KLIN. Jessica Triebeľová si ide tvrdo za svojím snom. Minulý rok v septembri prepísala titulom majsterky Európy históriu slovenského boxu. Vo veku 15 rokov sa jej to podarilo ako prvej v ére našej samostatnej krajiny. S talentovanou rodáčkou z Klina sme sa porozprávali.
Od fantastického úspechu uplynuli už štyri mesiace. Ochladli už emócie?
Už trochu áno. Najmä cez sviatky som si výborne odpočinula a dobre zrelaxovala. Nie však dlho. Teraz sa musím sústrediť na ďalšie podujatia, ktoré ma čakajú.
Cítite po zisku titulu majsterky Európy zvýšenú popularitu vo svojom okolí?
Áno, ale nevnímam to nejako extra. Mám ešte vyššie ciele. Prvoradé je však zdravie, ktoré si treba ceniť.
Čo hovorili na zlatú medailu spolužiaci v triede?
Keďže som teraz iba v prvom ročníku na strednej škole, veľmi sa nepoznáme. Veľmi o tom nehovorili. Mne ani na tom nezáleží. Ako sa hovorí, svetská sláva, poľná tráva. Ja robím to, čo ma baví. Radšej budem svoj čas tráviť v telocvični na tréningu ako sa flákať po nociach, ako niektorí rovesníci.
Univerziáda sa dá pokojne zrovnávať s olympiádou Čítajte Patríte medzi dobré študentky?
Skôr medzi také normálne. Snažím sa ucíť čo najlepšie a byť zodpovedná. Ako aj v boxe.
Je náročné byť dobrým športovcom aj študentom?
Veľa skúšok a ťažké tréningy k sebe veľmi nejdú. Zatiaľ sa to dá zvládnuť. Bude to však čoraz náročnejšie, keďže budem viac cestovať po svete.
Ako rada relaxujete?
Najlepšie sa odreagujem pri mojich koníkoch a v prírode. Takisto i s kamarátkami a súrodencami.
K boxu vás vedie hlavne otec, ktorý je aj vaším trénerom. Aký máte vzťah?
Otec je veľký kritik a neustále mi odkrýva moje chyby, aby som mohla napredovať. Všetko je však na profesionálnej a priateľskej úrovni.
Úspešný boxer je aj brat Alex. Motivujete sa navzájom?
Áno. Predsa sme súrodenci a veľmi intenzívne prežívame zápasy a podporujeme sa. Alex mi je veľmi nápomocný v mojom zdokonaľovaní a neustále ma ťahá dopredu. Často proti sebe bojujeme, keďže v klube sme iba dvaja na vyššej úrovni. Robíme spolu veľa nácvikov rôznych kombinácii a úderov.
Čo vás fascinuje na boxe?
Hlavne zmysel a cieľ, ktorý mám stanovený. Snažím sa ho čo najlepšie napĺňať. Vždy som neskutočne šťastná a vďačná, keď sa mi podarí uspieť.
Aké pocity sa vám odohrávajú v ringu?
Pred zápasom mám menšiu trému. Keď som už v ringu, na nič nemyslím. Proste boxujem a sústredím sa na zápas.
Titulom majsterky Európy ste prepísali históriu boxu na Slovensku. Čo chcete ešte dosiahnuť?
Na tohtoročných majstrovstvách Európy by som chcela získať medailu a kvalifikovať sa na mládežnícke olympijské hry 2018 v Argentíne. Potom sú mojím cieľom majstrovstvá sveta 2019 a olympijské hry v Tokiu 2020. Tak ako otec hovorí, teraz musíme isť do ohňa a robiť všetko na 100 percent.
Budem mať teraz čoraz menej času. Veľa času strávim na sústredeniach v zahraničí. Po trojtýždňovom sústrední na Ukrajine cestujeme na Kubu. Tam budeme s bratom od 7. marca trénovať v najlepšej kubánskej škole, ktorá patrí k svetovej špičke.
