Mnohí päťdesiatnici si určite pamätajú dievčatko s červenou bodkovanou šatkou, ktoré sa na nich v minulom storočí usmievalo z obalu na čokoládu. Výrobky čokoládovne Deva milovali všetky deti. Usmiate dievčatko láka na zahryznutie do tmavej pochúťky aj dnes. Obal sa síce trochu zmenil, no obsah je stále sladký a lákavý.
Sladkosti boli vzácnosťou
Ľudmila Potočanová ešte ako desaťročná začala zbierať obaly z čokolád. „Vtedy boli všetky dobré, lebo sme na ne nemali a vážili sme si každú, ktorú sme dostali,“ odpovedala zberateľka na otázku, ktorá jej chutila najviac. „Dnes deti dostávajú oveľa viac sladkostí ako kedysi, preto si ich nevážia. Sú pre nich všedné.“
Ľudmila sa tešila z každého nového obalu. Poctivo ich lepila do zošita. Žiadané boli tie, z ktorých sa dalo vystrihnúť oblečenie pre bábiky. „Ako deti sme sa za nimi išli potrhať. Rovnako obľúbené boli obaly série, napríklad rôzne autíčka.“
Malá Dolnokubínčanka nezbierala len domáce výrobky, ale aj zahraničné. Napísala do firmy Kraš v Juhoslávii, ktorá predávala čokolády aj v Československu. „Poslali mi celú zbierku, vtedy pre nás nedostupných obalov. Sú nádherné, na tú dobu nevídané. Pre mňa to bola veľká vzácnosť.“
Zapadnuté prachom
Ľudmila postupne vyrástla, zošit odložila a zabudla naň. V tej dobe sa v ňom nachádzalo viac ako 150 obrázkov. Podobné zbierky väčšinou končia v koši, no jej obaly mali šťastnejší osud. Natrafila na ne náhodou. „Robila som poriadok na pôjde a našla som ich. Veľmi rada som si v zošite opäť zalistovala a zaspomínala na detstvo.“
Odložila ich a neskôr ukázala Jane Greššovej, riaditeľke Mestského kultúrneho strediska, ktorá zariadila ich vystavenie v priestoroch dolnokubínskeho kultúrneho stánku. „Riaditeľka dala starým obalom novú dušu,“ povedala Ľudmila Potočanová. Aj vďaka nej si hlavne tí skôr narodení so záujmom prezreli pôvodné obaly čokolád Rumba, Ľadové gaštany, Kofila a veľa ďalších.
Pani Ľudmila má najradšej mliečnu čokoládu, no nepohrd-ne ani horkou či bielou. „V obchode vždy hodím do košíka nejakú drobnú čokoládku pre mňa, muža, deti. Je to taká drobná odmena.“ V zásuvke stola má pripravenú sladkú odmenu aj v školskom klube, kde robí vychovávateľku.
Zaujímalo nás, či sa nechce ku zbieraniu obalov od čokolády vrátiť. „V kútiku srdca mi napadlo pokračovať v zbere, ale dnes je ich veľmi veľa. Možno by ma potešilo, keby som sa dostala ku starším obalom, tie sú jedinečné. Ale tie nové ma už nelákajú.
