ORAVSKÁ POLHORA. Desať tímov, tona a pol mäsa, stovky návštevníkov a tristo registrovaných bežkárov. Druhý ročník Goralského festivalu zabíjačkových špecialít, ktorý organizátori spojili s bežeckým výstupom na Babiu horu – Babohorskou stopou, mal nečakaný úspech.
Suroviny dal organizátor
Prvý ročník súťaže vo vyrábaní zabíjačkových dobrôt organizovala obec na Slanej vode. Aby podujatie organizátori priblížili ľuďom, tento rok ho premiestnili do dediny, na miestne futbalové ihrisko. Návštevnosť prekvapila, ale o to viac potešila.
Zabíjačkové dobroty od výmyslu sveta. (zdroj: MICHAL GLONEK)„Pri ihrisku kolabovala doprava, ľudia a autá boli všade,“ hovorí starosta Michal Strnál. „Sme šťastní, že ešte len druhý ročník mal taký úspech.“
Vlani súťažilo šesť tímov mäsiarov, tento rok ich prišlo desať, z rôznych kútov Slovenska. Každý dostal zadarmo polku svine, chlieb, koreniny od výmyslu sveta, taniere, tácky či príbory. Priniesť si museli len kotly a pece, na ktorých špeciality pripravovali. Všetci mäsiari minuli spolu viac ako 1,5 tony mäsa.
Prísne kritériá
Sedemčlenná porota, zložená nielen z Oravcov, ale aj manažéra siete hotelov v Karlových Varoch či riaditeľa českého rozhlasu z Brna, hodnotila viacero vecí.
„Dôležitý bol celkový vzhľad stánku, jeho čistota a poriadok v ňom, prezentácia jedál, ale aj počet a chuť výrobkov,“ hovorí starosta Michal Strnál. „Budúci rok to však musíme urobiť inak. Budeme hodnotiť jednotlivé produkty, pretože ich je veľa. Keď sme čo-to poskúšali pri prvých štyroch stánkoch, v piatom už nikto nevedel, čo konzumuje. A všetky výrobky boli perfektné.“
Mäsiari sa predviedli v najlepšom svetle. (zdroj: MICHAL GLONEK)Stoly sa prehýbali pod klasickými i menej známymi zabíjačkovými špecialitami. Mäsiari vyrobili desiatky druhov klobás, jaternice, kapustnice krvavé aj obyčajné, guláš z vnútorností s pikantnou pastou, množstvo paštét, pečené mäsá, všakovaké cigánske dobroty.
Čo vytvoril mráz a ľudská tvorivosť Čítajte Používali rôzne postupy, naoko tradičné jedlá mali rozličné chute. „Niektoré názvy som predtým ani nepočul a jedlá nevidel.“
O rok možno medzinárodne
Tímy začali pracovať už pred siedmou ráno. Do obeda museli mať hotové všetky dobroty.
Zhruba v tom čase sa totiž z bežeckého prechodu vracali prví bežkári, ktorí po náročnom výstupe potrebovali načerpať nové sily. Načasovanie bolo presné.
„Ohlas z celého regiónu bol perfektný,“ povedal Michal Strnál. „Určite v tom budeme pokračovať. Verím, že budúci rok prídu aj mäsiari z Poľska a Čiech. Prisľúbili účasť už na tomto ročníku, ale krátko predtým sa ospravedlnili.“
