PÁRNICA. „Na jazerách je to samá zdochlina. Tie šťuky majú cez meter. Je mi do plaču. Za toto by malo byť celé vedenie nášho rybárskeho zväzu okamžite odvolané.“ Napísal na sociálnej sieti Branislav Kleň. Svoj názor podporil fotografiami, na ktorých sú rozkladajúce sa metrové kusy. „Dovolím si tvrdiť, že viac ako polovica rýb na Párnických jazerách je už po smrti. Všade to páchne hnilobou a zdochliny sú na každom kroku.“
Kapitálne kusy
„Stojím si za tým, čo som napísal na internete,“ povedal Branislav Kleň. Podľa neho by sa škody mali zosobniť vedeniu miestnej organizácie. „Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu Dolný Kubín je organizácia, ktorú riadia určití ľudia a títo ľudia majú za všetko zodpovednosť. Svojím konaním musia predvídať takéto katastrofy a zabrániť ich vzniku. Ich ľahostajnosť a neschopnosť spôsobila túto katastrofu.“
V Párnici je 16 jazier s rozlohou 17 hektárov. Za vedenie zväzu sa vyjadril rybársky hospodár Tibor Ferjančík. Tvrdí, že zvýšený úhyn rýb zapríčinil tuhý mráz. „Ľad znemožňuje únik metánu, ktorý vzniká rozkladom listov a vodných rastlín vo vode.“
Diery v ľade nestačili
Preto rybári do ľadu vypiľovali motorovou pílou otvory, cez ktoré jedovatý plyn unikal a voda sa okysličila. Na každom jazere ich bolo päť až osem podľa veľkosti vodnej plochy. Teraz sa ukázalo sa, že ani to nestačilo. Zdochnuté metrové šťuky, amury a 70-centimetrové kapry rybárov nepotešili.
„Takýchto kapitálnych kusov je obzvlášť škoda, pretože sú to ryby, ktoré sa mohli vytrieť a zabezpečiť nové potomstvo,“ povedal Tibor Ferjančík.
Pripravujú novinky
Rybári vytiahli z vody počas jednej brigády v sobotu približne pol tony uhynutých rýb. Najviac z plytkých jazier, ktoré dopadli najhoršie. Ale to nie je konečné číslo.
„Škody vyčíslime, keď jazerá úplne vyčistíme,“ povedal Tibor Ferjančík. „Ale veríme, že to zvládnu. Každý rok tam nasadíme približne tri tony rýb.“
Rybári veľa diskutovali, ako podobným situáciám predchádzať. Na ďalšiu zimu chcú okrem vypiľovania dier využiť dve novinky. Prvou je biologický prípravok s baktériami, ktoré rozkladajú organický odpad. Do vody sa dávajú na jar, keď sa voda oteplí. Spracujú odumreté rastliny, čím zabránia vytvoreniu vrstvy, ktorá v zime produkuje jedovaté plyny zabíjajúce ryby.
Druhou sú vodné mlyny. Nie sú to zariadenia, ako ich poznáme z rozprávok. Tieto vodné mlyny čerpajú vodu zo dna jazera na povrch. „Voda má pri dne stálu teplotu plus štyri stupne. Keď sa dostane ku hladine, zabráni zamŕzaniu.“
Mlyny sú uložené na pontónoch. Nasadia ich do vypílených otvorov. Na pohon slúžia batérie. Otázkou ostáva, či ich niekto neukradne. Rybári sú napriek tomuto riziku rozhodnutí využiť ich.
