NÁMESTOVO. Hlucháň hôrny, kalužiak červenonohý a tetrov hoľniak patria k chráneným vtákom, ktorých výskyt je na Orave taký nízky a situácia natoľko kritická, že bez primeraných opatrení nemajú šancu prežiť. Spolu s ďalšími dvadsiatimi tromi druhmi tvoria skupinu vtákov, o ktorých záchranu a zachovanie sa má postarať aj rozsiahly dokument platný na najbližšie tri desaťročia, zatiaľ jediný svojho druhu na Slovensku.
Stovky pripomienok
Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie (CHVÚ) Horná Orava prechádzal takmer dva roky rôznym pripomienkovaním. Už v jeseni 2015 predkladatelia zapisovali do pracovnej verzie pripomienky od viac ako 150 dotknutých subjektov. Vlani zapracúvalo ďalšie pripomienky verejnosti, ministerstva životného prostredia aj ďalších rezortov.
„Najviac, až 90 percent, ich bolo z pôdohospodárskej oblasti, najmä na úseku lesného hospodárstva,“ hovorí Dušan Karaska, riaditeľ CHKO Horná Orava. „Na ich základe sme spresnili a upravili niektoré opatrenia zamerané na druhy žijúce v lesoch, osobitne hlucháňa a tetrova.“
Zmena kategórie napokon nie
Do pripomienkového medzirezortného konania sa zapojilo aj Združenie miest a obcí horná Orava. Pôvodne malo dôjsť k prekategorizovaniu hospodárskych lesov určených na ochranu hlucháňa na lesy osobitného určenia. Podľa predsedu združenia samospráv Jána Banovčana by to znamenalo, že na takto preklasifikované pozemky by obce nemohli vyrubiť daň z nehnuteľnosti. Pripomienku združenie podalo, aj keď sa starostovia dotknutých hornooravských obcí zhodli, že na ich rozpočty plánovaná zmena dosah nebude mať. Väčšina totiž už takto klasifikované lesy má. Z návrhu dokumentu napokon zámer zmizol.
Kalužiak červenonohý - na Slovensku hniezdi len niekoľko desiatok párov. (zdroj: Archív DK)„Urobili sme si analýzu u obcí, ktorých by sa taký návrh týkal,“ povedal Dušan Karaska. „Zistili sme, že prípadná ujma na ich rozpočty pre tento rok by bola len 0,015 percenta, čiže zanedbateľné, prakticky nemerateľné množstvo. Napriek tomu sme od návrhu prekategorizovania lesov ustúpili.“
Najohrozenejší je hlucháň
Dokument, ktorý schválila vláda, pripravovalo vedenie Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Horná Orava.
„Dlhodobo sme mapovali súčasný stav konkrétnych vtáčích druhov a na jeho základe zisťovali zmeny oproti stavu z konca 20. storočia, kedy boli získané údaje pre vyhlásenie CHVÚ,“ hovorí Dušan Karaska. „Po analyzovaní príčin zmien a na ich základe sme navrhli opatrenia. V prípade druhov, u ktorých nedošlo k zhoršeniu stavu, sú navrhnuté len opatrenia na ich zachovanie. Čiže okrem monitoringu treba zabezpečovať súčasný ochranný režim. U druhov, u ktorých dochádza k zhoršovaniu stavu, sú navrhnuté rôzne opatrenia. Tým viac, čím je stav druhu horší.“
Z toho dôvodu by sa napríklad pre jeden z najviac ohrozených druhov vtákov, hlucháňa, malo v lesoch na Babej hore, Pilsku, Úšuste, na Párači a Kubínskej holi zmeniť hospodárenie tak, aby vyhovovalo tomuto vtákovi.
„Aby neboli zlikvidované staré riedke lesné porasty a mladé porasty, aby neboli také husté, ako je tomu teraz,“ hovorí Dušan Karaska. „V močiaroch, najmä v okolí Oravskej priehrady, je navrhnuté urobiť viacero revitalizačných opatrení na obnovu mokradí, zachovanie vlhkých lúk a rašelinísk, odstránenie náletu na holiach s výskytom tetrova v okolí Beňadova a Liesku.“
Po rokoch zmena vyhlášky
Prijatý dokument chránené vtáčie územie nemení, nerozširuje ho, ani nezmenšuje. Do budúcnosti však navrhuje zmenu vyhlášky, ktorou bolo územie vyhlásené.
„Z územia by sa mali vylúčiť urbanizované alebo inak menej hodnotné zóny, intravilány obcí, priemyselné či rekreačné areály,“ hovorí Dušan Karaska. „Na druhej strane je navrhnuté rozšírenie územia o staré ochranné porasty na severných svahoch masívu Kubínskej hole, kde ešte žije hlucháň, ako i rozšírenie o masív Hálečkovej a Uhlísk severne od Trstenej s výskytom viacerých vzácnych druhov, napríklad orla krikľavého, včelára lesného alebo výra skalného. V novele vyhlášky by mal byť zmenený zoznam vtákov, napríklad vyradenie lelka lesného či chriašťa malého a doplnenie kačice chripľavky. Zmeniť, prípadne aktualizovať by sa mali aj ochranné opatrenia pre jednotlivé vtáčie druhy.“
Zvýšená ochrana sa podľa programu bude aplikovať na miestach, kde žijú najviac ohrozené vtáky. Sú to Oravské Beskydy a Oravská Magura, kde hniezdi hlucháň, ale aj okolie Oravskej priehrady, údolie Polhoranky, Jelešne a Bielej Oravy, kde sú ohrozené močiarne druhy.
K novele či prijatiu novej vyhlášky by však malo dôjsť až po vyhodnotení opatrení, ktoré zavedie prijatý dokument, a po sledovaní stavu ohrozených druhov. Skôr ako o päť rokov teda k prípadným legislatívnym zmenám, ak budú potrebné, podľa odborníkov nedôjde.
Peniaze na ochranu z eurofondov
Opatrenia na ochranu vzácnych vtáčích druhov na hornej Orave by si mali do roku 2046 vyžiadať dva milióny eur. Väčšina prostriedkov má pochádzať z eurofondov. Peniaze budú slúžiť napríklad na kompenzáciu zvýšených nákladov vlastníkov alebo užívateľov, ktoré im môžu vzniknúť pri hospodárení pre schválené opatrenia.
Časť bude určená na revitalizačné opatrenia – obnovu mokradí či inštaláciu vtáčích búdok. Každé prípadné obmedzenie na chránenom území budú ochranári vopred konzultovať priamo s vlastníkom alebo užívateľom.
„Ak prejavia záujem o spoluprácu, budú sa opatrenia na nimi spravovaných plochách rea-lizovať,“ povedal Dušan Karaska. „Ak neprejavia, budeme zabezpečovať len štandardný režim vyplývajúci z už teraz právnych predpisov na ochranu lesa, vôd, prírody, poľnohospodárskeho pôdneho fondu, územného plánu a stavebného poriadku. Dúfame, že nájdeme dostatok podpory a záujmu o spoluprácu na zachovaní jedinečnej oravskej prírody.“
