Sobota, 19. august, 2017 | Meniny má Lýdia
Pridajte si svoje mesto

Celý život venovala mladým, ostala mladá. Pani Etka sa dožila stovky

Už v detstve sa hrávala na učiteľku, neskôr ňou bola. Po sedemdesiatke štrngala kľúčmi na bratislavskom námestí za slobodu a demokraciu. V kondícii ju udržiavajú aj schody.

Storočná jubilantka Etela Veronika Kocianová.(Zdroj: Kýdia Vojtaššáková)

TVRDOŠÍN. Keď Jaroslav skúmal genealógiu rodu rodičov, dohľadal príbuzných predkov zo strany mamy aj otca až do 17. storočia. Nikto sa nedožil takého veku ako jeho mama.
„Nerátala som vôbec, že tu budem tak dlho, je to dar Boží,“ hovorí pani Etka. „Až na tragédiu, ktorá sa stala rodičom, som mala pekný život.“
V deň vzácnych narodenín išla jubilantka do kostola. Zhodou okolností bola detská svätá omša. Na kázni sa kňaz pýtal na dátumy narodenia. Prihlásila sa aj ona a povedala: „18. januára 1917“. Wau, zaznelo kostolom.
Etela Veronika Kocianová, rodená Krupová, oslávila storočnicu. „Nech Vás Boh žehná a vedie, svoj pokoj nech Vám dá,“ zaspievali jej prítomní.

Učiteľkou odmalička

Pani Etka si učiteľské povolanie vysnívala. „Už ako malá som sa hrávala na školu. Žiakmi mi boli stoličky. Mala som dobrých aj zlých žiakov, podľa toho, či bola stolička dobrá, pevná alebo rozheganá.“
Po absolvovaní základného vzdelania v Tvrdošíne, doplnkového v Dolnom Kubíne a dvojročného štúdia na Rodinnej škole v Ružomberku odišla do Levoče na Rímskokatolícky dievčenský učiteľský ústav.
Aká ste boli žiačka? pýta sa starej mamy vnučka Evka. „Čo sa budem chváliť.“


Celoživotnú učiteľskú dráhu odštartovala Etela Krupová na Kysuciach. Na miestenku čakala takmer rok. „V Čadci – Podzávoz som bola päť rokov. Patrili nám aj školy v Čadečke a Prívaroch, v každej sa vyučovalo jeden deň v týždni. Autobusy nejazdili, a tak som tam musela chodievať peši. Cesta trvala zhruba hodinu a pol.“

Slzy a spomienky

Písal sa rok 1942. „Išli sme cez prázdniny s rodičmi do Spišského Podhradia,“ približuje smutné obdobie v živote pani Etka. „Chceli sme poprosiť môjho krstného otca, biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý dal postaviť niekoľko škôl v diecéze, či nie je nejaké voľné učiteľské miesto na Orave. Zároveň sme boli pozrieť brata, ktorý sa tam oženil.“
Rodičia sa vracali domov kvôli gazdovstvu v strede týždňa, Etka mala ostať do soboty. „Hoci som bola zvyknutá bývať mimo domova, vtedy ma niečo hnalo domov, chcela som cestovať s rodičmi, nikdy predtým som taký pocit nezažila.“
Na druhý deň zazvonil telefón. Etka poď k telefónu, zavolala bratova manželka. „Volal brat z Oravy, že príde v noci po mňa. Tušila som niečo zlé, ale nič bližšie mi nikto nechcel povedať. Keď sme okolo polnoci išli na stanicu, prvé som pozerala, či nepríde oblečený v čiernom. Stále nechcel nič povedať. Až na otázku, či žijú, sa rozplakal. Nik-dy predtým som ho nevidela plakať.“
Obaja rodičia zahynuli pri zrážke vlakov. „Keď vtedy cestovali domov, prestúpili v Kraľovanoch na Oravku,“ vysvetľuje Jaroslav Kocian. „Tá sa mala vo Veličnej križovať s nákladným vlakom idúcim oproti. Ale rušňovodič vo Veličnej nepočkal, myslel si, že to do Dolného Kubína stihne. Nestihol.“ Pri nehode zahynulo 14 ľudí.

Prstienok na cintoríne

Po trpkých prázdninách sa Etela Krupová vrátila na Kysuce, kde učila ešte rok. Potom dostala miesto v škole v Jablonke, ktorá vtedy patrila Orave. „Bolo tam dobre, výborný kolektív. Len som sa akosi nemohla zmieriť s tým, že som po toľkých rokoch doma, ale rodičia už nežijú.“
Koncom vojny krátko učila v Ústí, a keďže po vojne bolo málo stredoškolských profesorov, dostala miesto na trstenskom gymnáziu.
„Na gymnáziu učil v tom čase Anton Kocian. Mladá učiteľka ho poznala ešte z Dolného Kubína, kde bola jeho žiačkou.
Páčili ste sa mu?
„Asi áno, aj on mne. O ruku ma po čase požiadal so zásnubným prstienkom na cintoríne pri hrobe mojich rodičov. Bolo to dojímavé.“
Svadbu mali 1. augusta 1946. Spolu vychovali dvoch synov – Ľudovíta a Jaroslava, dnes má tri vnučky a troch pravnukov. Vdovou je od roku 1984.
„Bol to dobrý manžel,“ spomína pani Etka. Vyzdvihla najmä jeho tolerantnosť k jej aktivitám.
V rokoch 1950 až 1976 učila na trstenskej základnej škole. Aj v dôchodku však zastupovala v Trstenej, Brezovici či Liesku. Učila najmä 2. a 3. ročník, vo vyšších triedach aj kreslenie a biológiu.

Obrázok za sveter

„Divadlo bola moja veľká láska,“ hovorí pani Etka. V ochotníckom divadle nielen hrala, ale mnohé predstavenia, aj v školách, režírovala.
Jej portrét od Márie Medveckej v obývačke je svedkom toho, že rada háčkovala a plietla. „Maliarka ma maľovala, ja som jej zatiaľ uštrikovala sveter.“
Pani učiteľka rada tancovala, jej manžel však nie veľmi. „Posielal ma na akcie, no on nechcel ísť. Keď som mu povedala, že bez neho nejdem, tak ma tam odprevadil, potom sa vrátil domov a zas po mňa prišiel.“
Tiež rada piekla, chodila na túry, veľa času najmä na dôchodku trávila na chatke v Oraviciach. Mala viac ako sedemdesiat rokov, keď prešla vysokohorskú trasu okolo Roháčskych plies.
Číta časopisy, sleduje televízne seriály, zaujíma sa o dianie okolo seba, vždy vie, kedy sa za niekoho v rodine treba modliť, aby zvládol skúšku, cestu či nejakú výnimočnú udalosť. Rada telefonuje.


Je vzorný pacient, hovoria o pani Etke lekári a aj jej syn Jaroslav s manželkou Katkou, s ktorými storočná jubilantka býva. „Zobudí sa v noci okolo druhej či tretej, rozmýšľa, či sa deň začína, či končí,“ hovorí nevesta. „Pomodlí sa ruženec, potom zaspí. Ráno začína modlitbou, meraním tlaku krvi, raňajkami, liekmi a potom už ide robiť schody.“
Schody?
„Áno, každý deň, s výnimkou terajšieho prechladnutia, sa aspoň dvakrát prejde s niekým po schodoch bytovky. Dolu a hore. Bývame na treťom poschodí.“

Nezlomili ju

Náročným obdobím pre učiteľov, a pani Etku Kocianovu nevynímajúc, boli 50. roky minulého storočia a následná éra komunistického režimu. „Robili na nás veľký nátlak, aby sme šírili tú ich ideológiu. Bolo to nepríjemné obdobie, lebo odmalička ma rodičia vychovávali vo viere. Počas jednej inšpekcie nás napríklad inšpektori zavreli na noc do miestnosti a neustále sa vypytovali: Súdružka, kedy sa chceš vyrovnať s ideológiou?“
Zlomili vás?
„Nie. Tajne sme chodili do kostola do iných dedín, schovávali sme sa.“
V období Nežnej revolúcie, ktorú podľa nej možno považovať za zázrak, chodila aj Etela Kocianová do Bratislavy štrngať kľúčmi za slobodu a demokraciu. Mala vtedy 72 rokov a cítila, že mládež môže dostať lepší vietor do plachiet.


  1. Gratulujeme. Oravská Polhora je Dedinou roka 2017 2 150
  2. Vítame na svete ďalších maličkých Oravcov Foto 1 178
  3. Prečo tečie Považím Váh a nie Orava? 1 106
  4. Ochranári zakázali orezať lipu. Sfúklo ju, poškodila cintorín 788
  5. Predať pôdu nechcú, pomôže len komasácia 461
  6. Inštitút, ktorý hodnotil pôrodnice, rebríček tají 450
  7. Cez víkend sa otvoria brány štadiónov siedmej ligy 199
  8. Na hranici s Poľskom zhorel kamión. Vieme, čo viezol Foto 166
  9. V obchodnej zóne sa strhla hotová kanonáda. Čo na to okolie? 152
  10. Pozrite sa, čo postavili v centre najväčšieho oravského mesta 146

Riešime za Vás

zlomená lavička
Dolný Kubín

zlomená lavička

Vyriešené
Smeti pri Orave
Dolný Kubín

Smeti pri Orave

V riešení
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Orava

Gratulujeme. Oravská Polhora je Dedinou roka 2017

Do národnej súťaže sa tento rok zapojilo dvadsať obcí, z Oravy iba jedna. A práve tá oravská vyhrala.

Vítame na svete ďalších maličkých Oravcov

Nech sa im na svete páči. Veľa zdravia.

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Ochranári zakázali orezať lipu. Sfúklo ju, poškodila cintorín

Ochranári nechcú povoliť opíliť staré stromy, teraz jeden z nich zničil dvanásť pomníkov.

Predať pôdu nechcú, pomôže len komasácia

Jedno sceľovanie pozemkov končí, druhé sa práve začína.

Blízke regióny

Plavecké rekordy v žilinskom bazéne neplatia. Bazén nemá 50 metrov

Štandardné rozmery dostane bazén po rekonštrukcii. Mestská plaváreň bude niekoľko týždňov zatvorená.

Bábätká z čadčianskej pôrodnice 15.

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v čadčianskej nemocnici uplynulý týždeň a ich fotky sú zverejnené aj v MY Kysuckých novinách.

Dvojici našli v aute drogy

Pravdepodobne marihuanu prevážali 39-ročná Mikuášanka a 21-ročný mladík z Ružomberka.

Na neslávnej betónke neďaleko Martina sa zdržíte, zastavia vás semafory

Výraznejšie dopravné obmedzenia sa pre rekonštrukčné práce začali vo štvrtok doobeda. Cesta medzi Príbovcami a Diviakmi sa z obvyklých 15 - 20 minút predĺži aj na polhodinu či 40 minút.

Na Sklabinskom hrade budú hradné slávnosti

Návštevníci slávnosti počas kultúrneho programu nazrú aj do tajomstiev šermu. Program spríjemní dobová hudba súboru Musicantica Slovaca,

Všetky správy

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

Útočník pobodal vo fínskom Turku niekoľko ľudí, dvaja neprežili

Pri útoku utrpelo zranenia najmenej šesť ľudí.

Michal Gučík o návšteve Danka: Možno mám len dobrý kávostroj

O vypovedaní koaličnej zmluvy som sa dozvedel z médií, hovorí pre SME podnikateľ Michal Gučík, ktorého označujú za radcu Andreja Danka.

SNS skúšajú posunúť slovenské "zvyklosti", doplatia na svoju nenažranosť

Peniaze na vedu sa na Slovensku rozdeľujú hlboko pod úrovňou civilizovaného sveta.

Kam vyraziť