Pondelok, 21. august, 2017 | Meniny má Jana
Pridajte si svoje mesto

Tradíciu prechodov cez Skorušinu založili Tesláci

Jubilejný ročník si zaknihoval jeden z najstarších bežeckých prechodov na Orave. Zimný prejazd Skorušinou má za sebou päťdesiatku.

Účastníčky prvého prechodu pred 50 rokmi – Eva Tóthová (vpravo) a Tatiana Kravariková. (Zdroj: Archív JŠ)

NIŽNÁ. Prvý februárový víkend roku 1968. Skupinka sedemnástich nadšencov sa stretáva pri chate v Oraviciach, aby spoločne prvý raz prešla Skorušinským pohorím až do Nižnej. Z podujatia sa stala tradícia, ktorá pretrváva až dodnes.

Najskôr dvojdňový prechod

Spočiatku trasa začínala pri hlavnej chate v Oraviciach. Kto alebo čo dalo podnet na zorganizovanie dnes tradičného prechodu, súčasní organizátori povedať nevedia. Isté však je, že prvýkrát ťahali stopu na Skorušinu sedemnásti bežkári. Hlavnými aktérmi a nemenovanými krstnými otcami prvého ročníka sa stali Fero Pavčo a Maňo Hučala.

Väčšina zo sedemnásťčlennej partie nadšencov a milovníkov zimných športov pracovala v niekdajšej Tesle. Mnohí boli dobrovoľníkmi v horskej službe. Spočiatku bolo podujatie dvojdňové. V sobotu turisti prechádzali Tichou, Juráňovou a Bobroveckou dolinou. Pre problémy s ubytovaním urobili organizátori z dvojdňovej akcie jednodňovú. Spočiatku lyžiari používali najmä zjazdové lyže s voľnou pätou. Tie neskôr vystriedali drevené bežky, ktoré sa často lámali. Preto v batohu nikdy nechýbala náhradná plechová špička. Potom nastúpila éra laminátu v kombinácii s drevom, šupiny na sklznici, sprejové vosky či ďalšie vymoženosti techniky.

Rôzne začiatky

„Prechod zvyčajne začínal v Oraviciach a končil v Nižnej, trasa mala asi 21 kilometrov,“ hovorí Ján Šimák z Klubu slovenských turistov Nižná, ktorý prechod organizuje v súčasnosti. „Na Košariskách sa často účastníci z Krásnej Hôrky a Medvedzia odpoja, a „zbehnú“ do Krásnej Hôrky. Pre spestrenie podujatia sme posledné ročníky začali miesta začiatku meniť. V roku 2014 a 2015 sme štartovali v Zábiedove. Trasa sa tým zmiernila, ale predĺžila, zhruba na 30 kilometrov. Vlani a tento rok sme išli z Vitanovej, trasa má 23 kilometrov.“

Ak je slnečno, športovcom sa naskytnú nádherné výhľady na Roháče, Oravskú Maguru, Malú Fatru i Chočské vrchy. Pri trase začínajúcej vo Vitanovej vidieť aj poľské a Belianske Tatry, Oravsko-kysucké Beskydy, Babiu horu či poľský vrch Gorce.

Drevená dominanta zhnila

Po prvom ročníku sa podarilo zorganizovať druhý, tretí, štvrtý. Vždy sa našli ľudia, ktorí si s potešením obuli bežkárske topánky, zapli sa do bežiek a išli naprieč Skorušinským pohorím. Do povedomia športovej verejnosti sa prechod dostal v roku 1978, kedy sa konal už jeho 12. ročník. Počas vtedy ešte dvojdňového podujatia prešlo trasu medzi Oravicami a Nižnou zhruba tristo turistov z rôznych kútov vtedajšej spoločnej republiky.

Drevená pyramída na vrchole Skorušiny, kde turisti oddychovali, doslúžila v 70. rokoch. Rozpadla sa. Športovci z Brezovice ju nahradili v roku 1989, na jej mieste postavili oceľovú rozhľadňu.

Traťový rekord medzi Oravicami a Nižnou je menej ako tri hodiny. Najdlhšie prechádzali trasu účastníci počas druhého ročníka. Pre množstvo čerstvého snehu trval prechod až viac ako osem hodín. Trasu viackrát absolvoval aj nevidomý Jozef Buroš z Dolného Kubína.

Nielen na bežkách, ale aj pešo

Za 50 rokov sa prejazdu zúčastnilo viac ako 3000 ľudí, stali sa len tri vážnejšie úrazy – jedna zlomená noha, zlomené rebrá a vnútorné krvácanie po náraze do stromu.

Počet účastníkov sa každý rok mení. Záleží najmä od počasia. „Posledné roky sú zimy skúpe na sneh, takže niektoré ročníky sme absolvovali pešo,“ hovorí Ján Šimák. „Vtedy je účasť skromnejšia, zvyčajne do dvadsať ľudí. Keď sú snehové podmienky a aj počasie dobré, ideme na bežkách. Boli ročníky, na ktoré prišla aj stovka bežkárov. Atmosféra je vždy výborná. Nikdy nie je núdza o dobrú zábavu a množstvo smiechu.“

Turisti na trase míňajú kaplnku Nad Studienkami, zasvätenú turistom. Anjel drží za ruku pútnika a v druhej má otvorenú bibliu, kde je napísané archaickou slovenčinou – Angelum svým přikázal o tobě, aby tě opatrovali na všech cestách tvých.


  1. Prečo tečie Považím Váh a nie Orava? 1 107
  2. Zošili plachty a premietli na ne film. Tipnite si, koľko ľudí prišlo 923
  3. Gratulujeme. Oravská Polhora je Dedinou roka 2017 324
  4. Ochranári zakázali orezať lipu. Sfúklo ju, poškodila cintorín 288
  5. Deti spod Pilska čerpajú z nevyčerpateľnej klenotnice tradícií predkov 270
  6. Domov sa vrátiť nemohli a tak jazdili po Sibíri. Medzi legionármi boli aj Oravci 250
  7. Fazuľový festival pripomenul, ako by sa dal vyriešiť hlad vo svete 235
  8. Vítame na svete ďalších maličkých Oravcov Foto 170
  9. Predať pôdu nechcú, pomôže len komasácia 138
  10. Táto pečať môže pomôcť dedine aj pri úvere 124

Najčítanejšie správy

Orava

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Zošili plachty a premietli na ne film. Tipnite si, koľko ľudí prišlo

Téma znovuotvorenia kina je druhou najčastejšou, s ktorou sa Dolnokubínčania obracajú na poslancov. Viete, čo je prvou? Parkovanie.

Gratulujeme. Oravská Polhora je Dedinou roka 2017

Do národnej súťaže sa tento rok zapojilo dvadsať obcí, z Oravy iba jedna. A práve tá oravská vyhrala.

Ochranári zakázali orezať lipu. Sfúklo ju, poškodila cintorín

Ochranári nechcú povoliť opíliť staré stromy, teraz jeden z nich zničil dvanásť pomníkov.

Deti spod Pilska čerpajú z nevyčerpateľnej klenotnice tradícií predkov

Ľudia oddávna hĺbili pri prameňoch malé jamky, aby do nich natiekla voda. Zväčša nie pre seba, ale aby sa z nich mohli napiť okoloidúci. Potom sa pýtali, studženko, studženko, jako mos vode? A takéto studne nemusia byť len v prírode, ale aj medzi ľuďmi.

Blízke regióny

Plavecké rekordy v žilinskom bazéne neplatia. Bazén nemá 50 metrov

Štandardné rozmery dostane bazén po rekonštrukcii. Mestská plaváreň bude niekoľko týždňov zatvorená.

Na martinský hokej čaká kľúčový týždeň

Boj o to, aby v Martine zostala juniorská a dorastenecká extraliga, vrcholí. Definitívne rozhodnutie, ako snaženie pomôcť mládežníckemu hokeju dopadlo, sa dozvieme budúci týždeň.

V Tepliciach sa ďakovalo za úrodu, pozrite si fotky z dožiniek

Sprievod mestom, odovzdávanie dožinkových vencov, hudba, tanec, spev a aj dobré jedlo. To všetko patrí k poďakovaniu za úrodu.

ZMENÁREŇ: Zverila sa do rúk odborníkov opäť. Vyplatilo sa!

Sympatickú Evu sme v rámci Zmenárne premenili už po druhýkrát. Keďže je vernou čitateľkou našich novín, zapojila sa do premeny po niekoľkých rokoch opäť a vyplatilo sa.

Osud mosta vo Vraní je v rukách žilinských poslancov

Národná diaľničná spoločnosť chce provizórne objekty prenajať.

Všetky správy

Ako šperk, ktorý vyhrával vojny, prehráva boj s časom

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

Bratislavou prechádzal jedinečný polkilometrový vlak. Takto vyzeral

V osobnej železničnej doprave je taký dlhý vlak výnimočný, vypravila ho firma RegioJet na rumunský festival Banát.

Polovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia. Slovenskí branci tvrdia, že ide o dobrovoľné dary

Dá sa v Dunaji oficiálne kúpať?

Na Dunaji bolo kedysi nielen legendárne Lido, ale aj lodné kúpaliská.

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

Kam vyraziť