Pondelok, 21. august, 2017 | Meniny má Jana
Pridajte si svoje mesto

Sneženie neprestáva, ľudia aj technika kolabujú

Na Orave bojujú so snehom už tri dni. Najhoršia situácia je v Oravskej Lesnej, kde zapríčinil živelnú pohromu.

Jeden zo siedmych traktorov, ktoré odhŕňajú cesty v Mútnom.(Zdroj: Martin Pavelek)

ORAVA. „Ľudia nebláznite, naozaj robíme všetko, čo je v našich silách,“ píše na stránke sociálnej siete starostka Párnice Milada Antalová. „Momentálne máme v teréne tri ťažké mechanizmy, nakladač a nákladné auto na odvážanie snehu. Skutočne všetko, čo má ruky a nohy zdravé, sa snaží spriechodniť chodníky a sprejazdniť miestne komunikácie. Dúfam, že sa dobrovoľníci dočkajú aspoň toľko slov poďakovania, koľko výhražných a nechutných telefonátov sme si od rána vypočuli na obci.“ Vety, ktoré starostka nenapísala v stave pohody a pokoja, ale v strese nakoniec padli na úrodnú pôdu. „Na základe toho, čo som napísala, sa mi za pár hodín prihlásilo viacero ľudí, ktorí sa zapojili do prác."

Sneh a vietor je zlá kombinácia

„Vplyvom extrémneho a dlhodobého sneženia došlo v obci k vzniku mimoriadnej udalosti, živelnej pohrome snehovej kalamite. Došlo k ochromeniu života v súvislosti s možným zásobovaním potravinami, dochádzkou do zamestnania a škôl, zabezpečovanie zdravotnej služby, hasenia požiarov, pochovávania zosnulých a ekonomických činností,“ píše sa vo vyhlásení mimoriadnej situácie v Oravskej Lesnej.

„Včera napadlo 15 centimetrov, dnes približne rovnako,“ hovorí Ladislav Murín, pracovník meteorologickej stanice v Oravskej Lesnej. „Na tyči ukazuje od začiatku zimy 60 centimetrov, ale veľa snehu sa už roztopilo.“ Stanica sa nachádza v centre dediny. Oveľa horšia situácia je na vyššie položených otvorených miestach.

„Bučina, Lehotská, časť Pribišskej sú pod neustálym náporom snehu, vetra a je to tam veľmi zlé,“ hovorí starosta Marek Majdiš. „Na Demänovskej je hrôza a des.“

O 40 kilometrov obecných ciest sa stará sedem strojov. „Na niektorých miestach sa za hodinu vytvoria záveje prevyšujúce meter. Musíme to stále prerážať, lebo keby sme to nechali dlhšiu dobu, tak si s tým už nepodaríme.“

So snehom sa netrápi len obec ale aj ľudia. Jozef Pojezdala býva na konci dediny pri výjazde na cestu do Kysúc. „Už mám toho dosť. Od rána som lopatu nepustil z rúk. Ale aspoň nám ide elektrina. Včera vypadla len trikrát na pol hodinu. To sa dá zvládnuť, nie ako pred mesiacom, keď nešla dvanásť hodín. Vtedy už nefungovali ani mobilné siete.“

Fúka aj pod Pilskom

Podobná situácia je v Mútnom. „Stroje a ľudia sú už dva dni na cestách,“ hovorí starosta Marián Murín. Aj on pomáha za volantom jedného zo siedmych traktorov s radlicami a frézami, ktoré sa starajú o 27 kilometrov obecných ciest. „Do dediny prídeme len natankovať naftu a opäť vyrážame do terénu. Chlapi už padajú únavou.“

Aj v dedine pod Pilskom vytvára vietor záveje. „Natočil som ako vyzerá cesta po prehrnutí a ako za hodinu. Sú tam metrové záveje. Už sme naštartovali aj výkonnú ruskú frézu, ktorá je zvyknutá na iné zimy. No teraz jej aj u nás dávame poriadne zabrať.“

Kalamita je aj na dolnej Orave

Počasie nedáva ľuďom vydýchnuť ani v okrese Dolný Kubín. Včerajšie lavíny medzi Kraľovanmi a Párnicou ochromili cestnú aj železničnú dopravu na niekoľko hodín.

„Na dnes hlásili, že snežiť prestane, no stal sa opak,“ hovorí starosta Zázrivej Matúš Mních. „Sneženie je najintenzívnejšie. Nerobíme z toho tragédiu, ale už sme unavení.“ Posťažoval sa na prácu správy ciest Žilinského samosprávneho kraja. Zázrivčania majú 40 kilometrov vlastných ciest. „Keď ide traktor hore dedinou do päť kilometrov vzdialenej Havranej, odhŕňa sneh na ceste, o ktorú sa má starať župa. Zdržuje nás to, odčerpáva sily aj peniaze. Viackrát sme župu žiadali, aby nám to finančne kompenzovali, ale nedohodli sme sa. No v záujme ľudí to stále robíme za nich. Nemôžeme ich nechať zafúkaných.“

Starostovi Malatinej Zdenkovi Kubáňovi sa tiež nepáči prístup cestárov zo ŽSK. „Na Malcove je cesta odhrnutá len na jeden jazdný pruh. Dva autá sa tam neobídu. Hlásia príchod extrémnych mrazov. Keď to teraz zamrzne, už to nikto neodhrnie do jari.“

Správa ciest ŽSK závod Orava má v každom okrese nonstop nasadených päť sypačov s radlicami. „V prípade potreby pridávame až o tri naviac,“ hovorí Jozef Oršuliak, riaditeľ závodu. „K nim treba pripočítať ešte traktory a nakladače.“ Upozorňuje, že sa starajú o 480 kilometrov ciest. Prioritou je rýchlostná cesta R3, horské priechody Brestová, Príslop, Zuberec Huty, päť hraničných priechodov a cesty 1. triedy. Potom prídu na rad cesty 2. a 3. triedy. „Cestu do Malatinej prehrnieme aj osemkrát za deň, ale fúka tam, pričom záveje vozovku neustále zužujú. Treba pochopiť aj ľudí za volantmi. Niektorí tam sedia 24 hodín v kuse. Pracujú v extrémnych podmienkach, za hustého sneženia, silného vetra, zníženej viditeľnosti. Toto vyčerpá aj vodiča osobného auta.“ Starosti začína robiť aj technika. „Staršia sa začína kaziť, musíme to operatívne riešiť náhradami."

Všetci sa zhodujú na jednom. Zatiaľ čo majitelia lyžiarskych stredísk sa radujú a počítajú zarobené peniaze, samosprávy budú musieť do svojej kasy načrieť poriadne hlboko.

Príroda však nepovedala posledné slovo. Po silnom snežení hlásia meteorológovia na ďalšie dní extrémne, až dvadsaťstupňové mrazy.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Snehové lavíny zasypali železnicu aj cestu na Oravu (+ foto)


  1. Prečo tečie Považím Váh a nie Orava? 1 111
  2. Zošili plachty a premietli na ne film. Tipnite si, koľko ľudí prišlo 930
  3. Gratulujeme. Oravská Polhora je Dedinou roka 2017 322
  4. Ochranári zakázali orezať lipu. Sfúklo ju, poškodila cintorín 280
  5. Deti spod Pilska čerpajú z nevyčerpateľnej klenotnice tradícií predkov 254
  6. Domov sa vrátiť nemohli a tak jazdili po Sibíri. Medzi legionármi boli aj Oravci 252
  7. Fazuľový festival pripomenul, ako by sa dal vyriešiť hlad vo svete 236
  8. Vítame na svete ďalších maličkých Oravcov Foto 161
  9. Predať pôdu nechcú, pomôže len komasácia 137
  10. Táto pečať môže pomôcť dedine aj pri úvere 131

Najčítanejšie správy

Orava

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Zošili plachty a premietli na ne film. Tipnite si, koľko ľudí prišlo

Téma znovuotvorenia kina je druhou najčastejšou, s ktorou sa Dolnokubínčania obracajú na poslancov. Viete, čo je prvou? Parkovanie.

Gratulujeme. Oravská Polhora je Dedinou roka 2017

Do národnej súťaže sa tento rok zapojilo dvadsať obcí, z Oravy iba jedna. A práve tá oravská vyhrala.

Ochranári zakázali orezať lipu. Sfúklo ju, poškodila cintorín

Ochranári nechcú povoliť opíliť staré stromy, teraz jeden z nich zničil dvanásť pomníkov.

Deti spod Pilska čerpajú z nevyčerpateľnej klenotnice tradícií predkov

Ľudia oddávna hĺbili pri prameňoch malé jamky, aby do nich natiekla voda. Zväčša nie pre seba, ale aby sa z nich mohli napiť okoloidúci. Potom sa pýtali, studženko, studženko, jako mos vode? A takéto studne nemusia byť len v prírode, ale aj medzi ľuďmi.

Blízke regióny

Plavecké rekordy v žilinskom bazéne neplatia. Bazén nemá 50 metrov

Štandardné rozmery dostane bazén po rekonštrukcii. Mestská plaváreň bude niekoľko týždňov zatvorená.

Na martinský hokej čaká kľúčový týždeň

Boj o to, aby v Martine zostala juniorská a dorastenecká extraliga, vrcholí. Definitívne rozhodnutie, ako snaženie pomôcť mládežníckemu hokeju dopadlo, sa dozvieme budúci týždeň.

ZMENÁREŇ: Zverila sa do rúk odborníkov opäť. Vyplatilo sa!

Sympatickú Evu sme v rámci Zmenárne premenili už po druhýkrát. Keďže je vernou čitateľkou našich novín, zapojila sa do premeny po niekoľkých rokoch opäť a vyplatilo sa.

V Tepliciach sa ďakovalo za úrodu, pozrite si fotky z dožiniek

Sprievod mestom, odovzdávanie dožinkových vencov, hudba, tanec, spev a aj dobré jedlo. To všetko patrí k poďakovaniu za úrodu.

Opravy ciest sa dočkali aj na Kysuciach

Cestári Žilinského samosprávneho kraja naplno využívajú letné dni a pracujú na rekonštrukciách župných ciest a mostov II. a III. triedy.

Všetky správy

Ako šperk, ktorý vyhrával vojny, prehráva boj s časom

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

Bratislavou prechádzal jedinečný polkilometrový vlak. Takto vyzeral

V osobnej železničnej doprave je taký dlhý vlak výnimočný, vypravila ho firma RegioJet na rumunský festival Banát.

Polovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia. Slovenskí branci tvrdia, že ide o dobrovoľné dary

Dá sa v Dunaji oficiálne kúpať?

Na Dunaji bolo kedysi nielen legendárne Lido, ale aj lodné kúpaliská.

Po kose na Krym? Zakopnete o tank

Vreckový sprievodca cestovateľov po východných teritóriách, časť III.

Kam vyraziť