Streda, 20. september, 2017 | Meniny má Ľuboslav(a)
Pridajte si svoje mesto

Eva Kurjaková: Nakázali mi, aby som chodila za ľuďmi a všetko zapisovala

S modrotlačou do sveta. Kniha o oravských plátenníkoch je plná faktov, cítiť z nej však človečinu, lásku k domovu a k ľuďom, ktorí na Orave žijú.

Plátenník Jozef Kutlík zo Zubrohlavy s plátnom pri Viedni.(Zdroj: REPROFOTO Z KNIHY S MODROTLAČOU DO SVETA)

ZUBROHLAVA. Dve storočia boli ľan a plátno hlavným zdrojom obživy Hornooravcov. S látkami precestovali kus sveta. Mnohí zbohatli, zveľaďovali dediny, prinášali na chudobnú Oravu novinky z Egypta i Jeruzalema.

Odvrátenou stranou obchodovania však bolo, že nejeden plátenník sa už domov z kupectva nevrátil. Svoje hroby našli tam, kde práve obchodovali.

Bohatú zbierku informácií o hornooravských plátenníkoch dala dohromady spisova-teľka Eva Kurjaková zo Zubrohlavy. Do jedinečnej knihy prispeli aj ďalší autori.

Všetko zapisuj, povedali

Mladá Zubrohlavčanka Evička nevedela o plátenníctve takmer nič. Však, kde by sa k tomu dostala. Keď sa narodila, bolo už polstoročie odvtedy, čo úplne zaniklo. Tak ako dnes, aj ona a jej vrstovníci si mysleli, že všetko staré treba vyhodiť a dobré je len to moderné.

„Vnímala som to takto, až kým ma v roku 1978 nezvolili za obecnú kronikárku,“ spomína Eva Kurjaková. „Nakázali mi, aby som chodila za ľuďmi a všetko zapisovala. Tak som aj urobila, hoci sa mi niektoré informácie zdali zvláštne či zbytočné. Manželova babka mi raz spomenula, aké to bolo, keď na-ši plátenníci vyrazili na more, kde sa im potopila loď. Napadlo mi, čo to tára, veď určite nechodili až za more. Ale zapísala som. Až neskôr, pri skúmaní materiálov v archívoch a kniž-niciach som zistila, že babka hovorila pravdu. Začalo ma to tak zaujímať, že som nemohla prestať. Bádala som ďalej a ďalej.“

Oravci zaujali odevom

Takmer štyridsať rokov si Eva Kurjaková odkladala všetko, čo sa dozvedela o plátenníkoch. Kedy sa z obyčajného oravského pestovateľa stal obchodník a kupec s plátnom, sa presne určiť nedá. Z historických materiálov je však zrejmé, že to bolo niekedy začiatkom 18. storočia.

Istý učiteľ pôsobiaci v Zubrohlave do vtedajšieho časopisu Vlasť a svet napísal, že plátenníctvo začalo niekedy po roku 1709, kedy skončili vojny a povstania. V rokoch 1715 – 1720 totiž mnoho Oravcov utieklo pre kruté zimy do teplejších južných zemí.

„Tu bola bieda, chlapi, ktorí zostali doma, sa snažili zabezpečiť rodiny,“ rozpráva autorka. „Boli nútení odchádzať na dolné zeme za prácou. Aj tam bola veľká bieda po vojnách, ľudia sa snažili prežiť, nemali sa kedy zaoberať látkami a ode-vom. Oravci ich však svojim oblečením veľmi zaujali. A tak sa stalo, že keď sa raz vracali domov, nemali žiadnu batožinu, všetok odev predali. Zostalo im len to, čo mali na sebe. Keď Oravci zistili, že o ich plátno je záujem, o rok už na robo-ty nešli pešo, ale s koňom a vozom naloženým plátnom. Zakrátko mali prácu ľudia, ktorí zostali doma. Vo veľkom sa pustili do pestovania ľanu, jeho spracúvania, stavali farbiarne aj mangľovne.“

Mix jazykov

Strediskom hornooravských kupcov sa stalo Sedmohradsko, časť dnešného Rumunska. Nebolo však ničím výnimočným, že niektorí zašli až na Blízky Východ, do Egypta či Jeruzalema.

„Je úžasné, že naši plátenníci dokázali preraziť v Egypte, ktorý je mekkou plátna,“ hovorí Eva Kurjaková.

Dohovoriť sa v cudzom svete nemali problém. Na robotách sa totiž naučili čo-to z každej reči, s ktorou sa stretávali. Tak sa teda stalo, že niektorí plátenníci ovládali aj sedem rečí. A napokon si vytvorili aj svoju vlastnú, ktorej rozumeli len oni a bola poskladaná zo slovíčok z rôznych jazykov.

Krpce v žiadnom prípade

Vplyv sveta bol v Zubrohlave a okolitých obciach viditeľný na reči, odievaní i architektúre.

„Zachoval sa doklad z roku 1854, kedy mal prísť na Oravu nový cisár Franz Jozef. Prišlo nariadenie, ako majú byť oblečení chlapci na vítaní cisára. Buď v bielych súkenných nohaviciach, v bielej huni, vyšívanej košeli, krpcoch a širo-kom opasku, alebo v čiernych či modrých nohaviciach, klobúku, bez opasku a v čižmách tak, ako sa plátenníci nosia.

Už vtedy bolo rozlíšené sedliacke oblečenie od plátenníckeho. Plátenníci napríklad takmer vôbec nenosili krpce. Ani ženy plátenníkov. Dokonca ani tie najbiednejšie, ktorým muži zahynuli na cestách. Čo aká bola chudobná, nikdy nešla do kostola v krpcoch. Radšej si požičala čižmy od susedy, tie, v ktorých suseda chodila do maštale. Vyčistila ich, opucovala, po omši v kostole vrátila a o týždeň ich čistila opäť. Hrdosť plátenníkov na svoj stav bola obrovská. Od tých čias je známe porekadlo – ako si oblečený, tak si uctený.“

Domy bohatých plátenníkov boli murované. Zaujímavosťou však bolo, že len predné časti, v ktorých mali sklady plátna. Bývali v zadnej časti domu, ktorá bola spravidla drevená.

Koncoročný porachunek

Spočiatku plátenníci naložili látky na voz a mesiace cestovali po svete, kým ho predali. Ak chceli nový tovar, museli sa vrátiť domov a opäť absolvovať strastiplnú cestu na dolnú zem.

Postupne sa však situácia zlepšila. Pomohli železnice, majetnejší plátenníci si dole zriaďovali sklady. Tými bohatšími boli Tomaštíkovci, Heretíkovci či Kovalčíkovci zo Zubrohlavy, ktorí mali sklady v Sedmohradsku. Plátenníci si chodili brať tovar do týchto skladov na dlh. Skladník im všetko zapisoval a na konci roka prichádzalo ročné vyúčtovanie.

Stále však boli aj obchodníci, ktorí predali toľko, čo si priniesli z domu a za utŕžené peniaze si nakúpili nový tovar.

Koncoročné zúčtovanie, alebo porachunek, bol neraz aj veľmi krutý. „Ak obchodníka okradli alebo sa prevalil s vozom, alebo sa pod ním prelomil ľad a všetok tovar bol zničený,“ rozpráva Eva Kurjaková. „Na konci roka nejeden plátenník zistil, že prerobil, nie zarobil. Na domy plátenníkov boli zapísané ťarchy, v najhoršom prípade o strechu nad hlavou aj prišli. Dobre bolo, keď bol plátenník zdravý, vtedy sa mu darilo, rodina rozkvitala, pomáhal dedine, aj tým, ktorým sa darilo menej. Traduje sa, že niektorí plátenníci nosili peniaze v košalkách, nie v peňaženkách. Ale ak došlo k tragédii, bol to koniec. Ak otec na cestách zahynul a tovar zmizol, rodina sa dostala do obrovskej biedy. Známy je dokonca aj prípad, kedy na cestách zahynul otec aj s deväťročným synom. Doma zostala žena, deti, dlh za tovar, ktorý si manžel zobral, ale žena už peniaze zaň nevidela.“

Koniec prišiel s vojnou

Úplný zánik plátenníkov a plátenníctva na hornej Orave prišiel skôr, akoby si mnohí čo i len predstavovali. Mohla zaň prvá svetová vojna. Obchodníci boli totiž nútení narukovať v mieste, kde práve boli. Plátno, ktoré mali so sebou, buď vrátili, alebo ho niekomu zverili, aby im ho postrážil.

Kto však v tej dobe dbal o nejaké látky? Mnohí sa už domov nevrátili, rodiny zostali bez živiteľov. Mnohí aj prišli, ale bez ruky či nohy, postihnutí. Zostali na ťarchu štátu, rodín. A tí, ktorí sa vrátili relatívne v poriadku, prišli o tovar aj o peniaze.

„Zostalo im jediné, kúsok poľa, ktorý pred vojnou kúpili za peniaze z kupectva,“ hovorí kronikárka, spisovateľka. „To bolo jediné šťastie, že sa vtedajší ľudia držali hesla, že na hline nezhyne. Niektorí plátenníci ešte po čase čo-to predávali. Najmä po Orave na jarmokoch. Pozviechalo sa ich však veľmi málo. A už nikdy v takom rozsahu ako pred prvou svetovou vojnou.“

Dnes sa už ľan na Orave nepestuje. S modrotlačou sa od polovice 20. storočia do roku 2012, kedy ju oživil Párničan Matej Rabada, stretol máloktorý Oravčan.

Dnes opäť zažíva boom niečo naoko nové, čo je v podstate zmodernizovanou kópiou toho, čo tu bolo pred stáročiami. Dôkaz, že minulosť má stále čo povedať modernej súčasnosti.


  1. Ako sa Oravec ubránil poľským banditom. Na začiatku bol inzerát 2 532
  2. Motorkár neprežil náraz do zaparkovaného auta 1 077
  3. Na Oravu príde slávny Spartak Trnava 798
  4. Privítajme ďalších malinkých Oravcov Foto 682
  5. Zelené lesy sa strácajú. Nikto netuší, aké budú o päť rokov 608
  6. Colníci zabránili možnému podvodu, autá stopli na Orave 380
  7. Odborári prichádzajú s novou kampaňou, týka sa dôchodku 347
  8. Tragédia na chate. Požiar si vyžiadal jednu obeť 277
  9. Skládka odpadu z niekdajších strojární ohrozuje podzemné vody 212
  10. K Roháčskemu vodopádu sa dočasne turisti nedostanú 157

Najčítanejšie správy

Orava

Ako sa Oravec ubránil poľským banditom. Na začiatku bol inzerát

Nepríjemnú skúsenosť s poľskými obchodníkmi má dolnokubínsky podnikateľ, ktorý zareagoval na inzerát z internetu. V najhoršej chvíli sa obával nielen o peniaze a auto, ale aj o život.

Motorkár neprežil náraz do zaparkovaného auta

Prečo motocyklista vozidlo neobišiel, zisťujú policajti.

Na Oravu príde slávny Spartak Trnava

V pondelok sa žrebovalo 4. kolo Slovenského pohára vo futbale.

Privítajme ďalších malinkých Oravcov

Nech sa novorodencom na Orave darí. Veľa zdravia im a radosti z nich rodičom.

Zelené lesy sa strácajú. Nikto netuší, aké budú o päť rokov

Oravská časť Západných Tatier vysychá rýchlejšie, ako kompetentní dokázali pred pár rokmi predpokladať. Lesníci bijú na poplach. Ťažba kalamity v najchránenejších častiach však zrejme nezačne.

Blízke regióny

Martinčania v hurikáne Irma: Do rána sme sa modlili, aby sme prežili toto peklo

​​​​​​​Mladý pár v noci prebrala ohromná sila vetra. Lomcovala so zadebnenými oknami, všetko vŕzgalo, triaslo sa, vonku bolo počuť buchot. Vlny na mori vraj dosahovali výšku sedem metrov a rozbíjali sa až hlboko v bielom piesku. Takto si Martinčania spomínajú na strašný hurikán v Dominikánskej republike.

V Jedľovinách buďte opatrní, niekto tam na chodníku nastražil kruté pasce

​​​​​​​Počas prechádzok v obľúbenej martinskej lokalite Jedľoviny si treba dávať pozor. Nejaký bezcitný človek tam schované v zemi poukladal pasce z ostrých klincov priamo na chodník. Ak na ne stúpite, môžete sa vážne zraniť. Či sú nástrahy určené bežcom, cyklistom, motorkárom a aký mal dotyčný na to dôvod, úplne jasné nie je.

V novembri nakupujeme v Galérii

Teraz to síce ešte tak nevyzerá, ale v budúcej Galérii Martin budeme môcť nakupovať už 30. novembra. Do toho termínu sa dnešné stavenisko má premeniť na moderný kultúrno-spoločenský priestor, v ktorom svoje služby ponúkne okolo 60 prevádzok.

Pripravte si kreditky, budete ich potrebovať

Nič nie je momentálne väčším magnetom v centre Martina ako finišujúca výstavba obchodného centra Galéria Martin, ktorá vyrastá na mieste niekdajšieho Prioru. Otvoria ju s najväčšou pravdepodobnosťou 30. novembra.

Hokejová radosť sa vrátila do Martina + Foto

Na druholigovú premiéru Martina sa prišlo pozrieť takmer tisícpäťsto ľudí. Hráči sa im za dôveru odmenili vysokým víťazstvom nad Rimavskou Sobotou.

Všetky správy

Protischránkový register má prvú obeť, vypovedali nájom bratislavskej stanice

Developer, ktorý mal vlani dokončiť rekonštrukciu hlavnej stanice, výpoveď nájmu pozemkov spochybňuje.

Poučný rok. Sagan už vie, že prvý, koho sa budú chcieť zbaviť, je on

V tomto roku sa majstrovi sveta nepodarilo priblížiť k vlaňajšej úspešnej sezóne.

Pellegriniho úradníčka má blízko k IT firme spájanej s Počiatkom

Šéfka sekcie Pellegriniho úradu Denisa Žiláková má udržiavať intímny vzťah so šéfom Anextu, ktorý zarába na štátnych zákazkách.

Udavačská aplikácia EEI možno porušuje zákon

Či je problémová, o tom sa môže rozhodnúť iba v konaní o ochrane osobných údajov.

Ministra Gajdoša kritizuje za odklad nových stíhačiek aj jeho tajomník z Mosta

Na čom bude lietať slovenská armáda v budúcnosti, mal povedať minister obrany do konca septembra.

Kam vyraziť