MÚTNE. „Vláda prijala celý rad opatrení s cieľom zúžiť priestor pre korupčné a netransparentné správanie,“ napísal premiér Róbert Fico v liste, ktorý poslal všetkým starostom.
„Treba otvorene priznať, že aj napriek vynaloženému úsiliu negatívne vnímanie korupcie výrazne pretrváva. Obraciam sa na vás ako predstaviteľov miestnej samosprávy. V skutočnom, nie politickom, boji proti korupcii potrebujeme viac spolupráce, viac kvalitných a vierohodných informácií a predovšetkým viac odvahy netolerovať akékoľvek konania korupčného charakteru.“
Ako ďalej píše, je presvedčený, že „nám všetkým musí záležať na čistote verejného života a dobrom mene našej krajiny“.
Preto starostov vyzval, aby neváhali a akékoľvek závažné informácie o korupčnom správaní predstaviteľa štátnej a verejnej moci na ktorejkoľvek úrovni oznámili príslušným orgánom alebo jemu osobne. Každému takémuto podaniu vraj bude venovať patričnú pozornosť.“
Starosta Mútneho Marián Murín na prosbu premiéra zareagoval. „Dlhé roky sa pohybujem v stavebníctve, vybudoval som úspešnú firmu,“ zdôvodnil a pomocou konkrétnych čísiel listom poukázal na korupciu, ktorá súvisí s výstavbou ciest.
List Mariána Murína
Máme drahé diaľnice, zlé cesty, zničené mosty, kolóny pri vjazdoch a výjazdoch z mnohých miest na Slovensku. Ľudia sú tu rukojemníkmi všetkých politikov aj napriek tomu, že platia viac a viac daní. Čakáme v kolónach, míňame kopec času a rozbíjame si naše autá. Prečo vlastne platíme toľké dane a nežiadame za ne protislužbu od štátu?
V o statnom čase stále viac a viac počúvame o tom, aké sú naše diaľnice drahé, aké sú drahé rekonštrukcie mostov, aké sú drahé rekonštrukcie jednotlivých úsekov ciest. Znova počúvame našich múdrych politikov, ako nám vysvetľujú opodstatnenie týchto predražených stavieb. Vraj máme strašne zlé prírodné podmienky, problémy so zakladaním stavieb, lebo je zlá geológia, že tu máme aj iné vyvolané investície – budovy údržby diaľnic, zjazdy a výjazdy na diaľnice.
Most v Podbieli museli pre havarijný stav uzatvoriť. Až potom postavili nový. (zdroj: Martin Pavelek)
Pri týchto vyjadreniach politikov mám pocit, že nežijem na Slovensku, ktoré sa nachádza v centre Európy, v susedstve s Rakúskom, Českom, prípadne si môžeme dovoliť povedať, že je nám veľmi blízko aj Slovinsko, Chorvátsko, alebo ďalšie štáty, ktoré majú podobný ráz krajiny, podobné rieky, podobné hory a z tohto dôvodu aj podobne geologické podmienky pre zakladanie a stavbu diaľnic.
No v jednom nie sme si podobní. V cene, za ktorú staviame my, na Slovensku.
U nás je päťnásobne vyššia. Zrazu mám pocit, že naša krajina sa nachádza na Severnom póle, prípadne v Antarktíde alebo na Marse, alebo by sme ju v pokoji mohli nazvať banánovou republikou. Treba podotknúť, že aj na Slovensku sme pred rokom boli už blízko cenám týchto okolitých štátov.
Uvádzam príklad úseku diaľnice Dubná skala, ktorá je v dĺžke 16 km so všetkými zjazdmi a výjazdmi a obslužnými objektmi stavaná v podobných podmienkach, aké sú v Čadci alebo v Prešove. Celková cena tohto 16 km úseku bola 130 miliónov eur. To znamená, že jeden kilometer sme postavili za 8,125 milióna eur.
Viem, že súčasní politici budú protestovať, že tento úsek bol podhodnotený asi o 20 percent. Tak si k tomu pripočítajme tých 20 percent a výsledná suma bude 10 miliónov eur na jeden kilometer. Ak sú v Čadci ešte aj o 50 percent horšie podmienky oproti Dubnej skale, tak mi to stále vychádza, že by mal stáť kilometer 15 miliónov eur. No prečo sme zazmluvnili päťkilometrový úsek za 239 miliónov eur?
Naozaj nepochopím, prečo tu vychádza kilometer na viac ako 47 miliónov eur. Možno je to tak preto, že Americká NASA sa chce dostať na Mars a neprišla na to, že Slovensko je už tam.
Keď si predstavíme, že týchto päť kilometrov v Čadci by mohlo stáť maximálne 75 až 100 miliónov eur s akoukoľvek rezervou na nepredvídané okolnosti, tak nám z toho vyjde, že je predražený skoro o 150 miliónov eur.
Za to sme mohli mať vyasfaltované všetky cesty v Žilinskom kraji, lebo sú tiež v katastrofálnom stave napriek tomu, že využíva eurofondy v porovnaní s Banskobystrickým krajom, ktorý tieto eurofondy nevyužíva, no cesty má určite lepšie ako hociktorý iný kraj na Slovensku.
Za 150 miliónov sme mohli mať v Žilinskom kraji vyasfaltovaných 50 až 80 km ciest I. triedy, 250 km ciest II. triedy, 500 km ciest III. triedy. To sú všetky rozbité cesty, po ktorých my všetci jazdíme a rozbíjame si naše autá kúpené za zdanené peniaze.
Alebo sme mohli mať zrekonštruovaných 50 až 100 mostov v Žilinskom kraji, v závislosti od veľkosti mosta a rozsahu rekonštrukcie. Prípadne zdravotné sestry a učitelia mohli mať zvýšenú mzdu o viac ako 20 percent.
V Banskobystrickom kraji je tiež niekoľko štátnych akcií, ktoré sú absolútne predražené. Jednou z nich je medializovaný, dnes pre vodičov uzatvorený dvojkilometrový úsek cesty v Štiavnických baniach. Rekonštrukcia tohto dvojkilometrového úseku bude stáť nás všetkých 25 miliónov eur, čo je viac ako 12 miliónov na jeden kilometer. To je viac o štyri milióny, ako stál jeden kilometer diaľnice Dubná skala.
Je to absolútna nehoráznosť, lebo reálna cena na Štiavnických baniach by mala byť na úrovni maximálne päť miliónov.
Tu sa pýtam, prečo naša vláda a vládni činitelia vyčítajú pánovi Kotlebovi, že nečerpá eurofondy vo výške 20 miliónov, ktoré aj tak všetci Slováci budeme musieť postupne splatiť? A tu by bolo zrazu ušetrených 20 miliónov eur, zaplatených z našich daní, ktoré by mohli použiť napríklad na vyasfaltovanie 150 až 200 km ciest v Banskobystrickom kraji. Tieto peniaze nám, alebo lepšie povedané našim politikom, zrazu nechýbajú. Im nie, oni ich možno budú mať na svojich účtoch na Bahamách, prípadne v iných daňových rajoch.
Poslednou ranou pod pás asi nás všetkých a nielen občanov Prešova a Prešovského kraja je severný a južný obchvat Prešova, na ktorom sme mohli podľa analýz ministerstva financií ušetriť 400 miliónov. Predpokladáme, že tieto analýzy nerobili žiadni diletanti, ale skutoční odborníci, ktorým môžeme veriť.
Možno stačilo počkať pol roka a mohol sa začať stavať jeden aj druhý obchvat navrhnutý týmito odborníkmi. Stačilo sa postaviť pred ľudí Prešova, ľudí Prešovského kraja a povedať im, že tých 400 miliónov bude v priebehu dvoch či troch rokov skutočne minutých v Prešove a Prešovskom kraji na opravu ciest a mostov. Vysvetliť im, aby z tohto dôvodu počkali pol roka, maximálne rok na začiatok výstavby. Mohli im ponúknuť skrátený termín ukončenia. Veď iba my máme také dlhé termíny výstavby. Prešovčania by to určite pochopili, lebo všetci si rozbíjajú svoje autá na cestách v celom kraji.
A keď už čakali na obchvat 40 rokov, tak by za takejto podmienky určite rok počkali.
No zrazu nám všetkým bolo treba oznámiť, že to je neprijateľný variant, lebo ľudia by museli ešte nejaký čas počkať. Zrazu im ide o ľudí, keď je to drahšie o 400 miliónov. To je predsa neskutočná nehoráznosť.
Minulí politici privatizovali štátne podniky, aby ich neriadil „Kinder manažment“ a predali to, čo vybudovali naši rodičia. Dnešní politici síce neprivatizujú, ale zadlžujú naše deti takýmto nezmyselným predražovaním stavieb. Pre koho to má zmysel?
Vždy, keď stojím v radoch áut pri vjazde alebo výjazde do miest, uvažujem nad tým, prečo takto nezmyselne strácam svoj čas. Uvažujem nad tým, že za to môžu absolútne všetci politici, ktorí tu za tých posledných 27 rokov vládli a teraz vládnu.
MARIÁN MURÍN
