ORAVSKÁ PRIEHRADA. Návrh Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Horná Orava, ktorý kompetentní prerokovali na ministerstve životného prostredia, narobil poriadny rozruch najmä medzi rybármi.
Obávajú sa, že rozdelenie priehrady a pričlenenie jej časti do užívania ochranárom, by pre nich znamenalo obmedzenie či dokonca úplný zákaz rybolovu na veľkej časti tejto vodnej nádrže.
V roku 2015 pritom Oravskú priehradu navštívilo podľa štatistík rybárskeho zväzu až viac ako 51-tisíc návštevníkov.
Návrh na rozdelenie
Jedna z najväčších umelo vytvorených vodných nádrží na Slovensku má viac ako 60 rokov. Využívajú ju turisti na rekreáciu, no najmä rybári na rybolov. Jej brehy sú však pre vzácne rastliny a živočíchy z veľkej časti zaradené do druhého a štvrtého stupňa ochrany.
Povoľovanie a kontrolu výkonu rybárskeho práva na tejto vodnej ploche má na starosti Slovenský rybársky zväz. Práve rybári si v ostatných rokoch začali okolo priehrady stavať rôzne chaty, chatrče, búdky bez stavebného povolenia a na cudzích pozemkoch.
Nelegálnu výstavbu sa nedarí potláčať, ani znižovať. Pracovníci hornooravskej chránenej oblasti preto prišli s razantným riešením. Navrhujú vyčleniť zhruba polovicu priehrady, zaradenú do štvrtého stupňa ochrany, ktorú žiadajú prideliť do svojho užívania.
„V ostatných rokoch sme svedkami narastajúceho porušovania zákonov na priehrade,“ hovorí riaditeľ ochranárov Dušan Karaska. „Nejde len o zákon o ochrane prírody, ale aj stavebný, vodný a lesný. Priehrada je čoraz špinavšia. Jej donedávna čisté brehy hyzdia všelijaké prístrešky. Vzácne druhy vtákov a cicavcov, ktoré obývajú jej brehy, sú takto ohrozované a mnohé opúšťajú lokality, zanechávajú znášky. Nielen nám, ale aj bežným ľuďom to vadí. Dostávame mnoho sťažností.“
Podmienky rybolovu
Ochranári podľa Dušana Karasku nechcú obmedziť rybárčenie na priehrade. Ich prvoradým cieľom je zlepšiť súčasný stav a zastaviť rozmáhajúcu sa nelegálnu činnosť. Rozdelením rybárskeho revíru by sa menil súčasný systém udeľovania povoleniek na rybolov.
Ochranári by s každým rybárom spísali dohodu o podmienkach rybolovu. „Bolo by určené miesto, čas a spôsob lovu, ako aj ostatné podmienky výkonu rybárskeho práva,“ povedal riaditeľ. „Z rybolovu by sme vylúčili nielen vlastníkov, ale aj akýchkoľvek užívateľov nelegálnych stavieb a všetkých, ktorí by nedodržiavali právne predpisy. Nelegálne chaty by takto pre nesvedomitých rybárov nemali zmysel, lebo by nemohli loviť, ak by ich využívali. Takto by si prišli na svoje všetci čestní rybári, ktorí majú záujem o športový rybolov v peknom, čistom a pokojnom prostredí. Postupne by sme docielili normálny stav, aký mal fungovať už dávno.“
Výkon rybárskeho práva by kontrolovali ochranári. Keďže by vedeli o každom rybárovi, kde a kedy bude loviť, kontrola by bola podstatne jednoduchšia.
Ťažká spolupráca
Ochranári urobili okolo brehov priehrady množstvo kontrol. Uložili desiatky pokút, podali podnety na nelegálnu stavebnú činnosť. Stavby však nezmizli. „V súčasnosti máme len v štvrtom stupni ochrany prírody zaevidovaných takmer 120 nelegálne postavených chát, prístreškov a chatrčí, na zvyšku vodnej nádrže je ich podstatne viac,“ hovorí Dušan Karaska.
Zo súčasného stavu a nelegálnej výstavby vinia ochranári práve členov Slovenského rybárskeho zväzu.
„Obracali sme sa na predstaviteľov tejto organizácie. Odbili nás, že nemôžu zodpovedať za činy svojich členov, alebo, že nelegálna výstavba chát nesúvisí s činnosťou rybárov. Vraj máme zvýšiť kontrolnú činnosť a sami zabezpečiť poriadok. Upozornili sme ich, že keď nebudú situáciu riešiť, nebudeme súhlasiť s udelením výnimky na výkon rybárskeho práva na území so štvrtým stupňom ochrany. Nestretli sme sa však s dostatočným záujmom rozmáhajúcu sa nelegálnu činnosť niektorých nesvedomitých členov riešiť.“
Neslávne slávni
Pracovníci Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava poukazujú na to, že na Liptovskej Mare, kde nie je chránené územie, k podobným porušeniam zákona nedochádza. Upozorňujú tiež na to, že poľské internetové portály informujú, ako na Oravskej priehrade netreba dodržiavať žiadne predpisy, pretože ich porušovanie nikto nekontroluje.
„Pri jednom rokovaní sa ma spýtal zástupca prihraničnej poľskej obce, či na Slovensku môže hocikto stavať, čo chce a kde chce,“ hovorí Dušan Karaska. „Vraj jeho známy si pri Bobrove na brehu priehrady neďaleko štátnej hranice postavil chatu a nikto za ním neprišiel, že stavia bez súhlasu vlastníka pozemku a bez stavebného povolenia.“
Absolútne neprijateľný návrh
Potrebnú výnimku rybársky zväz vlani v septembri nedostal. V decembri sa konalo ďalšie stretnutie zainteresovaných. „Dohodli sme sa, že budeme riešiť problém v rámci svojich možností a kompetencií,“ hovorí Michaela Strihová z odboru tečúcich vôd Slovenského rybárskeho zväzu Rada Žilina.
Vo februári však prišiel návrh Správy CHKO Horná Orava, s ktorým Rada absolútne nesúhlasí. „Je pre nás neprijateľný. Jeho realizácia by možno čiastočne eliminovala čierne stavby, ale určite by so sebou priniesla celý rad ďalších problémov,“ povedala Michaela Strihová.
Rybári požiadali o stiahnutie návrhu. „Navrhli sme ministerstvu udeliť výnimku na obdobie dvoch rokov, pričom počas tohto obdobia budeme inicio-vať systémové kroky na dodržiavanie podmienok v udelenej výnimke, vrátane účinného boja proti nelegálnym stavbám na brehoch vodnej nádrže. O pomoc chceme požiadať aj štátnu správu, samosprávy, správcu vodnej plochy, štátnu ochranu prírody aj samotných rybárov.“
Predbežne dospeli k dohode
Ochranári predbežne s prísľubom rybárskej stráže súhlasili a dohodli sa na vydaní dvojročnej výnimky, do 31. decembra 2018.
„Rybársky zväz sa zaviazal, že dovtedy vyrieši nelegálnu činnosť svojich členov,“ povedal Dušan Karaska.
Ochranári teda rátajú so zlikvidovaním čiernych stavieb, vylúčením znečisťovania územia odpadkami a elimináciu ďalších nelegálnych aktivít. „Dúfame, že tak sa konečne nastolí poriadok, ktorý nepochybne chceme všetci a myslím si, že práve športoví rybári by mali mať oň najväčší záujem,“ dodal Karaska.
Hľadať najoptimálnejšie riešenie problému chce aj ministerstvo životného prostredia. „Aby bola zabezpečená ochrana prírody v lokalite hornej Oravy a zároveň aj rozvoj rekreačnej turistiky a výkon rybárskeho práva,“ povedal hovorca rezortu Tomáš Ferenčák.
Hoci dohoda ešte nie je písomná, nateraz sa priehrada pravdepodobne deliť nebude. Postoj ochranárov sa však bude nepochybne riešiť aj o dva roky, ak sa brehy vodnej plochy nepodarí kompetentným vyčistiť od nelegálnych stavieb.
