ZVEROVKA. Viac ako týždeň nás trápili silné mrazy, na niektorých miestach dosahovali aj mínus 30 stupňov, na mnohých ortuť teplomerov klesala opakovane pod mínus dvadsať. S arktickými mrazmi mali čo robiť ľudia, nieto ešte zvieratá. Tým v Roháčoch pomáhajú počas celej zimy aj pracovníci Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAPu).
Najjednoduchšia ochrana – spánok
„Mrazy, ktoré u nás momentálne panujú, sú silnejšie, než na aké sme zvyknutí,“ hovorí Juraj Majerčák, vedúci Ochranného obvodu Zverovka ŠL TANAPu. „Nie sú však ničím výnimočným a príroda, teda aj živočíšstvo, sú takémuto počasiu prispôsobené.“
Niektoré zvieratá sa uložia na zimný spánok, čo je podľa lesníka z Roháčov najvýraznejším prejavom adaptácie zvierat na zimné obdobie, elegantným spôsobom, ako prežiť takéto počasie. „Urobí tak medveď, svišť či jazvec. Zimní nespáči, teda jelenia zver, srnčia, šelmy, vtáctvo i mnohé drobné hlodavce, to majú v takomto počasí ťažšie. Rovnako si však vedia pomôcť.“
Kým boli minulý týždeň televízie plné rád, ako chrániť domácich miláčikov, ale i ostatné zvieratá, pred silnými mrazmi, voľne žijúca zver je prirodzene prispôsobená aj na veľmi nízke teploty. Zimná srsť je hrubšia ako letná a pred chladom ich chráni neporovnateľne lepšie.
Hľadajú závetrie
Zvieratá vedia, kde sa majú počas silných mrazov zdržiavať. „Presúvajú sa do lokalít v závetrí, na južné expozície,“ hovorí Juraj Majerčák. „Časť odpočinku trávia v lesných húštinách, kde mrazy nikdy nedosahujú maximálne hodnoty. Znižujú svoj energetický výdaj. Minimalizujú množstvo pohybu. Presúvajú sa od potravy k vode, na miesta odpočinku v čo najmenších vzdialenostiach.“
Aj to je jeden z dôvodov, prečo je v zime uzatvorená väčšina turistických chodníkov. Rušenie zvierat turistami je tým minimalizované a zver nemusí utekať od ľudí. „Útek totiž zvyšuje ich energetický výdaj, unavuje ich, oslabuje.“
Nezanedbateľnou pomocou pre zver počas zimy je jej prikrmovanie. V Roháčoch sa oň starajú lesníci štátnych lesov. Základom je seno či senáž, ktoré zabezpečia už cez leto priamo na roháčskych lúkach. Potrebné vitamíny zver získava z jadrového krmiva. „Používame zmes kukurice, ovsa a granulátu špeciálne vyrobeného pre prikrmovanie raticovej zveri v zimnom období. Granule obsahujú v zime nedostatočné minerály a vitamíny.“
Denne dostávajú zvieratá krmivo v malých dávkach, aby ich lesníci neprekŕmili. „Ak by došlo k jednorazovému veľkému príjmu jadrového krmiva, mohlo by to spôsobiť vážne zažívacie ťažkosti, zakyslenie organizmu až smrť jedinca.“
Je to prirodzené
Hoci lesníci pravidelným prikrmovaním pomáhajú prežiť mnohým zvieratám, dochádza aj k ich sporadickým úhynom. Najmä slabých jedincov raticovej zveri, vtáctva, drobných hlodavcov. Prirodzený kolobeh v prírode totiž človek celkom ovplyvniť nedokáže, nech by akokoľvek chcel. A v podstate, načo aj.
„Fungujú tak procesy prirodzeného výberu silnejších, ozdravenia populácie,“ povedal Juraj Majerčák. „Oslabené jedince sa stávajú korisťou vlkov, rysa. Na uhynutých zvieratách nachádza obživu líška či krkavec. V prírode tak všetko pôvodné, prirodzené, hoci sa nám to môže zdať kruté, nie je márne a zbytočné. Všetko má svoj zmysel.“
