Streda, 20. september, 2017 | Meniny má Ľuboslav(a)
Pridajte si svoje mesto

Celý život venovala mladým, ostala mladá. Pani Etka sa dožila stovky

Už v detstve sa hrávala na učiteľku, neskôr ňou bola. Po sedemdesiatke štrngala kľúčmi na bratislavskom námestí za slobodu a demokraciu. V kondícii ju udržiavajú aj schody.

Storočná jubilantka Etela Veronika Kocianová.(Zdroj: Kýdia Vojtaššáková)

TVRDOŠÍN. Keď Jaroslav skúmal genealógiu rodu rodičov, dohľadal príbuzných predkov zo strany mamy aj otca až do 17. storočia. Nikto sa nedožil takého veku ako jeho mama.
„Nerátala som vôbec, že tu budem tak dlho, je to dar Boží,“ hovorí pani Etka. „Až na tragédiu, ktorá sa stala rodičom, som mala pekný život.“
V deň vzácnych narodenín išla jubilantka do kostola. Zhodou okolností bola detská svätá omša. Na kázni sa kňaz pýtal na dátumy narodenia. Prihlásila sa aj ona a povedala: „18. januára 1917“. Wau, zaznelo kostolom.
Etela Veronika Kocianová, rodená Krupová, oslávila storočnicu. „Nech Vás Boh žehná a vedie, svoj pokoj nech Vám dá,“ zaspievali jej prítomní.

Učiteľkou odmalička

Pani Etka si učiteľské povolanie vysnívala. „Už ako malá som sa hrávala na školu. Žiakmi mi boli stoličky. Mala som dobrých aj zlých žiakov, podľa toho, či bola stolička dobrá, pevná alebo rozheganá.“
Po absolvovaní základného vzdelania v Tvrdošíne, doplnkového v Dolnom Kubíne a dvojročného štúdia na Rodinnej škole v Ružomberku odišla do Levoče na Rímskokatolícky dievčenský učiteľský ústav.
Aká ste boli žiačka? pýta sa starej mamy vnučka Evka. „Čo sa budem chváliť.“


Celoživotnú učiteľskú dráhu odštartovala Etela Krupová na Kysuciach. Na miestenku čakala takmer rok. „V Čadci – Podzávoz som bola päť rokov. Patrili nám aj školy v Čadečke a Prívaroch, v každej sa vyučovalo jeden deň v týždni. Autobusy nejazdili, a tak som tam musela chodievať peši. Cesta trvala zhruba hodinu a pol.“

Slzy a spomienky

Písal sa rok 1942. „Išli sme cez prázdniny s rodičmi do Spišského Podhradia,“ približuje smutné obdobie v živote pani Etka. „Chceli sme poprosiť môjho krstného otca, biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý dal postaviť niekoľko škôl v diecéze, či nie je nejaké voľné učiteľské miesto na Orave. Zároveň sme boli pozrieť brata, ktorý sa tam oženil.“
Rodičia sa vracali domov kvôli gazdovstvu v strede týždňa, Etka mala ostať do soboty. „Hoci som bola zvyknutá bývať mimo domova, vtedy ma niečo hnalo domov, chcela som cestovať s rodičmi, nikdy predtým som taký pocit nezažila.“
Na druhý deň zazvonil telefón. Etka poď k telefónu, zavolala bratova manželka. „Volal brat z Oravy, že príde v noci po mňa. Tušila som niečo zlé, ale nič bližšie mi nikto nechcel povedať. Keď sme okolo polnoci išli na stanicu, prvé som pozerala, či nepríde oblečený v čiernom. Stále nechcel nič povedať. Až na otázku, či žijú, sa rozplakal. Nik-dy predtým som ho nevidela plakať.“
Obaja rodičia zahynuli pri zrážke vlakov. „Keď vtedy cestovali domov, prestúpili v Kraľovanoch na Oravku,“ vysvetľuje Jaroslav Kocian. „Tá sa mala vo Veličnej križovať s nákladným vlakom idúcim oproti. Ale rušňovodič vo Veličnej nepočkal, myslel si, že to do Dolného Kubína stihne. Nestihol.“ Pri nehode zahynulo 14 ľudí.

Prstienok na cintoríne

Po trpkých prázdninách sa Etela Krupová vrátila na Kysuce, kde učila ešte rok. Potom dostala miesto v škole v Jablonke, ktorá vtedy patrila Orave. „Bolo tam dobre, výborný kolektív. Len som sa akosi nemohla zmieriť s tým, že som po toľkých rokoch doma, ale rodičia už nežijú.“
Koncom vojny krátko učila v Ústí, a keďže po vojne bolo málo stredoškolských profesorov, dostala miesto na trstenskom gymnáziu.
„Na gymnáziu učil v tom čase Anton Kocian. Mladá učiteľka ho poznala ešte z Dolného Kubína, kde bola jeho žiačkou.
Páčili ste sa mu?
„Asi áno, aj on mne. O ruku ma po čase požiadal so zásnubným prstienkom na cintoríne pri hrobe mojich rodičov. Bolo to dojímavé.“
Svadbu mali 1. augusta 1946. Spolu vychovali dvoch synov – Ľudovíta a Jaroslava, dnes má tri vnučky a troch pravnukov. Vdovou je od roku 1984.
„Bol to dobrý manžel,“ spomína pani Etka. Vyzdvihla najmä jeho tolerantnosť k jej aktivitám.
V rokoch 1950 až 1976 učila na trstenskej základnej škole. Aj v dôchodku však zastupovala v Trstenej, Brezovici či Liesku. Učila najmä 2. a 3. ročník, vo vyšších triedach aj kreslenie a biológiu.

Obrázok za sveter

„Divadlo bola moja veľká láska,“ hovorí pani Etka. V ochotníckom divadle nielen hrala, ale mnohé predstavenia, aj v školách, režírovala.
Jej portrét od Márie Medveckej v obývačke je svedkom toho, že rada háčkovala a plietla. „Maliarka ma maľovala, ja som jej zatiaľ uštrikovala sveter.“
Pani učiteľka rada tancovala, jej manžel však nie veľmi. „Posielal ma na akcie, no on nechcel ísť. Keď som mu povedala, že bez neho nejdem, tak ma tam odprevadil, potom sa vrátil domov a zas po mňa prišiel.“
Tiež rada piekla, chodila na túry, veľa času najmä na dôchodku trávila na chatke v Oraviciach. Mala viac ako sedemdesiat rokov, keď prešla vysokohorskú trasu okolo Roháčskych plies.
Číta časopisy, sleduje televízne seriály, zaujíma sa o dianie okolo seba, vždy vie, kedy sa za niekoho v rodine treba modliť, aby zvládol skúšku, cestu či nejakú výnimočnú udalosť. Rada telefonuje.


Je vzorný pacient, hovoria o pani Etke lekári a aj jej syn Jaroslav s manželkou Katkou, s ktorými storočná jubilantka býva. „Zobudí sa v noci okolo druhej či tretej, rozmýšľa, či sa deň začína, či končí,“ hovorí nevesta. „Pomodlí sa ruženec, potom zaspí. Ráno začína modlitbou, meraním tlaku krvi, raňajkami, liekmi a potom už ide robiť schody.“
Schody?
„Áno, každý deň, s výnimkou terajšieho prechladnutia, sa aspoň dvakrát prejde s niekým po schodoch bytovky. Dolu a hore. Bývame na treťom poschodí.“

Nezlomili ju

Náročným obdobím pre učiteľov, a pani Etku Kocianovu nevynímajúc, boli 50. roky minulého storočia a následná éra komunistického režimu. „Robili na nás veľký nátlak, aby sme šírili tú ich ideológiu. Bolo to nepríjemné obdobie, lebo odmalička ma rodičia vychovávali vo viere. Počas jednej inšpekcie nás napríklad inšpektori zavreli na noc do miestnosti a neustále sa vypytovali: Súdružka, kedy sa chceš vyrovnať s ideológiou?“
Zlomili vás?
„Nie. Tajne sme chodili do kostola do iných dedín, schovávali sme sa.“
V období Nežnej revolúcie, ktorú podľa nej možno považovať za zázrak, chodila aj Etela Kocianová do Bratislavy štrngať kľúčmi za slobodu a demokraciu. Mala vtedy 72 rokov a cítila, že mládež môže dostať lepší vietor do plachiet.


  1. Ako sa Oravec ubránil poľským banditom. Na začiatku bol inzerát 2 512
  2. Motorkár neprežil náraz do zaparkovaného auta 1 204
  3. Na Oravu príde slávny Spartak Trnava 855
  4. Privítajme ďalších malinkých Oravcov Foto 735
  5. Zelené lesy sa strácajú. Nikto netuší, aké budú o päť rokov 656
  6. Colníci zabránili možnému podvodu, autá stopli na Orave 402
  7. Odborári prichádzajú s novou kampaňou, týka sa dôchodku 329
  8. Tragédia na chate. Požiar si vyžiadal jednu obeť 285
  9. Skládka odpadu z niekdajších strojární ohrozuje podzemné vody 211
  10. Takto to nakoniec dopadlo s cestou na jednej námestovskej ulici 162

Najčítanejšie správy

Orava

Ako sa Oravec ubránil poľským banditom. Na začiatku bol inzerát

Nepríjemnú skúsenosť s poľskými obchodníkmi má dolnokubínsky podnikateľ, ktorý zareagoval na inzerát z internetu. V najhoršej chvíli sa obával nielen o peniaze a auto, ale aj o život.

Motorkár neprežil náraz do zaparkovaného auta

Prečo motocyklista vozidlo neobišiel, zisťujú policajti.

Na Oravu príde slávny Spartak Trnava

V pondelok sa žrebovalo 4. kolo Slovenského pohára vo futbale.

Privítajme ďalších malinkých Oravcov

Nech sa novorodencom na Orave darí. Veľa zdravia im a radosti z nich rodičom.

Zelené lesy sa strácajú. Nikto netuší, aké budú o päť rokov

Oravská časť Západných Tatier vysychá rýchlejšie, ako kompetentní dokázali pred pár rokmi predpokladať. Lesníci bijú na poplach. Ťažba kalamity v najchránenejších častiach však zrejme nezačne.

Blízke regióny

Martinčania v hurikáne Irma: Do rána sme sa modlili, aby sme prežili toto peklo

​​​​​​​Mladý pár v noci prebrala ohromná sila vetra. Lomcovala so zadebnenými oknami, všetko vŕzgalo, triaslo sa, vonku bolo počuť buchot. Vlny na mori vraj dosahovali výšku sedem metrov a rozbíjali sa až hlboko v bielom piesku. Takto si Martinčania spomínajú na strašný hurikán v Dominikánskej republike.

V Jedľovinách buďte opatrní, niekto tam na chodníku nastražil kruté pasce

​​​​​​​Počas prechádzok v obľúbenej martinskej lokalite Jedľoviny si treba dávať pozor. Nejaký bezcitný človek tam schované v zemi poukladal pasce z ostrých klincov priamo na chodník. Ak na ne stúpite, môžete sa vážne zraniť. Či sú nástrahy určené bežcom, cyklistom, motorkárom a aký mal dotyčný na to dôvod, úplne jasné nie je.

V novembri nakupujeme v Galérii

Teraz to síce ešte tak nevyzerá, ale v budúcej Galérii Martin budeme môcť nakupovať už 30. novembra. Do toho termínu sa dnešné stavenisko má premeniť na moderný kultúrno-spoločenský priestor, v ktorom svoje služby ponúkne okolo 60 prevádzok.

Pripravte si kreditky, budete ich potrebovať

Nič nie je momentálne väčším magnetom v centre Martina ako finišujúca výstavba obchodného centra Galéria Martin, ktorá vyrastá na mieste niekdajšieho Prioru. Otvoria ju s najväčšou pravdepodobnosťou 30. novembra.

Hokejová radosť sa vrátila do Martina + Foto

Na druholigovú premiéru Martina sa prišlo pozrieť takmer tisícpäťsto ľudí. Hráči sa im za dôveru odmenili vysokým víťazstvom nad Rimavskou Sobotou.

Všetky správy

Protischránkový register má prvú obeť, vypovedali nájom bratislavskej stanice

Developer, ktorý mal vlani dokončiť rekonštrukciu hlavnej stanice, výpoveď nájmu pozemkov spochybňuje.

Poučný rok. Sagan už vie, že prvý, koho sa budú chcieť zbaviť, je on

V tomto roku sa majstrovi sveta nepodarilo priblížiť k vlaňajšej úspešnej sezóne.

Pellegriniho úradníčka má blízko k IT firme spájanej s Počiatkom

Šéfka sekcie Pellegriniho úradu Denisa Žiláková má udržiavať intímny vzťah so šéfom Anextu, ktorý zarába na štátnych zákazkách.

Ficove hodinky, Dankov Mustang či Kiskov dom majetkové priznania neukážu

Predseda SNS Andrej Danko prišiel počas roka podľa majetkového priznania o osem áut.

Po vražde rozhodcu sa vrátil k hokeju. Ščurkovi v Košiciach diváci tlieskali

Hokej sa hrá pre fanúšikov a každý z nich má právo na svoj názor, tvrdí hokejista Ladislav Ščurko.

Kam vyraziť