Múzeum kávy nám závidí aj brazílsky pestovateľ kávy

Edgard Bressani vyslovil obdiv nielen najväčšej mozaike na svete zloženej z kávových zŕn, ale aj mladému Oravcovi, ktorý je jej tvorcom.

Roman Florek (vľavo) pri vreci s brazílskou kávou z plantáže Edgarda Bressani (vpravo).Roman Florek (vľavo) pri vreci s brazílskou kávou z plantáže Edgarda Bressani (vpravo). (Zdroj: Roman Florek)

KRUŠETNICA. Brazília je s 30- percentným podielom na trhu kávy najväčším svetovým producentom. Táto juhoamerická krajina vyprodukuje ročne viac ako 50 miliónov kávových vriec. Niektoré končia aj na Slovensku v pražiarni kávy 25-ročného Romana Floreka z Krušetnice.
Roman je nielen výborným baristom, teda človekom, ktorý sa špecializuje na prípravu kávy, ale zároveň zakladateľom prvého slovenského múzea kávy na Slovensku. Nachádza sa v Krušetnici. V januári ho navštívil Edgard Bressani, riaditeľ spoločnosti Capricornio Coffees, ktorá je jedným z dodávateľov kávy pre jedinú pražiareň kávy na Orave.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu


Ako ste sa cítili, keď ste vstúpili do múzea?
Ostal som ohromený. Videl som, koľko práce sa skrýva za týmito kávovými stenami. Na uloženie štyroch miliónov zŕn na ploche viac ako sto metrov štvorcových bolo treba nesmierne veľa času. Výsledkom je nádherná a veľká mozaika. Je úchvatné vidieť verný obraz Jozefa Augustína, autora kníh o káve, príbeh kávovníka a ženu držiacu kávové vrece mojej spoločnosti Capricornio. Som rád, že na stenách sú aj zrná z našich plantáží v Južnej Amerike.
Nezdá sa vám, že múzeum je v Krušetnici trochu skryté?
Určite nie. Blízko je lyžiarske stredisko, socha Krista, ktorú sme navštívili, a nesmierne sa mi páčila, Oravská priehrada, Oravský hrad, Vysoké Tatry aj termálne pramene. Toto všetko láka turistov, ktorí to do Krušetnice majú kúsok. Stačí len popracovať na propagácii a ľudia si tu určite nájdu cestu.

SkryťVypnúť reklamu


Máte v Brazílii čosi podobné?
V meste Piraju, odkiaľ pochádzam, máme múzeum kávy, ale som z neho sklamaný, pretože je zanedbané, tmavé, šedé. Ľudia sa oň dobre nestarajú, preto stráca akúkoľvek hodnotu. Múzeum Oravakafe ponúka niečo úplne iné. Môžeme len závidieť.
Akú úlohu zohráva osveta v podobe takýchto aktivít?
Vzdelávanie ľudí je veľmi dôležité. Aj v oblasti kávy. Poviem to na príklade vína. V minulosti o ňom ľudia veľa nevedeli. Dnes sa o túto tému zaujíma čoraz viac ľudí. Sú zvedaví, odkiaľ pochádza, ako bolo dopestované, aké sú rôzne druhy hrozna. S kávou je to podobné. Nemá len jeden druh kávovníkových zŕn.
Existujú desiatky rôznych odrôd, ktoré majú rôzne chuťové profily, rozdielne metódy prípravy. Múzeum Oravakafe sa o vzdelávanie s veľkým úspechom snaží. Na jednom mieste ukazuje ľuďom obrazy kávového sveta, prípravu, druhy, či je to arabica, alebo robusta, hovorí o nadmorskej výške, predstavuje zariadenia a pomôcky na prípravu kávy a mnoho ďalších zaujímavých informácií. Vidím za tým veľkú iniciatívu zlepšiť kultúru pitia kávy, ukázať ľudom, o čom vlastne je a poskytnúť im nové druhy káv a kávových drinkov, ktoré sa začínajú objavovať v kaviarňach.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: V Krušetnici majú múzeum kávy. Je to svetový unikát (+ foto) Čítajte 


Chutí vám káva uvarená na Slovensku?
Nepil som tu zlú kávu, pretože si vždy vyberiem len overenú dobrú značku.
Existujú rozdiely medzi slovenskou a brazílskou kultúrou pitia kávy?
Brazília a Slovensko majú v tomto smere veľa spoločného. V minulosti ľudia v Brazílii zvykli piť veľa prepečenej kávy, pretože tá najlepšia sa vyvážala do sveta.
Predávajúci sa prepečenie snažili zakryť veľkým množstvom cukru, no dnes sa to našťastie všetko mení. Kvalita je čoraz lepšia aj pre domácich. Zmenili sa spôsoby, išlo sa do hĺbky a odstránila sa nekvalita. No treba urobiť ešte veľa, aby bola kvalita kávy najlepšia a jej milovníci boli úplne spokojní. Samozrejme, všetko začína v krajine pôvodu sadením, pestovaním, staraním sa o rastliny, oberaním, balením, dopravou. Pokračuje sa v krajine spotrebiteľa kvalitným pražením a prípravou. Keď sú tieto kroky urobené správne, každý si povie, že pil kávu skvelú a lahodnú.
Bolo mi potešením spoznať Romana Floreka. Stali sme sa nielen obchodnými partnermi, ktorí si môžu veriť, spolupracovať a pomáhať si, ale sme aj priatelia. Je skvelé byť súčasťou tejto slovenskej rodiny.

Zaujímavosti zo sveta kávy

Spoločnosť Capricornio Coffees

Capricornio v preklade znamená Kozorožec. Spoločnosť dostala názov podľa obratníka Kozorožca, ktorý pretína ich plantáže. Pestuje kávu na juhu Brazílie, na hranici štátov Paraná a Sao Paolo v subtropickej klíme so štyrmi sezónami, kde zrná zrejú počas veľkých teplotných rozsahov. Vysoké teploty cez deň striedajú nízke v noci.
Výsledkom je šťastná kombinácia faktorov, ktoré umožňujú rastlinám naplno prejaviť svoj potenciál. Tento jedinečný región produkuje vysoko kvalitnú kávu arabica. Spoločnosť však dodáva na trh aj viacero iných druhov a odrôd.

Top 10 najväčších producentov kávy na svete

1. Brazília. Viac ako 150 rokov je na najvyššej priečke medzi producentmi kávy. S podielom viac ako 30 percent neohrozene kraľuje veľmociam kávy. Juhoamerická krajina vyprodukuje ročne viac ako 50 miliónov kávových vriec.
2. Vietnam. Aj keď káva z tejto krajiny nepatrí medzi najkvalitnejšie, s produkciou skoro 19 miliónov vriec jej patrí druhá priečka v rebríčku.
3. Kolumbia. Naopak, kolumbijská káva patrí v svetovom meradle medzi najkvalitnejšie. Produkuje okolo desať miliónov vriec.
4. Indonézia. Arabica z Indie patrí medzi najlepšie kávy na svete. Deväť miliónov vriec vypestujú drobní pestovatelia.
5. India. Plantáže na juhu krajiny produkujú ročne okolo päť miliónov vriec kávy. Väčšinu tvorí menej kvalitná robusta.
6. Etiópia. Táto krajina sa považuje za rodisko kávy. Drobní poľnohospodári produkujú vo vysokých nadmorských výškach kvalitnú kávu. Ročne viac ako štyri milióny vriec, za čo jej patrí 6. miesto na svete, no je jednotkou v Afrike.
7. Honduras. Ideálna klíma a prostredie radia túto krajinu na 7. miesto na svete. Ročne dodáva na trh okolo štyroch miliónov vriec.
8. Peru. Kvalitná káva pestovaná na kopcoch Ánd je známa na celom svete. Ročná produkcia je do štyroch miliónov vriec.
9. Guatemala. Do štyroch milió-nov vriec kvalitnej kávy vyprodukuje aj táto krajina. Káva z Guatemaly patrí medzi kvalitné a kávičkármi veľmi žiadaná.
10. Mexiko. Trh v USA je zásobovaný hlavne kávou z tejto krajiny. S produkciou 3,7 milióna vriec ročne uzatvára prvú desiatku najväčších kávových producentov na svete.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Orava

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 17 108
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 888
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 6 526
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 465
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 3 988
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 611
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 208
  8. Maratónska kampaň, ktorú nebudeme vidieť, ale budeme o nej počuť 1 809
  1. Milan Buno: Aj vaši rodičia starnú? Tu je 50 nápadov, ako ich zvládať... | 7 knižných tipov
  2. Marián Gunár: Rómovia, Cigáni čo ďalej?
  3. Martin Šuraba: O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XX
  4. Radoslav Záhumenský: Vodná nádrž na Kysuciach ukrýva príbeh dvoch zatopených obcí. Poznáte jej pravú tvár?
  5. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  6. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  7. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  8. Anton Lisinovič: Recenzia: Setkání se smrtí (kniha)
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 059
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 73 948
  3. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 41 744
  4. Rado Surovka: Raši dostal padáka 40 914
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 055
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 159
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 15 346
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 600
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Aj vaši rodičia starnú? Tu je 50 nápadov, ako ich zvládať... | 7 knižných tipov
  2. Marián Gunár: Rómovia, Cigáni čo ďalej?
  3. Martin Šuraba: O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XX
  4. Radoslav Záhumenský: Vodná nádrž na Kysuciach ukrýva príbeh dvoch zatopených obcí. Poznáte jej pravú tvár?
  5. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  6. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  7. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  8. Anton Lisinovič: Recenzia: Setkání se smrtí (kniha)
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 059
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 73 948
  3. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 41 744
  4. Rado Surovka: Raši dostal padáka 40 914
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 055
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 159
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 15 346
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 600
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu