ZUBEREC. Samuel Šenkár si ako dieťa vyskúšal všetky športy, no vždy skončil pri lyžiach. „Uchvátilo ma asi prostredie, i keď s loptou mi to nešlo takisto najhoršie,“ hovorí 20-ročný zjazdový lyžiar TJ Roháče Zuberec.
Najprv štúdium, potom preteky
V aktuálnej sezóne sa Samuelovi darí dobre. Lyžovanie si užíva, no program pretekov musel čiastočne podriadiť študijným povinnostiam. Od septembra 2016 je študentom Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity. „Hlavnú časť sezóny mám len pred sebou. Musel som najprv zvládnuť skúšky.“
Začiatkom februára absolvoval rodák zo Zuberca preteky Európskeho pohára v Jasnej, kde bol jediným slovenským zástupcom. Na podujatí si pripísal iba druhý štart. Prvý absolvoval pred dvoma rokmi. Pri tohtoročnej účasti si vyjazdil v obrovskom slalome najlepšie 43. miesto so štartovým číslom 77. „Bodovaná tridsiatka nebola ďaleko, s čím môžem byť spokojný. Je to môj cieľ do budúcna. Chcem sa začať viac presadzovať v pretekoch Európskeho pohára.“
Po krátkej odmlke sa opäť konala Zuberská foršta Čítajte Veľa titulov na slovenskej scéne
Samuel Šenkár je mnohonásobným majstrom Slovenska v žiackych kategóriách a rovnakým titulom sa môže pochváliť aj medzi juniormi. Na svetovej scéne dosiahol takisto oslňujúce výsledky. V talianskom Topoline si na neoficiálnych majstrovstvách sveta ako žiak vyjazdil bronzovú medailu. Na svetovom šam-pionáte medzi juniormi skončil s vysokým štartovým číslom 112 na dobrom 27. mieste, v kategórii do 18 rokov dokonca na štvrtej priečke.
Zjazdovému lyžovaniu sa Oravčan venuje od piatich rokov. „Spočiatku to bola zábava. Keď som však vyhral pár pretekov, začal som to brať vážnejšie.“ Na prvú medailu si však spomína len matne. „Bolo to určite v okolí Zuberca. Asi Cena Janoviek. Nakoľko som bol veľmi súťaživý, veľkú radosť mi robilo, keď som zdolal súperov.“
Slovenský reprezentant ostáva pri cieľoch do budúcnosti skromný. „Chcem byť hlavne zdravý,“ hovorí 20-ročný lyžiar. „Pri úspechoch ostať vždy nohami na zemi a prehru brať vždy so vztýčenou hlavou a nevzdať sa. Potom určite príde aj nejaký svetový šampionát medzi dospelými.“
Slovákom fandil pri televízore
Vo februári žilo Slovensko zjazdovým lyžovaním. Vo Švajčiarsku sa konali majstrovstvá sveta, kde sme veľké šance vkladali na medailové umiestnenie do Veroniky Velez-Zuzulovej a Petry Vlhovej. Prvé veľké prekvapenie prišlo už v súťaži družstiev. Slováci senzačne získali prvú historickú medailu zo svetového šampionátu pre našu krajinu. Po napínavom finále, kde rozhodli iba stotiny sekundy, skončilo slovenské družstvo strieborné.
„Sledoval som to v televízore a prial som našim pretekárom medailu,“ hovorí Samuel Šenkár. „Je to veľký úspech pre celé Slovensko. Tešilo ma, že v družstve štartoval môj dobrý kamarát Matej Falat. Dokázal poraziť výborných súperov a ukázal tak všetkým, že k dosiahnutiu striebra netreba robiť zo seba celebritu. To by mohla inšpirácia aj pre našich ostatných pretekárov.“
V slalome žien sa šťastie od Slovenska odklonilo, po vypadnutí Veroniky Velez-Zuzulovej nastalo pri obrazovkách veľké ticho. Pri avizovaných posledných majstrovstvách sveta chcela Veronika veľmi získať medailu. Ako tretia najrýchlejšia po prvom kole však v druhom urobila chybu a vypadla. „Lyžiar sa v takejto situácii cíti mizerne. Už vie, že je po pretekoch a nedá sa to vrátiť späť. Všeobecne potrebuje športovec k dosiahnutiu výsledku aj kúsok šťastia. Žiaľ, Veronike chýbalo. Taký je šport.“ Petra Vlhová skončila na výbornom štvrtom mieste.
