ORAVSKÁ POLHORA. Najstaršie kresby oravskopolhorského kroja pochádzajú z roku 1847. Nakreslil ich Peter Michal Bohúň a Maximilián Račkay. Ďalším svedectvom, ako kedysi chodievali oblečení Gorali spod Babej hory, sú staré fotky.
Odev opísal aj Matej Bel v jednom zo svojich diel. Obec pripravuje cezhraničný projekt, v rámci ktorého chce dať ušiť všetky jeho podoby až do súčasnosti.
Cudzie vplyvy
„Aj u nás, tak ako v mnohých okolitých dedinách, sa vytratila autenticita kroja,“ hovorí Ivan Matis. „Goralský kroj dnes už nevyzerá tak ako kedysi.“
Tradičný odev sa podľa doteraz dostupných informácií menil zhruba do 50. rokov minulého storočia. Odvtedy väčšími zmenami neprešiel. Veľký dopad na jeho rôzne podoby mali cudzie vplyvy.
„Oravská Polhora bola jednou z najpriemyselnejších obcí na Orave. Je tu 6600 hektárov lesa, boli tu gátre, pílilo sa drevo, splavovalo sa po Polhoranke. Chodili tu noví lesní správcovia, dedina je na hranici s Poľskom, takže prichádzali žandári, ktorí tiež prinášali nové prvky. Rovnako i učitelia.“
Informácie o krojoch zháňajú Oravskopolhorčania, kde sa len dá. Opis je v knihe Mateja Bela z roku 1615, maľby na obrazoch už spomínaných maliarov, obec má bohatý archív starých fotografií. Mnoho poznatkov získava u poľských susedov.
Základ bol daný
„Zaujímavosťou, ktorú sme zistili z fotiek, je, že naši muži nosili široký trojprackový opasok,“ hovorí Ivan Matis. „Ten dnes nosia v Detve, v okolí Hriňovej. U nás už nie je. Veľa prvkov sa stratilo, napríklad zdobenie na huni. Pôvodne bola tmavá so zelenou výšivkou. Dodnes je v dedine drevenica, na ktorej je podobná kresba, ako bola na huni od Bohúňa. Človek si ani neuvedomí, koľko vecí vychádzajúcich z minulosti je stále okolo nás. Alebo klobúk. Typickým pre našu dedinu je s lemom jemne natočeným nahor. Keď som sa začal zaujímať, prečo je to tak, nikto mi nevedel odpovedať. Napokon som ho našiel na starodávnych kresbách.“
Maliari v minulosti zachytili letné kroje aj zimné. Samostatne ženský, mužský, detský. Nie všetci ľudia chodili v minulosti oblečení rovnako. Chudobnejší mali jemné výšivky, majetnejší mali odev zdobený farebnejšie aj bohatšie. „Všetky typy, ktoré sa podarí nájsť, chcú dať vyrobiť, aby budúce generácie nezabudli na tie minulé,“ dodal Matis.
