DOLNÝ KUBÍN. V okolitých krajinách je najväčšia psovitá šelma celoročne chránená. Na Slovensku je povolené loviť ju od 1. novembra do 15. januára.
Ministerstvo pôdohospodárstva povolilo na túto sezónu odstrel 70 vlkov. Poľovníci presne mierili 48-krát, no už štvrtý rok za sebou neulovili povolený počet. Jedným z dôvodov sú prísnejšie podmienky odstrelu.
Poliaci vlka chránia celý rok
„Pred zavedením prísnejších podmienok kvótu vyčerpali za dva týždne,“ povedal Tomáš Flajs, profesionálny strážca Národného parku Malá Fatra. „Teraz, keď treba, aby na miesto zastrelenia prišiel zástupca ochrany prírody a lesného úradu, majú poľovníci zrazu vychýlenú mušku.“
K zníženiu počtu ulovených vlkov prispelo aj rozšírenie území, na ktorých je lov zakázaný. Patria medzi ne slovenské revíry pri poľských hraniciach. Toto obmedzenie si vydobyli Poliaci, ktorí chránia vlkov na svojom území. Vlk nerešpektuje hranice, preto sa ich trofejami donedávna chválili slovenskí lovci.
Namiesto lesa zdobia výstavy. (zdroj: Martin Pavelek)Svorke chýba každý kus
V Žilinskom kraji sa aj tak ozývali výstrely. Poľovníci mohli uloviť 18 vlkov. Za mesiac a pol stihli 13, z toho štyri na Orave. Jeden skončil životnú púť v Krivej, druhý v Žaškove. Mimoriadne zlý deň mali vlci pohybujúci sa v okolí Oravskej Poruby. V jeden deň ubudli dva kusy.
Pravdepodobne pochádzali z päťčlennej svorky z Choča, kde je lov zakázaný. Vlci sa pohybujú na veľkom území, pričom sa dostali až do tej oblasti. „Pre svorku je to veľká strata,“ povedal Tomáš Flajs.
Jeho slová potvrdil Michal Kozoň z Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. „Zásah do sociálnej štruktúry a hierarchie svorky môže spôsobiť narušenie správneho fungovania skupiny. Pôvodná svorka sa odstrelom rozpadne a jednotliví vlci ťažšie ulovia prirodzenú korisť. Môžu častejšie napádať hospodárske zvieratá. Celý jav tak dostáva presne opačný efekt.“
Potrebný, ale nepochopený
Tomáš Flajs tvrdí, že vlk je zo strany človeka nepochopený. „Iróniou je, že poľovníci a poľnohospodári rozprávajú, aké veľké miliónové škody spôsobuje premnožená vysoká a diviačia zver. Majú s nimi problémy, ale poľovníci úplne nelogicky likvidujú ich prirodzeného predátora, vlka. Teraz sa ukazuje, aké chybné je strieľať vlka, ktorý škody pomáha znižovať.“
Vlk pôsobí aj ako prirodzený čistič prírody. Prvé mu za obeť padnú staré a choré jedince. Hranica výskytu vlka je rovnaká ako hranica výskytu moru ošípaných. V lese, kde behá vlk, diviaka s morom nenájdete.
Diviaky spôsobujú problémy už nielen na poliach, ale aj v mestách. Pravidelne navštevujú sídliská v Žiline či Prievidzi. Túto zimu jeden pobehoval aj po námestí v Dolnom Kubíne.
Vyšnokubínsky poľovník Pavol Balko uviedol ako jednu z možností práve vlkov. „Zver prikrmujeme, hladom určite netrpí. Museli ju dole z lesa zohnať vlci alebo psy.“ To však určite nie je dôvod pohybu svine divej v Prievidzi či Žiline, kde je premnožená.
Trofej vlka. (zdroj: Martin Pavelek)Nelogický a neekologický odstrel
Stanovisko zástupcov Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava
Ministerstvo pôdohospodárstva stanovilo kvóty pre jednotlivé kraje, vytvorila sa mapa území, kde je úplný zákaz a strelci tak môžu začať nabíjať svoje zbrane.O úlohe vlka v krajine si človek nájde mnoho informácií v knihách, na webe či dokonca z rozprávania ľudí. Osobne si však myslím, že hon na vlka nemá žiadne opodstatnenie. Odstrel jedincov tohto zvieraťa môže skôr vyvolať zhoršenie celej situácie.
V prírode to funguje tak, že všetko so všetkým súvisí. Ak pohneme jednou časťou, zákonite sa zmení aj mnoho iných premenných.Človek urobí niečo v krajine na jednom mieste a na druhom to vyvolá odozvu.Týka sa to holorubov, úprav tokov a výnimkou nie je ani vlk. Jeho likvidovanie má za následok zhoršenie stavu ich populácií a v konečnom dôsledku omnoho väčšie škody. Zásah do sociálnej štruktúry a hierarchie svorky môže spôsobiť narušenie správneho fungovania skupiny. Môžu častejšie napádať hospodárske zvieratá, pôvodná svorka sa odstrelom rozpadne a jednotliví vlci ťažšie ulovia prirodzenú korisť.Celý jav tak dostáva presne opačný efekt.
Znižovanie ich stavov len kvôli tomu, že lovia zver, je pre mňa prežitkom dôb dávno minulých. Nijaké konkrétne osoby nemôžu opodstatnene vlastniť to, čo sa voľne pohybuje po našich lesoch. Je to majetkom nás všetkých. Pre úzku skupinu ľudí je problém, keď vlk loví to, čo je pre neho úplne normálne. Živiť sa niečím iným ako mäsom nedokáže. Preto chápať nejaké škody, ktoré vlk spôsobí na lesnej zveri, je v jeho prípade absurdné.Je to nepochopenie základných zákonitostí prírody. Vlci obhospodarujú relatívne veľké rozlohy. Jeden deň sú tu, druhý úplne na inom mieste. Ich počty je ťažko odhadnúť, no je ich vždy toľko, koľko pestrá krajina potrebuje. Väčšina laickej verejnosti vlkov ani nevníma.Ich bežných životov sa dotýka len zďaleka. Radšej si predstavujú miesta s vlkom, ako bez neho.Relatívne dosť veľkým pojmom sa v tejto veci stáva pytliactvo. Takáto činnosť nepatrí medzi rozumne zmýšľajúceho tvora, akým je človek.
Zabíjanie mimo zákon nemôže podliehať len osobným záujmom a dôvodom. Pytliak je jednoducho škodná bytosť, nech sú jeho činy a úmysly akékoľvek.V susedných štátoch je vlk celoročne chránený. Ľudské hranice však pre vlka nič neznamenajú a tak poľské vlky sú zabíjané u nás. V priľahlých krajinách pravdepodobne dospeli k novým úrovniam poznania. Zrejme pochopili že strieľanie vlka je nelogické a predovšetkým neekologické.
Michal Kozoň, Správa CHKO Horná Orava
