Typická slovenská dedina musí mať tri veci - kostol, krčmu a futbalové ihrisko. Najmä pre starších ľudí bývajú futbalové zápasy spestrením života. „Je to kultúrna udalosť, niečo ako v Bratislave premiéra v Slovenskom národnom divadle,“ vraví starosta z dediny v okrese Topoľčany. Vzápätí s úsmevom dodá, že s tým divadlom asi trošku prestrelil.
Na dedine sa bežne stáva, že hráč príde na zápas po opici, obuje si kopačky, dá jedno pivo a strelí víťazný gól. A potom predzápasový rituál od radosti zopakuje.
Súboje na vidieku prinášajú rôzne kuriozity. Takmer v každom zápase sa vyskytnú situácie, ktoré bežne vo vrcholovom futbale neuvidíte. Lopta skončí v potoku či v súkromnej záhrade.
Najčastejším terčom hnevu nespokojných priaznivcov nie sú hráči, ale rozhodcovia. Na dedine neraz arbiter odíde zo zápasu s bitkou. Keď sa domácim niečo nepodarí, tak to býva spravidla vina rozhodcu. Buď mal nariadiť penaltu, alebo naopak odpískať jasný faul.
V najnižších súťažiach píska viac rozhodcov, ktorí už dávno prekročili sedemdesiatku. Im, trénerom, nadšeným hráčom, ale aj stovkám slovenských dedín a tisíckam fanúšikom venujeme našu prílohu Dedinský futbal. Nájdete ju od 20. marca spolu s týždenníkom MY vo všetkých novinových stánkoch, potravinách, čerpacích staniciach ale aj u nás v redakcii.
Príjemné čítanie želá Jana Paulovská, šéfredaktorka siete týždenníkov MY
