TVRDOŠÍN. Do oceňovania stavieb k úverom kedysi znalci zaradili všetky budovy na pozemku patriacom žiadateľovi. Dnes však už neocenia tie, ktoré síce sú zakreslené v mape, no nie je o nich zmienka na liste vlastníctva.
Postup, ako ich majitelia môžu zlegalizovať, je zdĺhavý a môže priniesť nemalé ťažkosti. Starostovia zo Združenia miest a obcí Horná Orava chcú preto vyvolať zmenu v zákone.
Spory medzi dedičmi
Na takzvané obielenie stavieb postavených pred rokom 1976, teda pred nadobudnutím platnosti stavebného zákona, existuje jediná možnosť. Ak bol súčasný majiteľ majiteľom aj vtedy a mal viac ako osemnásť rokov, obec vydá oznámenie, v ktorom uvedie, komu stavba patrí, kedy bola postavená a kto ju postavil.
Na základe tohto oznámenia kataster zapíše vlastníkovi zadné stavy na list vlastníctva. Netreba dodatočné stavebné ani kolaudačné povolenie, keďže v čase pred rokom 1976 takéto povolenia nebolo treba a teda nejde o čiernu stavbu.
„Problém je však s tým, že ľudí, ktorí boli vtedy dospelí a stále je nehnuteľnosť napísaná na nich, je čoraz menej,“ hovorí predseda združenia samospráv Ján Banovčan.
Obec môže spomínané oznámenie vydať aj na už zosnulého vlastníka. Kataster na neho stavbu zapíše. Tu však nastupujú problémy. Vlastník, ktorý zdedil pozemok aj rodinný dom pred hospodárskou budovou, musí požiadať o dodatočné dedičské konanie. Do neho vstupujú všetci zákonní dediči.
„Môže to vyvolať medzi ľuďmi veľké spory. Ak na niekoho pred rokmi rodičia prepísali dom s tým, že ostatní súrodenci sa nárokov zriekli, pri dodatočnom dedičskom konaní to už urobiť nemusia. Čo potom? Čo ak si všetci začnú robiť nároky na tieto hospodárske budovy? Súčasný vlastník za tento stav de facto nemôže, no dostane sa do nezávideniahodnej situácie. Obávam sa, čo všetko by to mohlo v obciach vyvolať,“ hovorí Banovčan.
Chce to zmenu zákona
Ján Banovčan sa obrátil na vedenie tvrdošínskeho okresného úradu a jeho katastrálny odbor, či neexistuje spôsob, ako tieto staré stavby celoplošne zlegalizovať a zapísať na listy vlastníctva. Aspoň v nesporových prípadoch. Ak totiž problém nevyriešia celoplošne, obáva sa, že to prinesie množstvo práce vlastníkom, obciam aj katastrálnemu úradu.
„Môžeme ísť len podľa katastrálneho zákona a vyhlášky k nemu,“ povedala Zuzana Železníková, zástupkyňa vedúcej Katastrálneho odboru v Tvrdošíne. „Na stavby spred roku 1976 sa vzťahuje režim, ktorý ste už spomínali. Na novšie musí byť dodatočné stavebné povolenie a kolaudačné. Až potom to môžeme zapísať. Iná možnosť podľa našich predpisov nie je.“
Problém by sa teda dal riešiť pravdepodobne iba zmenou v stavebnom alebo katastrálnom zákone. Jozef Turčák, prednosta Okresného úradu Tvrdošín, si myslí, že novela katastrálneho zákona by v tomto smere nepomohla. „Kataster je len register,“ hovorí. „Zmenu treba riešiť inde, možno skôr v stavebnom zákone, ktorý hlbšie rieši jednotlivé stavby.“
Nie vždy treba aj geometrák
„Ideálne by bolo, keby sme vedeli tieto staré stavby na pozemkoch vlastníkov domov pred nimi hromadne zapísať do listov vlastníctva, napríklad na základe nejakého spoločného oznámenia,“ povedal Ján Banovčan. „Ak však toto nebude možné, musíme skúsiť iniciovať zmenu v zákone cez Združenie miest a obcí Slovenska. Ak sa totiž dostaneme do situácie, kedy ľudia začnú robiť dodatočné stavebné povolenia alebo dodatočné dedičské konania, spustia sa okolo toho ťahanice a podania na súdy. Potom už bude neskoro niečo riešiť.“
A čo so starými stavbami, ktoré už neexistujú, no stále sú zakreslené na mape? Podľa Zuzany Železníkovej vydá obec na základe búracieho povolenia oznámenie o zrušení súpisného čísla. Potom kataster budovu vymaže z katastrálnej mapy. Ak chce majiteľ, aby už pozemok nebol vedený ako zastavaná plocha, musí si dať urobiť aj geometrický plán. V opačnom prípade investovať do geometráku nemusí. Podobný postup je aj pri spadnutých budovách.
Vtedy však vlastník žiada obec o vydanie potvrdenia o neexistencii stavby. A s tým sa potom obracia na katastrálny úrad. S geometrickými plánmi platí to isté, čo v predošlom prípade.
