LIESEK. Nenápadná, rokmi poznačená kaplnka, zarastená kríkmi. Málokto si uvedomí, o akú pamiatku ide. Na tomto mieste, kúsok od brehu Oravskej priehrady, stojí už viac ako sto rokov. Pamätá si dve vojny, vysťahovanie ľudí z okolitých dedín a napokon i nezáujem okolia. Dnes by ju nikto nespoznal. Kaplnku zmenili na dôstojné pietne miesto veriaci z Liesku, hoci je od dediny vzdialená viac ako desať kilometrov.
Po rokoch ju ledva našiel
Štefan Piták je správcom farnosti v Liesku osem rokov, predtým pôsobil na Liptove, pred 30 rokmi v Trstenej, pochádza z Námestova. Keďže v detstve mal z oboch strán susedov z dedín, ktoré zanikli pre výstavbu priehrady, má blízko k týmto, dnes už historickým udalostiam a osudom ľudí, ktorí tam žili.
„Kaplnka je to jediné, čo zostalo z niekdajšej Osady, odhliadnuc od sôch, Panny Márie a sv. Antona, ktoré sú ešte stále v lese a tiež patrili k Osade,“ hovorí Štefan Piták. Ako kaplán v Trstenej tam často chodieval. „Potom som bol dlhšiu dobu mimo, pred ôsmimi rokmi som k nej vybral opäť. Zostal som šokovaný. Musel som ju hľadať v lese, zarástla krovinami.“
Stav zo začiatku minulého roku. (zdroj: ARCHÍV ŠP)Murovaná kaplnka stojí od roku 1874, jej predchodkyňou bola drevená. Popred ňu kedysi viedla cesta z Osady do susedných Hámrov. Podľa rozprávania rodáka Michala Žáčika, ktorý dnes žije vo Vrútkach, ju stavali sluhovia pracujúci na panstvách v Osade. „Bola to bohatšia dedina, veľa chlapov pracovalo v Amerike. Mohli si dovoliť mať na poliach sluhov,“ rozpráva správca farnosti.
Zmenená na nepoznanie
Pred dvomi rokmi silný vietor zvalil niekoľko stromov aj v okolí kaplnky. Jeden dopadol na jej strechu. „Prišlo mi jej ľúto,“ hovorí liesecký farár. „Napadlo mi, či by sme ju neopravili. Pomohli viacerí veriaci z Liesku, najmä Marián Revaj a jeho zamestnanci.“
Keď Štefan Piták našiel podporu u veriacich aj podnikateľov, začal zháňať kľúče od kaplnky. Kedysi bývala odomknutá. Od určitého času ju však niekto zamykal. Vypátrať majiteľa kľúčov sa mu podarilo s pomocou Trstenčanov. Mal ich už spomínaný Michal Žáčik, ktorý má v blízkosti kaplnky postavenú maringotku.
Chlapi urobili kus roboty. (zdroj: ARCHÍV ŠP)Trvalo niekoľko týždňov, kým skupinka dobrovoľníkov zmenila poškodenú kaplnku na nepoznanie. Najskôr správca lesa vypílil stromy a kríky okolo nej. Potom prišli na rad stavbári, maliari, remeselníci. Starú strechu nahradil nový krov aj krytina. Zmizli obrovské vlhké fľaky z múrov, dôstojne vyzerá aj interiér. Zostali v ňom zachované pôvodné maľby, dievčatá z Liesku ich nanovo namaľovali. Vo vnútri je pôvodný obraz Panny Márie spred 130 rokov a dokonca aj stará lavica, ktorú ľudia zachránili z pôvodného kostola Božského srdca krátko predtým, ako ho pred zatopením zbúrali. Je tam aj tabuľka s históriou zatopenej obce a dobovými fotkami.
Pred kaplnkou je panoráma Tatier aj s pomenovaním všetkých vrchov, ktoré vidno z lúky pred ňou.
Rozšírenie cyklotrasy
Správca farnosti s Mariánom Revajom a ďalšími vyznačili aj cyklotrasu ku kaplnke.
„Aby sa dostala do povedomia čo najväčšieho počtu ľudí,“ hovorí Piták. „Trasa začína pri kaplnke Panny Márie nad Lieskom, vedie lieseckým chotárom, trstenským, osadským okolo priehrady a opäť trstenským. Celý okruh má zhruba 22 kilometrov, je vyznačený modrým písmenom C.“ Polovica vedie po asfaltových cestách, polovica po poľných. Vhodná je skôr pre horské bicykle ako cestné.
Kaplnku posvätil dekan Ján Marhefka ešte v júli minulého roka. Odvtedy si ju našli desiatky rodákov z Osady, Liesečanov, ale aj cyklistov, ktorých zaujíma história.
V najbližších dňoch plánuje Štefan Piták urobiť zo súčasnej cyklotrasy zhruba 3,5-kilometrovú odbočku k starému cintorínu, ktorý bol súčasťou niekdajšej dediny Hámre. „Myslím, že by to ako celok mohlo ľudí ešte viac zaujať. Je to miesto, kde človek nájde kus raja, dá svojmu telu veľa po stránke telesnej aj duchovnej.“
Trasa ku kaplnke z Liesku a Trstenej. (zdroj: MR)
