Úspešný Oravčan Martin Bajčičák prijal novú výzvu. Po skončení profesionálnej kariéry (1. júna 2015) ostal ešte pri bežeckom lyžovaní, keď sa stal reprezentačným trénerom mužov. Od októbra 2016 však prešiel ku blízkemu biatlonu. Je kondičným trénerom slovenských biatlonistiek Paulíny a Ivony Fialkových a Terezy Poliakovej. S účastníkom piatich zimných olympijských hier sme sa porozprávali.
Ako sa vám páči nová práca?
Robím v podstate to isté. Zodpovedám za bežeckú časť dievčat. Novinkou je pre mňa, že beh musím kombinovať so streľbou. Sú to nové skúsenosti.
Čo je teda náplňou kondičného trénera?
Aby moje zverenkyne rýchlo behali a mali správnu techniku. Plánujem prípravu, tréningy a takisto niekedy chystám aj lyže. Chodím s nimi na preteky Svetového pohára. Počas nich som na trati a plním úloha servismena. Mám pri sebe aj paličku, keby niektorej zverenkyni spadla. Anna Murínová zas dohliada na streleckú časť. Jedno bez druhého v biatlone nefunguje.
Takže od cestovania ste si dlho neoddýchli?
Je pravda, že teraz som znova viac na cestách. Dievčatá majú nabitejší program. Keď som bol trénerom bežeckého lyžovania, bolo tých kilometrov menej. Prvá sezóna je pre mňa dôležitá, preto chodím na všetky podujatia. Po sezóne by som mal byť častejšie doma a znovu sa venovať viac rodine.
Aký je to pocit, keď teraz iba zverenkyne povzbudzujete popri trati a nebežíte?
Spočiatku to bolo zvláštne. Myslel som, že ma pozícia trénera nebude baviť. Teraz však môžem povedať, že má táto práca napĺňa. Spolupodieľam sa na výkone pretekára a to je správne. Športovec by mal svoje skúsenosti odovzdať mladším.
Udržujete sa stále v dobrej fyzickej kondícii?
Trénujem týždenne dva- až trikrát a zúčastnil som aj niektorých behov. Zo zdravotného hľadiska nie je možné prestať zo dňa na deň, keď som 30 rokov aktívne súťažil. Znižujem síce dávky, ale športovať neprestanem asi nikdy.
Pribudli vám po skončení kariéry kilogramy?
Pribral som tri až štyri kilá. Dalo sa to očakávať, lebo v tréningovom režime som mal v tele len nejakých sedem percent tuku. Prirodzené je mať 15 a viac. Teraz sa mi to asi doplnilo.
Vediete k bežeckému lyžovaniu aj dcérky?
Netlačím ich do toho vôbec. Je to zbytočné. Robíme to skôr takou hravou formou. Keď je sneh, vyjdeme si na bežky. Staršia Emka (v máji bude mať 6 rokov) zatiaľ rada bežkuje. Mladšia Ela (v apríli bude mať tri roky) skôr na bežkách ešte len chodí.
Po vašom odchode o úspechoch slovenských bežcov na lyžiach vôbec nepočuť. Kto by mohol byť váš nástupca?
Situácia je kritická. Podmienky na Slovensku sú ťažšie. Verím, že moji bývalí zverenci by sa mohli presadiť. Nádejnými sú Aneta Smerčiaková, Ján Koristek alebo Andrej Segeč.
