Streda, 17. október, 2018 | Meniny má Hedviga

Strieborná podkova má štyridsať. Krivským chotárom prešli tisícky ľudí

Obľúbený lyžiarsky prechod nesie názov podľa horizontu chotára a snehu trblietajúceho sa na ňom.

Turisti na jednom z prvých ročníkov Striebornej podkovy. (Zdroj: Archív)

KRIVÁ. Na nultý ročník prišlo 36 športovcov, skôr nadšencov vtedy začínajúceho bežeckého lyžovania. Zhruba dvadsaťkilometrová trasa Krivskou dolinou začínala tam, kde dnes končí. Prvými aktérmi stojacimi za založením dnes tradičného podujatia stáli Jozef Habovštiak a dnes už nebohý Milan Tokár. Dvaja muži na lyžiach brázdili krivské vrchy. Zhodli sa, že tú krásu musia ukázať aj iným.

Začiatky lyžovania

Jozef Habovštiak má osemdesiat rokov. Lyžovanie ho nadchlo už v mladosti. Prvé lyže si kúpil za peniaze, ktoré vyspieval počas Vianoc. Boli drevené, ako všetky v tom čase. „Vyrábali sa z jaseňa,“ hovorí jeden z prvých zakladateľov krivského prechodu. „Ohobľované laty varili v zemiakoch pre prasatá, aby drevo zmäklo a dalo sa ľahšie ohýbať. Takto ohnuté sa tri týždne sušili v humne. Jedna časť bola zastrčená v takzvanej slake, čo je medzera medzi brvnami na stene, a spodok bol uviazaný o dolné drevo. Na takto vysušené laty sme pribíjali remence. Nevýhodou bolo, že sa remence často trhali, každý chlapec, ktorý lyžoval, nosil so sebou povinne skalku a klinec. Keď sme v poli počuli, že čosi klepe, vedeli sme, že niekomu sa odtrhol remenec z lyže a opravuje ho.“

Článok pokračuje pod video reklamou

Vtedajší lyžiari nepoznali termosky s horúcim čajom, ako ich zvykneme na lyžovačku nosiť dnes. Na vrchole si urobili vždy čerstvý a horúci nápoj. „Do kotla, ktorý sme si jednu zimu vyniesli hore, sme dali sneh a roztopili ho nad pahrebou. V lese sme nazbierali listy z jahôd, malín, hafír či iné bylinky, ktoré sme našli, a nahádzali ich do vody. Precedili sme ich cez chvojinu a čaj bol hotový. To vám bola pochúťka v tej zime.“

Najskôr len na bežkách, potom aj koňoch

S myšlienkou urobiť v dedine prechod turisticky atraktívnym chotárom s nádherným výhľadom nielen na Roháče, ale aj Chočské vrchy či Malú Fatru, prišiel Milan Tokár. Ten sa často zúčastňoval podobných akcií a lyžiarskych súťaží v iných častiach Slovenska. „Viackrát sme spolu obišli krivskú podkovu,“ spomína Jozef Habovštiak. „Zhodli sme sa, že by sme mohli niečo podobné, čo robia inde, zorganizovať aj u nás.“

Slovo dalo slovo a s niekoľkými ďalšími dobrovoľníkmi urobili v januári 1977 prvý prechod chotárom v Krivej. Nebolo to až také jednoduché. V prvom rade museli organizátori zabezpečiť zdravotníkov, ktorí niesli obväzy, dlahy, fixačné pomôcky. Dodnes musia byť súčasťou každého prechodu. Aj keď, anjeli strážni sú počas Striebornej podkovy na mieste. Odhliadnuc od narazených zadkov, lakťov, kolien a vyvrtnutých členkov či zápästí, si za celých 40 rokov len jediný účastník zlomil ruku.

Na počesť miestnych furmanov organizátori pôvodne bežkárskeho prechodu začali v roku 1980 organizovať aj akciu Po furmanských cestách. Na koňoch a saniach turisti prechádzali 14 kilometrov Krivskou dolinou k hájovni, aby si zaspomínali a vzdali hold otcom, ktorí tvrdo pracovali pri zvážaní dreva z lesov na pltnicu. V roku 1985 sa akcie zlúčili do jednej.

Počasie nie je prekážkou

Na začiatku trasa končila na Skalici, kde v súčasnosti začína. Okrem toho, že sa otočila, je dnes takmer rovnaká ako pred 40 rokmi. Má prevýšenie viac ako 700 metrov a dĺžku zhruba dvadsať kilometrov. Trasa pre peších je dlhá štrnásť kilometrov a prechádza Krivskou dolinou k hájovni. Chodia na ňu aj mamičky s deťmi a starší ľudia.

Počet účastníkov z roka na rok rástol. „Keď prišlo 120 ľudí, boli sme nadšení,“ spomína Anton Smutný, ktorý je pri organizovaní podkovy už 35 rokov. „Každý rok sme boli šťastnejší, keď pribudlo 20 až 30 ľudí. Boli úžasné ročníky, kedy sa zaregistrovalo 500 účastníkov, mali sme pocit, že to je už na hranici zvládnutia. A teraz sa tešíme, keď ich počet dosiahne tisícku.“

V súčasnosti ide väčšina účastníkov pešo, na bežky sa postavia len tí zdatnejší. Každý prechod je v prvom rade závislý od účastníkov a v druhom od počasia. Krivania ten svoj za celých 40 rokov ani raz nezrušili. „Boli roky, kedy niekoľko dní pred prechodom pršalo, počasie bolo zlé, boli sme znechutení. V noci sa však počasie úplne zvrtlo, nasnežilo a ráno sme mali nádherné podmienky. Dvakrát sme išli hore za hustého dažďa. Boli aj roky, keď vôbec nebol sneh.“

Prečítajte si tiež: Kalendár lyžiarskych a peších prechodov oravskými chotármi

Zdatní bežkári prejdú trasu za štyri hodiny, rekreačným to trvá aj päť až šesť hodín. Odmenou pre každého je, okrem dobrého pocitu z prekonania samého seba a pobytu na čerstvom vzduchu, horúci čaj a domáca kapustnica. Tej dnes organizátori varia 300 litrov. Kapustu darujú ľudia z dediny, zopár súdkov si už organizátorský výbor špeciálne na tento účel vlani natlačil.

Ošetrená bežka

Niekoľkokrát absolvovala Striebornú podkovu aj Lýdia z Habovky. Prvýkrát začiatkom 80. rokov minulého storočia, ešte ako študentka. V tom čase išlo podľa nej o najnáročnejší lyžiarsky prechod oravskými chotármi, ale atmosférou najkrajší.

Zábavy a posedenia v kultúrnom dome boli spočiatku určené výhradne pre účastníkov prechodu. „Tancovali sme vo vibramkách, bežeckých topánkach, kapcoch, do tanca sme si občas iba spievali,“ spomína. „Ako partia turistických nadšencov sme si vtedy požičali bežky zo školy. Boli drevené a určite dlho ležali v sklade. Na celej trati krivským chotárom som spadla dvakrát. Prvý raz hneď po pár sto metroch a – drevená vysušená bežka ostala bez špice. Ísť ďalej peši v bežkárskych topánkach nemalo zmysel. Cestou späť som však stretla zdravotníkov a tí mi bežku dali dokopy. Dva kusy spojili akoby dlahou, omotali obväzom a leukoplastom, odspodu sme to namazali voskom. Predstavte si, že tak sa dala absolvovať celá trasa. Smolu som mala pri dojazde do dediny, kde sa mi podarilo spadnúť druhý raz. Viete, čo sa stalo? Zlomila som bežku, ale – tú druhú. Pri príchode do kultúrneho domu to vyzeralo naozaj smiešne. Jedna bežka bez špice, druhá omotaná obväzmi. Bolo sa na čom baviť.“

Spoločná pieseň na vrchole

Každý prechod, krivský nevynímajúc, musí mať tri skupiny ľudí. Prvá ide na Kopec, kde zapáli vatru a vyčistí trasu, ak na ňu za noc niečo popadalo. Stred taktiež kontroluje trať a na záver idú organizátori, ktorí dbajú o to, aby už po nich na trať nikto nešiel. „Občas sa stane, že sa po niektorých treba vrátiť, ak zídu z trasy, zablúdia, premrznú,“ hovorí jeden zo súčasných organizátorov František Suľa. „Tých zvážame na traktoroch.“

A prečo je vlastne Strieborná podkova Striebornou podkovou? „Milan Tokár mi spomínal, že názov vymysleli spoločne s Jozefom Habovštiakom,“ hovorí Anton Smutný. „Podkova bola jasná, podľa tvaru chotára. A keďže vtedy, keď vymýšľali názov, krásne svietilo slnko, ktoré sa odrážalo v snehu, dostala podkova prívlastok strieborná.“

Tohtoročná Strieborná podkova sa bude konať tradične druhú januárovú sobotu, tentokrát vyšiel dátum na štrnásteho. Účastníci sa môžu tešiť na to, čo každý rok. Skalní určite opäť uvítajú aj spoločnú pieseň na vrchole prechodu. „Vstaňte hore valasi je snáď najkrajšia pieseň, akú poznám. Má dušu. A takto ju vnímajú mnohí. Aj slovenský orchester zahanbíme, keď sa silné oravské hlasy začnú niesť krivským chotárom,“ dodal s úsmevom Jozef Habovštiak.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Odborári pokračujú v zbieraní podpisov za zastropovanie dôchodku
  3. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  4. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  5. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  6. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  7. Tip hypošpecialistu: Najlepší čas na Adlerovu je teraz!
  8. Jana Vaľová: Pokračujme po dobrej ceste
  9. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite
  10. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's?
  1. Rozprávkové tankovanie
  2. AAA Auto zorganizovalo autogramiádu
  3. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  4. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  5. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  6. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  7. Tip hypošpecialistu: Najlepší čas na Adlerovu je teraz!
  8. Jana Vaľová: Pokračujme po dobrej ceste
  9. Dôležité zmeny v založení s.r.o. od 1.9.2018
  10. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro
  1. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 21 463
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 878
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 418
  4. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 391
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 8 989
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 505
  7. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 910
  8. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 5 916
  9. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 853
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 306

Hlavné správy z MY Orava

Na dopravných značnách sa objavili biele skrinky. Čo to je?

Hustota premávky je dôležitý ukazovateľ, podľa ktorého bude Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) plánovať ďalší rozvoj dopravy.

Pribiš sa dotiahol. Kto bude jesenný majster?

Vedúca Dlhá prvýkrát v sezóne nestrelila ani gól.

Florbalový víkend doprial iba jednému mužstvu

Ženy Tvrdošína prehrali oba domáce duely.

Policajný pes Metro zachránil stratenú ženu

Žena odišla do ťažko prístupného terénu, pravdepodobne chcela spáchať samovraždu.

RegioStars 2018: Oravský projekt rašelinísk siahal na európskeho Oskara

Víťazov vyhlásili na slávnostnej ceremónii, ktorá bola súčasťou Európskeho týždňa regiónov a miest v Bruseli.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

AKTUALIZOVANÉ 12:30

Cesta je už prejazdná, motocyklista zomrel na mieste nehody

Polícia hľadá svedkov nehody. Cestu sprejazdnili ešte dopoludnia.

Na bystrickej cyklokomunikácii sa baví internet

Urobiť tak veľa chýb na necelých dvesto metroch trasy sa hádam ani nedá – tvrdí Občianska cykloiniciatíva Banská Bystrica.

V Žiline rastie dom bez povolenia. Má ich byť ešte viac

Investor chce stavbu dodatočne zlegalizovať.

Vybrali SME

Už ste čítali?