NÁMESTOVO, TRSTENÁ. Bývalý profesionálny hasič Maroš Medvecký poslal ministerstvu vnútra sťažnosť na Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Námestove a Krajské riaditeľstvo v Žiline.
Žiadal prešetriť rozdielny prístup vedenia k príslušníkom, zásah pri požiari v Slanej vode, spracovanie a archivovanie osobného hodnotenia, odchody námestovského riaditeľa z pracoviska.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré sa prípadom tiež zaoberalo, konštatovalo, že na základe zistených skutočností mohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania počas služobného pomeru z dôvodu veku. Odvoláva sa pritom na antidiskriminačný zákon.
Riaditeľ chce omladiť kolektív
Maroš Medvecký je dobrovoľným hasičom od roku 1994. Postupne sa vypracoval až na rozhodcu a pokladníka Hornooravskej hasičskej ligy. Počas práce s mládežou vychoval tri generácie mladých hasičov. Absolvoval viacero odborných kurzov a školení. Fyzicky je na tom lepšie ako oveľa mladší hasiči.
V roku 2015 sa rozhodol vstúpiť do radov profesionálov. Vtedy netušil, že o pol roka sa s nimi bude nedobrovoľne lúčiť.
„Hasičina ma veľmi baví,“ hovorí Maroš Medvecký. „Keď sa mi podarilo získať prácu u profesio-nálov, bol som nadšený. Vôbec som neľutoval, že v pôvodnom zamestnaní som zarábal 750 eur v čistom a hasiči mi ponúkli 620 eur v hrubom. V Trstenej som chodil do práce na bicykli, do Námestova som musel dochádzať.“
Krajský riaditeľ ho 1. júla 2015 vymenoval do funkcie hasič v prípravnej štátnej službe ako príslušník čakateľ. Zároveň mu podľa zákona určil dĺžku skúšobnej lehoty na šesť mesiacov. Privítanie riaditeľom Petrom Bakaľom ho nemilo prekvapilo. „Pred príslušníkmi som verejne prehlásil, že budem omladzovať kolektív a mne tu pošlú štyridsaťročného chlapa,“ povedal vtedy riaditeľ.
Medvecký mal pritom výsledky fyzických previerok na výbornú. Zo 60 možných bodov získal viac ako 50 a nechal za sebou aj mladších kolegov.
Medveckého slová potvrdil hasič a pracovník oddelenia požiarnej prevencie Vladimír Mrekaj. „Riaditeľ vyhlasoval verejne, že omladí prestarnuté okresné riaditeľstvo hasičov v Námestove.“
Základnú prípravu absolvovať nemohol
Maroš Medvecký začal po krátkom zaučení pracovať na operačnom stredisku, kde mal na starosti preberanie telefonátov a zabezpečenie výjazdu hasičov k požiarom, dopravným nehodám a ďalším udalostiam.
Počas vybavovania nástupu mu na krajskom riaditeľstve v Žiline povedali, že v čo najkratšom čase ho pošlú na základný šesťtýždňový výcvik, aby sa naučil všetko, čo k výkonu povolania potrebuje.
Prvý kurz začal 16. augusta, no pozvánku nedostal. Nezvolali ho ani na októbrový termín. „Pýtal som sa nadriadených, prečo som nešiel. Povedali, že o tom rozhoduje kraj.“
Základný kurz je veľmi dôležitý, pretože bez neho hasič nemôže absolvovať výjazdy. Maroš Medvecký preto mohol slúžiť len na operačnom stredisku v Námestove. „Riaditeľ mi dokonca zakázal chodiť aj na cvičenia nielen ako účastníkovi, ale aj ako pozorovateľovi. Chlapi sa tomu čudovali, pretože kde som sa mal naučiť, čo robiť, ak nie na cvičeniach?“
Zvláštne bolo, že základnej prípravy sa medzitým zúčastnili hasiči z iných staníc, ktorí nastúpili do práce neskôr ako Medvecký.
„V novembri prišla k nám pracovníčka zo služobného úradu. Keď sa dozvedela, že nemám ešte základný výcvik, ostala prekvapená. Spýtala sa, ako je to možné, pretože v tej dobre prebiehal mimoriadny tretí z dôvodu vyššieho počtu nových príslušníkov.“
Keď sa informoval, prečo mu ani na tretí raz neumožnili ísť na prípravu, dostal odpoveď, že kurzy boli kapacitne naplnené. Ďalším dôvodom malo byť, že hasičov v Námestove je málo a musí byť zachovaná akcieschopnosť jednotky.
„Ale v tom období si kolegovia čerpali aj dovolenky. Keby som bol na príprave, dovolenky by nemali a akcieschopnosť by bola zachovaná. Riaditeľ mi zámerne bránil absolvovať základnú prípravu.“
Šok
Postupne sa blížil koniec polročnej skúšobnej lehoty, počas ktorej sa malo rozhodnúť, či Maroš Medvecký ostane profesionálnym hasičom. Tak ako každý iný deň, nastúpil 14. decembra do služby. Na začiatku služby vyfasoval sekeru a opasok. „Ján Čurha, vtedajší zástupca riaditeľa, mi povedal, že mi už dal všetko a som kompletne vystrojený.“
Ráno po ukončení zmeny si ho predvolal riaditeľ Peter Bakaľa a dal mu podpísať papiere. „Nepozeral som, čo to je, lebo hasiči si dôverujú. Podpísaný papier mi zobral a do ruky mi strčil iný so slovami Si prepustený. Doteraz neviem, čo som podpísal. Ale v rukách som mal oznámenie o ukončení služobného pomeru v skúšobnej dobe. Bol to šok.“
Hneď sa snažil zistiť dôvody. „Riaditeľ povedal, že na základe posudkov troch veliteľov čiat a vedúceho stanice vypracoval osobné hodnotenie, ktoré je negatívne. Postupne som sa ich pýtal, či to je pravda, povedali, že negatívne stanovisko nedávali.“
Ján Čurha potvrdil jeho slová. „Podpísal som osobné hodnotenie Maroša Medveckého, ale riaditeľa som upozornil, že môj podpis tam nemá byť. Zároveň som mu povedal, že som ho podpísal v tom zmysle, že som sa s ním oboznámil, teda prečítal ho.“
Veliteľ družstva Pavol Kormaňák vydal čestné prehlásenie, v ktorom uviedol, že v súvislosti s osobou pána Medveckého podpísal jedno hodnotenie, a to na základe požiadavky riaditeľa OR HaZZ v Námestove a dodal, že danému hodnoteniu nevenoval veľkú pozornosť, nakoľko nebol upozornený na to, že na základe tohto hodnotenia bude s pánom Medveckým ukončený služobný pomer.
Prekvapivým odchodom nového hasiča vznikla na stanici nová situácia. „Odchod Medveckého skomplikoval riadenie hasičskej jednotky, pretože služby som už predtým rozvrhol do konca mesiaca a počítal som s ním,“ povedal Ján Čurha.
Maroš Medvecký sa snažil dostať ku svojmu osobnému hodnotenie aj spisu. Márne.
„Riaditeľ tvrdil, že hodnotenie poslal do Žiliny. Zo Žiliny najskôr prišla odpoveď, že už nie som hasič, tak mi požadované dokumenty neposielajú. Neskôr poslali druhý list, v ktorom tvrdia, že osobné hodnotenie sa v mojom spise nenachádza. Hodnotenie je veľmi dôležitý dokument, pretože na základe neho krajský riaditeľ rozhodol o ukončení môjho pracovného pomeru. Som presvedčený o tom, že tam boli napísané klamstvá.“
Otec troch detí ostal po skončení pracovného pomeru nezamestnaný, manželka pracovala na dohodu. „Mali to byť moje najkrajšie Vianoce, pretože sa mi splnil sen o profesionálnom hasičovi. Nakoniec som skončil psychicky zdeptaný u lekára.“
Pomohlo mu stredisko pre ľudské práva
Maroš Medvecký sa v snahe o očistenie svojho mena obrátil na ministra vnútra aj prezidenta hasičov. Nepomohli mu. Preto vyhľadal pomoc Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Jeho pracovníci sa postupne stretli nielen s prepusteným hasičom, ale aj Vladimírom Mrekajom a Jánom Čurhom. Ich výpovede sa zhodovali. V rukách mali aj čestné prehlásenie Pavla Kormaňáka.
Stredisko poslalo na Krajské riaditeľstvo v Žiline niekoľko listov, no odpovede ich neuspokojili. Preto sa snažili dohodnúť osobné stretnutie všetkých dotknutých strán. Krajské riaditeľstvo sa stretnutia odmietlo zúčastniť.
Stredisko vypracovalo jedenásťstranovú správu, v ktorej upozorňuje, že podľa zákona sa každému hasičovi zakladajú všetky písomnosti týkajúce sa jeho pomeru príslušníka do osobného spisu. Služobný úrad má dovoliť príslušníkovi nazerať do spisu, poskytnúť na žiadosť odpisy, umožniť mu robiť výpisy a fotokópie. Podľa strediska mohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania počas služobného pomeru z dôvodu veku.
Svoje práva chce obhajovať na súde
Po odchode Maroša Medveckého nastúpil na uvoľnené miesto ďalší nováčik. Postupne prichádzali ďalší. Zaujímavý je jeden z nich, ktorý sa mal zúčastňovať výjazdov napriek tomu, že neabsolvoval základnú prípravu. „Na výjazde bol niekoľkokrát,“ povedal Maroš Medvecký. „Ako je to možné, keď zákon to neumožňuje? Ja som nemohol chodiť ani na cvičenia a on chodil na výjazdy. Aj na toto som sa pýtal inšpekcie. Odpoveď som zatiaľ nedostal, rovnako ako na odchody riaditeľa počas pracovnej doby v civile na niekoľko hodín, či nesprávny zásah hasičov, pri ktorom sa jeden z nich topil v bazéne horiacej sauny. Prečo hasič, ktorý nastúpil po mne, absolvoval základnú prípravu napriek tomu, že niektorí príslušníci boli práceneschopní a mali dovolenky? Nechápem, ako mohli prijať 19-ročného mladíka, ktorí nemá vodičský preukaz typu C? Nepísaným pravidlom je, že všetci hasiči ho majú, aby mohli obsluhovať vozidlá a techniku.“
Slovo sme dali aj riaditeľovi námestovských hasičov Petrovi Bakaľovi. „Pán Medvecký už nie je naším príslušníkom, preto sa k týmto veciam nemôžem vyjadriť.“
Maroš Medvecký si koncom roka našiel prácu na mestskej polícii v Trstenej. Ku profesionálnym hasičom by sa rád vrátil. „Uznávam, že ma mohli prepustiť v skúšobnej dobe bez udania dôvodu, ale čakám na odpoveď ministerstva vnútra, ako vyšetrí všetky moje oznámenia. Ak ich zamietne, obrátim sa na súd.“
