Rozhodca Kamil Horváth z Trstenej už píska viac ako 20 rokov. Začínal ako každý, v oblastných súťažiach, a v súčasnosti už má odpískaných zhruba dvesto stretnutí v najvyššej futbalovej lige na Slovensku. „Rozhodovanie mi stále prináša radosť a to je najdôležitejšie.“
Slovensko i zahraničie
Oravčan je na nominačnej listine rozhodcov Slovenského futbalového zväzu (SFZ) od roku 2003. Premiéru v najvyššej súťaži absolvoval ako čiarový v dueli Košíc so Zlatými Moravcami. „Na ten zápas si pamätám veľmi presne. Na štadión prišlo 7-tisíc divákov. Emócie boli neskutočné.“
O ďalšie tri týždne sa Kamil Horváth do Košíc vrátil. Tentokrát už viedol zápas v pozícii hlavného arbitra. Domáci vyhrali nad Nitrou 3:0. Naposledy pískal duel Slovana Bratislava s Michalovcami (3:1). Za štrnásť rokov už má na konte približne dve stovky stretnutí riadených SFZ. Zažil rizikové zápasy i derby Trnavy so Slovanom. „Už to nie je ako kedysi, keď chodilo na štadión 16-tisíc ľudí. Keď si pozrieme dnešnú návštevnosť Fortuna ligy, je to futbalová tragédia.“
Kamila Horvátha vyslal zväz päťkrát aj do zahraničia ako štvrtého rozhodcu. Za top zápas označil duel skupinovej fázy UEFA medzi AS Rím a Levski Sofia v roku 2009. „Bola to odmena za prácu na Slovensku. Videl som, ako to beží v inom futbalovom svete. Veľmi príjemná skúsenosť.“
Čím vyššia súťaž, tým ľahšie rozhodovanie
Rodák z Trstenej si prešiel v kariére oblastnými, krajskými i republikovými súťažami. Ľahký alebo ťažký zápas podľa neho neexistuje. Všetko záleží od toho, aký meter rozhodca od začiatku nastaví. V jednom sa však utvrdil. „Čím je vyššia súťaž, tým je rozhodovanie ľahšie,“ hovorí 43-ročný arbiter. „Hráči sú inteligentnejší a tak k zápasu pristupujú. Nemôžu si dovoliť veci, ktoré k futbalu nepatria. Samozrejme, nájdu sa výnimky. Rozhodcovia v oblastných súťažiach to majú omnoho ťažšie.“
Arbitri na nominačnej listine SFZ absolvujú štyrikrát za rok fyzické previerky a dvakrát teoretické skúšky. „Rozhodovanie neprináša len víkend. Trénujem štyrikrát do týždňa. Mám kondičného trénera. Uberá to veľa času. Rodina trpí.“ U Horváthovcov si však na pracovné víkendy už zvykli. „Keď som náhodou niekedy doma, smejú sa, že im zavadziam.“
Oravský arbiter má už na konte dve stovky zápas v najvyššej slovenskej lige. (zdroj: Archív rozhodcu)Nezáujem o funkciu rozhodcu
Práca rozhodcu je veľmi náročná. Nevyžaduje si iba fyzickú zdatnosť, ovládanie pravidiel, ale aj veľmi silnú psychickú odolnosť. Muži v pruhovanom si musia počas zápasu vypočuť niekoľko štipľavých slov na svoju adresu a vo výnimočných prípadoch dochádza aj ku inzultácii. „Našťastie, žiadnu som nezažil,“ hovorí Kamil Horváth. „Boli však zápasy, po ktorých sme museli ostať dlhšie v šatni, kým diváci odišli.“
Skúsený oravský arbiter si vo voľnom čase chodí pozrieť futbalové zápasy v Trstenej alebo okolitých obciach. Stretáva tam kolegov, od ktorých sa učil. „Do piatich rokov bude veľký problém, aby mal kto rozhodovať oblastné súťaže. Vidieť to už na kraji i v národných súťažiach. Mladí nemajú o to záujem. Veľakrát ich odradí správanie sa divákov na zápasoch. Preto ak chcú robiť rozhodcu, musia byť veľmi psychickí odolní a musí ich baviť táto práca.“
S futbalom musel skončiť
Kamil Horváth najprv hrával súťažne futbal, no pre zranenie musel ako 18-ročný skončiť. Aj preto sa dal na dráhu rozhodcu. „Naviedol ma hlavne môj ujo, ktorý už pískal.“
Prvý duel v pozícii hlavného arbitra viedol v Oravskom Bielom Potoku. Bežal rok 1994. „Mal som trošku trému, ale nebolo to nič zvláštne. Výsledok si síce nepamätám, ale viem, že mi asistoval František Štrbáň.“ Z oravských štadiónov chodil rodák z Trstenej najradšej pískať klubom za Oravskou priehradou. „Ľudia tam berú futbal ako divadlo. Domov prídu po týždni práce a chcú dostať zo seba tie emócie. Zápas má vtedy správny náboj.“ Skúsený oravský rozhodca je po dueli najspokojnejší vtedy, keď má po konečnom hvizde dobrý vnútorný pocit.
Vasiľov sa posilnil o hráča tureckého pôvodu Čítajte
