu a Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 15. septembra, 1. novembra, 24. decembra popoludní, 25. decembra a 26. decembra.
Existujú aj nejaké ďalšie výnimky?
Zákaz predaja počas sviatkov sa netýka čerpacích staníc, lekární, predaja na letiskách, v prístavoch, vo verejnej doprave, v nemocniciach, predaja cestovných lístkov a suvenírov. V týchto prevádzkach môžu zamestnanci predávať ako v akýkoľvek iný deň.
Okrem toho, určité výnimky majú aj kvetinárstva. Môžu byť otvorené 8. mája, keďže druhá májová nedeľa sa slávi ako Deň matiek a ľudia vtedy zvyknú kupovať kvety. Ďalej 1. septembra, keďže žiaci dávajú v úvode školského roka kvety učiteľkám, a 1. novembra na Sviatok všetkých svätých.
Dotkne sa zákaz aj služieb?
Služby sa poskytovať môžu aj počas sviatkov.
