NÁMESTOVO. Vstup do chránených území s najvyšším stupňom ochrany, ako je napríklad Babia hora či Pilsko, je zakázaný motorkám, osobným autám, štvorkolkám, ale aj snežným skútrom a skialpinistom či lyžiarom. Pracovníci Štátnej ochrany prírody, Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Horná Orava, robia v týchto lokalitách náhodné kontroly.
Vo väzbe a s pokutou
Ostatný výjazd mali ochranári spolu s dolnokubínskymi kriminalistami prvú februárovú sobotu. Nechytili nikoho. „Aj žiadny výsledok je však výsledok,“ hovorí Jaroslav Hucík z CHKO Horná Orava. „Aspoň budú ľudia vedieť, že sa tam môžeme objaviť kedykoľvek. A ak niekoho chytíme, môže ho to vyjsť draho.“
Len pár dní pred kontrolou turisti stretli na Babej hore dvanásť poľských jazdcov na skútroch. Najskôr boli dvaja skontrolovať terén. Keď zistili, že tam nie je kontrola, prišli za nimi ďalší. Vtedy mali šťastie, kontrola na vrchole nebola. Nie vždy to však musí dopadnúť dobre.
Naposledy skončila v rukách polície partia Poliakov pred dvomi rokmi. Tri dni strávili vo väzbe, po súde dostal každý 500-eurovú pokutu. Obišli celkom dobre, keďže v najhoršom prípade mohli skončiť aj vo väzení. Pohyb v chránenej oblasti je totiž klasifikovaný ako trestný čin s trestnou sadzbou odňatia slobody až do jedného roka. Vo väzení zatiaľ za takéto porušenie zákona neskončil nikto. Zanedbateľné však nie sú pokuty ani to, čo nasleduje po chytení výtržníkov.

„Najmä mladí ľudia si neuvedomujú, že takéto vyčíňanie sa s nimi môže ťahať roky. Ak ich prichytíme a rieši ich polícia, zostáva im záznam v registri trestov. A ten dnes často pri hľadaní zamestnania vyžadujú nielen v štátnej správe, ale aj na mnohých iných miestach.“
Stop aj pre lyžiarov
Podľa ochranárov ničia jazdci na skútroch v chránených oblastiach faunu aj flóru. Rastliny poškodia strojmi, zvieratá plašia hlukom. „Je to chránené a vzácne územie,“ hovorí Jaroslav Hucík. „Neraz nájdeme v lese uhynuté zviera a sprvoti netušíme, čo sa mu stalo, pretože vyzerá v poriadku. Časom zistíme, že uhynul na vyčerpanie. Naším cieľom je chrániť to, čo žije v týchto lokalitách a zabrániť rušeniu zvierat.“
Kým v národných parkoch majú skialpinisti v rámci návštevných poriadkov vyhradené oblasti, kde môžu jazdiť aj v čase zimnej uzávery turistických chodníkov, v chránených územiach s vyšším stupňom ochrany treba na to špeciálnu výnimku. Ani lyžiari by sa teda podľa zákona nemali lyžovať po vrchole Babej hory. „Pred dvanástimi rokmi sme takéto problémy nemali. Skialpinistický výstroj nebol taký dostupný, stretávali sme sa len s niekoľkými bežkármi. Dnes občas Babia hora pripomína lyžiarske stredisko.“
Pri každej kontrole ochranári natrafia na lyžiarov či skialpinistov. Pokuty im zatiaľ nedávajú. Riešia ich dohovorom. Mnohí totiž ani netušia, že tam nemajú čo robiť. A v konečnom dôsledku ani nerobia až také škody ako jazdci na motorkách či skútroch. „Vysvetlíme im, že na väčšine územia národných parkov platí tretí stupeň ochrany, narozdiel od rezervácií na Babej hore či Pilsku, kde je najvyšší, piaty stupeň ochrany. Väčšina pochopí.“