BREZA. Miroslav Bakoš z Brezy choval na dvore pri malom jazierku 41 sliepok. Koncom januára mu dve uhynuli. Na základe informácií, ktoré uverejňujú média, ohlásil úhyn Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS) v Dolnom Kubíne.
Musia nahlásiť stavy vtákov v zajatí
Veterinári skontrolovali chov Miroslava Bakoša. Dve uhynuté sliepky boli zabalené v igelitovom vreci. „Klinickým vyšetrením skonštatovali, že až na kohúta, ktorý bol výrazne malátny, ostatná hydina nevykazovala žiadne klinické príznaky svedčiace o vtáčej chrípke,“ povedal Peter Čulen, riaditeľ RPVS v Dolnom Kubíne.
Inšpektori hydinu zaistili a 26. januára vzorky poslali na rozbor do veterinárneho ústavu vo Zvolene. Výsledok sa dozvedeli o deň neskôr. Ústav potvrdil, že hydina bola nakazená vtáčou chrípkou.
Na základe tejto informácie začali veterinári konať. Utratili zostávajúcich 38 kusov a chov vydezinfikovali. V okruhu troch kilometrov od ohniska nákazy vyhlásili ochranné pásmo. Desať kilometrov má pásmo dohľadu. Vzťahuje sa na Oravské Veselé, Mútne, Beňadovo, Novoť, Zákamenné, Krušetnicu, Lomnú, Vasiľov, Babín, Hruštín, Ťapešovo, Oravskú Jasenicu, Vavrečku, Klin, Vaňovku a Námestovo. Všetky samosprávy musia do piatku 3. februára urobiť súpis chovov hydiny, holubov a vtákov chovaných v zajatí.
„Výzvu sme niekoľkokrát vyhlásili v obecnom rozhlase,“ povedala pracovníčka Obecného úradu v Breze Mária Durčáková. „Ľudia už chodia a stavy nahlasujú.“
Ďalšie opatrenia
Chovatelia musia zabezpečiť chovy hydiny, holubov a vtákov v zajatí tak, aby nemohlo dôjsť ku kontaktu hydiny alebo iných chovaných vtákov s voľne žijúcim vtáctvom.
Podľa riaditeľa Petra Čulena sa sliepky v Breze pravdepodobne nakazili od divo žijúcich vtákov, ktoré využívali jazierko. Prístup k nemu mali aj kury Miroslava Bakoša.
Preto by chovatelia mali zabrániť doma chovaným vtákom prístup k takýmto plochám a nemali by ich napájať z takýchto zdrojov. Mali by minimalizovať počet ľudí, ktorí prídu do styku s hydinou.
Zakázaný je akýkoľvek presun živej aj zabitej hydiny, vtáctva a vajec v uvedených obciach. Bez povolenia veterinárov nie je dovolený ani presun cicavcov chovaných v zajatí, ktoré majú kontakt s vtákmi. Chovatelia nesmú bez povolenia manipulovať ani s podstielkou a hnojom.
Pracovníci Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Horná Orava zatiaľ nezaznamenali úhyn divo žijúcich vtákov v súvislosti s vtáčou chrípkou. „V januári sme robili pravidelné ročné sčítanie vtákov pri vodných tokoch Oravy,“ povedal riaditeľ Dušan Karaska. „Okrem toho pravidelné raz mesačne monitorujeme toky.“
Peter Čulen vyzýva chovateľov na opatrnosť, ale dôvody na paniku nevidí. „Súčasná situácia na Orave určite nemá nič spoločné s epidémiou.“ Podľa neho má zvýšený výskyt ochorenia v Európe na svedomí tuhá zima. Zvieratá sú oslabené a ľahšie sa nakazia.
Dušanovi Karaskovi volajú hlavne starší ľudia a pýtajú sa ho, čo majú robiť, aby sa nenakazili. „Toto ochorenie nie je prenosné na ľudí, preto sa netreba báť. Samozrejme, treba dodržiavať pokyny veterinárov.“
K 24. januáru RPVS evidovala 23 potvrdených prípadov vtáčej chrípky na Slovensku. Najviac zasiahnutou oblasťou je južné Slovensko. Úhyn zaznamenali aj v ZOO Košice. Breza tento počet rozšírila na 24 a posunula aj hranicu slovenského výskytu na sever.
Vtáčia chrípka - aviárna influenza
Vtáčia chrípka je infekčné ochorenie spôsobené vírusom z čeľade Orthomyxoviridae. Vyskytuje sa hlavne u moriek, kačiek, husí, kury domácej, perličiek, prepelíc, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, hrdličiek, škorcov, drozdov, lastovičiek, vrabcov, pštrosov. Ochorenie sa môže preniesť aj na iné cicavce, hlavne ošípané.
Vírus sa z organizmu vylučuje sekrétmi horných dýchacích ciest, kvapôčkami, kašľom, kýchaním a trusom. Šíri sa kontaktom s chorými vtákmi, prostredníctvom ošetrovateľov, kontaminovanými predmetmi, dopravnými prostriedkami, krmivom, vodou.
Inkubačná doba sa pohybuje od niekoľko hodín do 3 dní. Hlavnými klinickými príznakmi je strata plachosti, znížená aktivita a príjem krmiva, postihnuté jedince sa zhlukujú pod tepelným zdrojom, majú našuchorené perie, nosnice častejšie kvokajú, klesá znáška. Objavujú sa aj respiračné príznaky ako sú kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy hlavy, viečok, výtok z nosových otvorov. Ďalej sa vyskytujú aj poruchy tráviaceho, hnačky a nervového systému, kŕče, poruchy pohybu, strata plachosti.
Vírus v truse prežíva až 30 dní, na vajcovej škrupine osem dní. Nejaký čas prežije aj vo vode.
