ORAVA. Osýpky patria medzi najnákazlivejšie ochorenia. V roku 2015 zomrelo na svete každú hodinu až 15 ľudí. Celkovo ich bolo 134-tisíc. Toto ochorenie sa netýka len zaostalejších krajín Afriky či Ázie. V štátoch Európskej únie v roku 2015 zaznamenali 3969 prípadov osýpok, minulý rok ich bolo už 4 099.
„Epidémie hlásili z Francúzska, Írska, Anglicka, Walesu, Talianska, v súčasnosti prebiehajú v Rakúsku, Nemecku, Taliansku, Belgicku,“ píše sa v správe Úradu verejného zdra-votníctva. Najväčším strašiakom týchto dní je epidémia v Rumunsku. Od začiatku minulého roku ochorelo viac ako tritisíc ľudí, 16 zomrelo. Choroba už preskočila do susedného Maďarska. O osýpkach sa preto začína viac diskutovať aj u nás. Sú obavy Slovákov opodstatnené?
Osýpky sú nebezpečné ochorenie
„Závažnosť osýpok spočíva najmä v častých komplikáciách, ako sú zápaly pľúc, priedušiek, uší a centrálneho nervového systému,“ hovorí Katarína Ranostajová, vedúca oddelenia epidemiológie Regio-nálneho ústavu verejného zdravia v Dolnom Kubíne. Patrí k najnákazlivejším prenosným ochoreniam. Rýchlo sa šíri vzduchom. „Tu nepomôže zdra-vý životný štýl či biopotraviny. Neexistuje liek na liečbu.“ Lekári dokážu len potláčať bolesť či teploty. Telo musí chorobu zvládnuť samo. Nie vždy sa to podarí.
Príkladom je 66-ročný Jozef Búroš z Dolného Kubína. Osýpkami sa nakazil v roku 1951, keď mal rok. Prežil, ale prišiel o zrak. „Škoda, že vtedy ešte nefungovalo očkovanie. Mohol som vidieť.“
Závažným následkom osýpok po prekonaní v detstve, ak vírus pretrváva v mozgu, môže byť aj smrteľné degeneratívne ochorenie centrálneho nervového systému subakútna sklerotizujúca panencefalitída. Ochorenie má podobný priebeh ako skleróza multiplex a pacient nakoniec skončí paralyzovaný na lôžku.
Jedinou ochranou je očkovanie
Najúčinnejšou ochranou pred osýpkami je očkovanie. Vďaka nemu od roku 2000 počet úmrtí na svete poklesol o takmer 80 percent. Zabránilo úmrtiu približne 20 miliónov ľudí, väčšinou detí.
Slovensko patrí dlhodobo medzi krajiny s vysokou mierou očkovania proti tejto chorobe. Povinne ho zaviedlo v roku 1969. Postupne sa podarilo dosiahnuť až 95 percentnú zaočkovanosť detí. Na Orave dosiahla viac ako 99 percent. Aj preto tu zaznamenali posledný výskyt osýpok v roku 1981.
Posledná epidémia osýpok sa u Slovákov vyskytla na prelome rokov 1997 a 1998. Odvtedy lekári nezaznamenali žiaden domáci prípad, ale v roku 2011 prišli na Slovensko dvaja zahraniční turisti, ktorí so sebou priniesli osýpky.
Očkovací kalendár na rok 2017 (zdroj: RUVZDK)
Zatiaľ posledným bol Francúz, ktorý prišiel na Slovensko na Vianoce 2012. Stretol sa s množstvom ľudí, zdravotným personálom, no nikoho nenakazil. „Toto je práve výsledok očkovania,“ hovorí Katarína Ranostajová. Ak nie ste očkovaný, máte prakticky stopercentnú šancu, že sa nakazíte.
Rodičia povinné očkovanie odmietajú
V súčasnej dobe však počet detí s touto ochranou povážlivo klesá. Očkovacia látka, ktorú dieťa dostane prvý raz v 15. mesiaci života a druhý raz v 11. roku, zabezpečuje ochranu nielen proti osýpkam, ale aj rubeole a mumpsu.
„Toto očkovanie rodičia odmietajú najčastejšie,“ hovorí epidemiologička. Dávajú ho do súvislosti s autizmom a inými ochoreniami. „Rozsiahle štúdie na miliónoch detí to vyvrátili, ale táto nepravdivá informácia sa stále šíri.“
Výsledkom je pokles zaočkovaných detí. Za hranicu, ktorá efektívne dokáže zabrániť vzniku epidémie, je považovaných 95 percent zaočkovanej populácie. V súčasnosti ju nespĺňajú až štyri kraje. Bratislavský s 92,9 percentami, Trenčiansky s 92,1, Banskobystrický s 94,2 a Košický s 94,6 percentami.
Dobre na tom nie je ani Orava. Deti narodené v roku 2012 majú 94,23 percentnú zaočkovanosť. Ale máme aj obvody, kde číslo kleslo pod 90 percent. Zlá situácia nastala v Tvrdošínskom okrese. Z deviatich zdravotných obvodov sa až štyri pohybujú na úrovni 80 percent. Jeden v Trstenej, dva v Tvrdošíne. Štvrtým, najhorším, je obvod Habovka.
„V Habovke je medzi deťmi s rokom narodenia 2014 zaočkovaných proti osýpkam, rubeole a mumpsu len 75,63 percent detí,“ hovorí Katarína Ranostajová. „A pritom je to oblasť hojne vyhľadávaná turistami.“
Šíreniu nákazlivých chorôb pomáha aj súčasná vlna migrácie osôb z Ázie a Afriky. Odborníci varujú, že ak bude trend znižovania zaočkovanosti pokračovať, epidémii sa nevyhne ani Slovensko.
Pokuty nepomáhajú
Ako je možné, že máme toľko neočkovaných detí? „Malú časť tvoria deti, ktoré z objektívnych zdravotných dôvodov vakcínu dostať nemôžu,“ hovorí Katarína Ranostajová. „Práve tieto deti účinne chráni 95 percentný val vytvorený z očkovaných ľudí. Ochraňuje aj deti do 15. mesiaca života. Imunita od matky im postačí do šiesteho mesiaca.“
Druhú skupinu vytvárajú rodičia, ktorí povinné očkovanie odmietajú. Niektoré mamičky sú také aktívne, že presviedčajú rodičov priamo pred ambulanciami, aby vakcínu odmietli.
Lekárka Eva Brečková sa v zdravotnom obvode Habovka stará o približne 1200 detí zo Zuberca, Habovky, Oravského Bieleho Potoka a ďalších okolitých dedín. Za nízku očkovanosť vo svojom obvode viní rodičov. „Rozprávam sa s nimi, argumentujem. Ale veria viac internetu a kamarátkam ako lekárom a odborníkom.“
Zákon umožňuje dať rodičom za odmietnutie očkovania pokutu do 330 eur. „Pokuta nič nerieši,“ hovorí epidemiologička. „Nefunguje to ako pri pokute za nezapnuté bezpečnostné pásy. Ak vás policajt zastaví, tak si ich zapnete. Rodičia neočkovaných detí pokutu zaplatia, ale potomka nezaočkujú.“
Radikálne riešenie prijali v susedných Čechách. Riaditeľka materskej školy nesmie prijať dieťa bez povinného očkovania. Obmedzenie majú pedagógovia aj v táboroch, školách v prírode či spoločenských, športových a kultúrnych akciách.
Na Slovensku je situácia odlišná. „Zákon nám neumožňuje takéto dieťa odmietnuť,“ povedala Nela Michalicová, riaditeľka materskej školy v Dolnom Kubíne. Zo 136 detí ju navštevuje iba jedno bez povinného očkovania. „Mám potvrdenie od lekára, že dieťa je neočkované.“
Riziko je veľké
Ak sa rodič rozhodne dieťa zaočkovať neskôr, lekár mu vyhovie. V súvislosti s epidémiou v Rumunsku sa zobudili aj niektorí rodičia na Orave. „Telefonovali mi lekári, u ktorých sa rodičia informovali, čo majú robiť, ak zmenili názor a očkovanie chcú,“ hovorí Katarína Ranostajová.
Upozornila, že ak by naraz pribudlo veľa takýchto prípadov, môže nastať problém s dostatkom vakcíny. „Vakcína sa nedá vyrobiť ako acylpyrín. Je to biologický materiál, výroba trvá určitú dobu.“ Nikto nemá veľké prebytky na sklade. Výrobca vyrobí toľko, koľko objedná distribútor. A ten sa riadi požiadavkami lekárov.
Lekári objednávajú vakcíny podľa počtu detí. Môže sa stať, že pre deti, ktorých rodičia o očkovanie požiadajú dodatočne, vakcína neostane. Kde budú rodičia zháňať očkovaciu látku? Obvinia zdravotníctvo, že je neschopné im ju poskytnúť?
Osýpky
Ochorenie spôsobuje vírus zo skupiny paramyxovírusov. Inkubačný čas je približne 10 dní. Táto doba uplynie od nakazenia po objavenie prvých príznakov ochorenia. Začína nádchou, kašľom, zápalom spojiviek a svetloplachosťou. Telesná teplota sa zvyšuje, na sliznici líc vznikajú žltobiele škvrnky s červeným okrajom. Na vrchole teploty sa objavuje splývavá vyrážka, najprv za ušami, potom na tvári, trupe a končatinách. Do štyroch dní sa rozšíri na celé telo. Obávanými komplikáciami osýpok sú zápal pľúc a poškodenie centrálneho nervového systému. Postihnuté sú najmä deti do piatich rokov. Zdrojom nákazy je chorý človek v počiatočnom štádiu ochorenia, ešte pred objavením sa vyrážky. Ochorenie sa prenáša vzduchom kontaminovaným výlučkami horných dýchacích ciest chorého človeka. Imunita po prekonaní ochorenia je celoživotná.
