Štvrtok, 18. október, 2018 | Meniny má Lukáš

Hlinené podlahy ľudia zhutňovali tancom. Nie hocijakým

Nech je plech plechom a betón betónom. Odkaz niekdajších majstrov zo Zázrivej tlmočí súčasníkom odborník, architekt Igor Krpelán. Sprvoti považoval ich rozprávanie za sympatické povery. Až kým sa sám nepresvedčil, koľko pravdy je v ich slovách.

Stavba pece mala v minulosti svoje zákonitosti.(Zdroj: Archív Igor Krpelán)

VYŠNÝ KUBÍN. Viete, ako škrupina z vajca ochráni strechu pred hmyzom či vtákmi? Alebo koľko hliny treba na upečenie bochníka chleba? Alebo že základové drevo označené krížikom zhnije neskôr, ako to bez krížika? Myslíte, že ide len o vtipné povery našich starých rodičov? Opak je pravdou.

Neuveriteľné sa stalo skutočným

Igor Krpelán pochádza z Banskej Bystrice. Na Oravu sa priženil. Ako sám hovorí, bolo jeho šťastím, že sa vďaka manželke dostal do nášho regiónu. Rýchlo totiž nadobudol pocit, že sa mal narodiť práve tu. Bol mladý, keď sa prisťahoval na Oravu.

Článok pokračuje pod video reklamou

Život či osud mu v tom čase privial do cesty majstrov staviteľov zo Zázrivej. „Boli to neuveriteľne skromní ľudia,“ spomína. „Dávali nám najavo, že my sme múdrejší ako oni a my sme tomu verili. Až neskôr som si uvedomil, akú chybu sme robili.“

Zrejme aj vďaka tomu, ako majstri zo Zázrivej zanietene a zaujímavo rozprávali o tajoch výstavby tradičných oravských dreveníc, stala sa tradičná architektúra srdcovkou dnes uznávaného architekta. Aj keď spočiatku starých mužov počúval s určitým nadhľadom a neveriacim úsmevom na perách.

„Vnímal som ako milú poveru, keď mi povedali, že drevenica, ktorej základové drevo nie je poznačené krížikom, zhnije skôr. Alebo to, že slepačie vajce ochráni podkrovie domu, či skutočnosť, že pri pečení chleba je dôležité aj množstvo hliny. Neveril som tomu. Myslel som, že ma takéto niečo nemôže zaskočiť. Bolo ťažké uveriť tomu. Ale keď som si to nechal vysvetliť, odrazu všetko dávalo zmysel. A zistil som, o akých úžasných veciach mi hovorili.“

Nie je rovina ako rovina

Naši predkovia žili s prírodou, nielen v nej. To znamená, že čerpali to, čo im ponúkala. Nesnažili sa silou-mocou pretvoriť niečo, čo vytvorila, na niečo iné. Niet sa teda čo čudovať, keď aj pri stavbe domov využívali všetko, čo mali okolo seba. Efektívne a logicky. Napríklad pri umiestňovaní drevenice. Ľudia využívali terén, ktorý mali k dispozícii.

„Pred časom mi písala staršia pani,“ rozpráva Igor Krpelán. „Chcela projekt na dom. V liste opísala, kde na pozemku stojí lipa, kam vrhá tieň, odkiaľ fúka vietor, kde sa robia záveje, kadiaľ tečie voda. To sú dnes pre väčšinu ľudí nepodstatné záležitosti, lebo sa proti tomu vieme brániť. Ale načo? Mali by sme spolupracovať s okolím, ako voľakedy naši predkovia.“

Mrzí ho, keď vidí, ako súčasní stavitelia pretvárajú okolie podľa projektu na stavbu domu a nie naopak. „Dnes, ak má stavebník stavať na svahovitom pozemku, prvé, čo urobí – dva týždne bagruje do svahu, aby ho zrovnal so zemou. Následne však zistí, že po krásnom výhľade na Choč už nie je ani stopy, pretože vidieť len do odseknutého svahu. Nehovoriac o tom, že svah sa časom začne zosúvať a ohrozovať dom. Treba teda ďalšie peniaze na jeho spevnenie. Áno, na rovine sa stavia lacnejšie, ale nie za cenu, že si rovinu umelo vytvoríme. V minulosti sa objekt zásadne prispôsoboval terénu a stal sa tak jeho prirodzenou súčasťou.“

Výber stromov

Hotovou vedou, bez štipky irónie, bolo v minulosti vyberanie a stínanie stromov vhodných na stavbu drevenice. Bolo len zopár ľudí, ktorí toto drevo chodili vyberať. V Zázrivej to dokonca robil slepý muž. Dnes ťažko povedať, ako to bolo možné. Isté však je, že domy postavené z dreva, ktoré vyberal on, slúžili ľuďom desaťročia.

V minulosti sa ľudia riadili environmentálnou logikou, my dnes zväčša o nej iba hovoríme.

Igor Krpelán

V súčasnosti netušíme, odkiaľ drevo pochádza, aké je staré, kedy bolo vyťažené. V minulosti to ľudia vedeli celkom presne.

„Už pri výbere dreva v lese, bol na kmeň stromu nad miestom budúceho rezu, z južnej strany vyťatý sekerou kríž,“ hovorí odborník. „Ten potom slúžil na orientáciu dreva pri jeho ďalšom opracovávaní a uložení na určené miesto. Vždy bol na hornej strane, teda dole severnou stranou, kde je drevo prirodzene najhustejšie a logicky najviac odoláva vlhku. Okrem toho kmeň stromu vytvára spravidla mierny oblúk s vnútorným zakrivením orientovaným smerom na sever, čím je prirodzeným spôsobom, pri horizontálnom uložení v stene zrubu dosiahnuté jeho určité predpätie a súčasne stabilné uloženie na dvoch koncoch. Malo to taký úžasný zmysel, že nám bude ešte dlho trvať, kým pochopíme, ako veci fungujú a naši predkovia to vedeli už vtedy.“

Presné množstvo hliny

Žiadna drevenica sa v minulosti nezaobišla bez murovanej pece. Technológia jej výstavby bola obdivuhodná. Je až ťažké uveriť, že naši predkovia pri ich výstavbe riešili ešte aj to, koľko hliny musia na jej výstavbu použiť, aby sa v nej upiekol chlieb. Ten sa totiž nikdy nedával do pece, v ktorej ešte horel oheň. Musela byť teda vyhriata natoľko, aby chlieb nezhorel, ale ani aby nezostal napoly surový.

„Vykúrenú pec gazdiná vymietla a chlieb uložila na čistú plochu,“ hovorí Igor Krpelán. „Požadované tepelné parametre dosiahli objemom použitého materiálu, pozostávajúceho jednak z murovanej časti, teda z kamenného muriva, ale najmä z určitého množstva hliny, ktorá tvorila výplň priestoru obklopujúceho dutinu pece, kam sa sádzal chlieb, a jej objem bol presne stanovený.“

Každá gazdiná teda presne vedela, že keď vloží chlieb do pece predtým, než odíde do poľa, bude dochrumkava upečený, kým sa vráti domov.

Tanec ako zhutňovač

Ako slepačie vajce, lepšie povedané, škrupina z neho, ochránila strechu pred hlodavcami, vtákmi či hmyzom? Stavitelia ju ukrývali do zdobených stĺpikov umiestnených vo vrchole striech, priamo do štvorcípej korunky. „Bola zaistená ako v klietke, klincami pribitá do hrotov korunky,“ vysvetľuje architekt. „Toto riešenie údajne fungovalo ako účinné plašiace zariadenie proti vtákom, hlodavcom a dokonca aj hmyzu, zrejme zvukovými efektmi ľudským uchom nepočuteľnými, spôsobenými jemnými vibráciami škrupiny vplyvom prúdenia vzduchu.“

Fascinujúcim je, ako dokázali ľudia kedysi spojiť príjemné s užitočným. Hlinené podlahy vraj totižto zhutňovali tancom, takzvaným burkotom. Presne vedeli, aká dlhá pieseň je na to potrebná, či koľko krokov.

Dôležité tiež bolo, akú hlinu na podlahu použili. Nemohla byť hocijaká. Ťažili ju z úvozov ciest až po Michalovi, keď už gazdovia zohnali dobytok z paše a zviezli seno z polí. Hlina premiesená nohami zvierat, spojená s ich trusom a časťami obilia či sena bola perfektným a hotovým materiálom, ktorý dnes treba vyrábať vo fabrike.

Štyri kritériá

Igor Krpelán kladie dôraz na to, že ľudia v minulosti robili tak, aby veci mali zmysel, boli funkčné, až potom nasledovala estetická stránka, ktorá bola prirodzeným dôsledkom uvedených zásad. To znamená, že ľudia stavali nie preto, lebo chceli krásny veľký dom, ale preto, že potrebovali niekde bývať. Na zrealizovanie ich zámerov im často stačil zdravý rozum.

Popri potrebe bola ďalším kritériom, ktorým sa naši predkovia riadili, jednoduchosť. Nasledovala úprimnosť. Najmä materiálov, z ktorých stavali. „Dnes kúpite plech na nerozoznanie od škridle či šindľa,“ rozpráva Igor Krpelán. „Ale prečo? Plech nech je plechom, škridla škridlou. Rovnako betón a kameň. Veď kameň má svoje vlastnosti, ktoré betón nenahradí. Ale betón je tiež veľmi dobrý materiál, treba ho použiť tam, kde má opodstatnenie. Nech sa úprimne prizná každá surovina. Neukrývajme ju za inú.“

V minulosti sa ľudia riadili environmentálnou logikou, my dnes o nej zväčša len hovoríme. Napríklad hlina a drevo. Boli, sú a budú najprirodzenejšími materiálmi v živote človeka. „Dokážu sa vysporiadať s teplom, vlhkom. Pochopiteľne, my dnes na to máme klimatizačné zariadenia, rekuperačné jednotky. Je až neuveriteľné, čo všetko dokážeme napchať pod omietku, aby sme dosiahli vlastnosti, ktoré prirodzene dosahujú základné materiály.“

Známy architekt navrhuje rôzne domy. Samozrejme, aj moderné. Vnútorne je však presvedčený, že zdravšie bývanie ako v drevenici či v drevenom dome neexistuje. „Od majstrov zo Zázrivej som sa naučil úžasné veci. Je však druhá vec, ako ich pochopíme, ako ich vnímame. Mali by sme sa naučiť využívať vzory minulosti, aby sme opäť mohli konštatovať, že v tejto krajine nielen žijeme, ale že žijeme s ňou.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Rozprávkové tankovanie
  3. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  6. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  7. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  8. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  2. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  3. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  4. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  5. Rozprávkové tankovanie
  6. AAA Auto zorganizovalo autogramiádu
  7. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  8. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  9. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 21 199
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 913
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 420
  4. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 391
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 295
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 551
  7. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 913
  8. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 6 707
  9. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 899
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 505

Hlavné správy z MY Orava

Na dopravných značnách sa objavili biele skrinky. Čo to je?

Hustota premávky je dôležitý ukazovateľ, podľa ktorého bude Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) plánovať ďalší rozvoj dopravy.

Pribiš sa dotiahol. Kto bude jesenný majster?

Vedúca Dlhá prvýkrát v sezóne nestrelila ani gól.

Florbalový víkend doprial iba jednému mužstvu

Ženy Tvrdošína prehrali oba domáce duely.

Policajný pes Metro zachránil stratenú ženu

Žena odišla do ťažko prístupného terénu, pravdepodobne chcela spáchať samovraždu.

RegioStars 2018: Oravský projekt rašelinísk siahal na európskeho Oskara

Víťazov vyhlásili na slávnostnej ceremónii, ktorá bola súčasťou Európskeho týždňa regiónov a miest v Bruseli.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

AKTUALIZOVANÉ 12:30

Cesta je už prejazdná, motocyklista zomrel na mieste nehody

Polícia hľadá svedkov nehody. Cestu sprejazdnili ešte dopoludnia.

V Žiline rastie dom bez povolenia. Má ich byť ešte viac

Investor chce stavbu dodatočne zlegalizovať.

Na bystrickej cyklokomunikácii sa baví internet

Urobiť tak veľa chýb na necelých dvesto metroch trasy sa hádam ani nedá – tvrdí Občianska cykloiniciatíva Banská Bystrica.

Vybrali SME

Už ste čítali?