Od najstaršej po najmladšiu
„Éééj, veru dobre nám je,“ hovorí 68-ročná Darina Vicáňová, nevesta 91-ročnej starkej Zuzany Vicáňovej. „Toľký dom máme, čo by sme v ňom sami robili? Žijeme si tu pekne pokope.“
Keď spolu s manželom Jánom v roku 1970 postavili dom, okolo vianočného stola sedeli spolu s tromi deťmi. „Teraz nás tu býva osem, ale ku stolu si cez sviatky sadáme trinásti. Aj ostatné deti a vnúčatá chodia k nám s radosťou.“
Zuzana Vicáňová sa napriek svojim 91 rokom má ešte k svetu. Zdravie jej slúži primerane veku, potrebuje len trochu opatery a dozoru. „Som rada, že mám okolo seba ľudí. Mám sa s kým porozprávať. Postarajú sa o mňa.“
Nevesta ju má rada. „Vydatá som 45 rokov, ale so svokrou som sa ešte nepohádala.“
Majú veľké gazdovstvo
Hlavou rodiny je 67-ročný Ján Vicáň. Nohy mu už síce dobre neslúžia, ale stále by chcel rodinu dirigovať. „Tak som zvyknutý. Máme trinásť hektárov poľa, kopu statku, o ktorý sa treba starať.“ Na lúkach sa pasie desať kráv, v maštali chovajú dve mangalice, po dvore behá 50 sliepok a kačiek, dva psy, šesť mačiek. Ku 20 holubom sa občas pridajú aj cudzie. „Keď sa všetky naraz posadia na kábel elektrickej prípojky do humna, hodný kus sa ohne k zemi. Mám strach, aby ju neroztrhli,“ hovorí gazdiná Darina Vicáňová.
Pod strechou tohto domu žije päť generácií. (zdroj: Martin Pavelek)
Po zdravotných problémoch manžela sa z nej stala agropodnikateľka, no veľa práce zastane zať Vladimír. Treba sa postarať nielen o hydinu a dobytok, ale aj polia. „Teraz sadíme tridsať vriec švábky, no kedysi sme ich do zeme dali raz toľko. Mali sme 40 oviec, štyri prasnice, aj koňa. Ľudia od nás úrodu brali rovno z poľa. Teraz si všetko kúpia v obchode. Nechce sa im ani gazdovať. No my si stále nasadíme aj burgyňu, kapustu, cesnaku päťsto strúčikov. Mrkvu sme mali takú veľkú ako v Pribiši, vydarila sa aj cibuľa.“
Obidvaja chvália zaťa. Bez neho by gazdovstvo nestihli obrobiť. „Aj teraz odbehol do oplôtku, kde sa nám otelila krava. Každý niečo urobí, prispeje. Varím do hŕby, teda pre všetkých v jednom hrnci. A peniaze za nájom nepýtame, platíme elektrinu aj plyn. Čo budeme od detí peniaze ťahať. Veď všetko ostane v rodine.“
Mladšie generácie
Darina Šuvadová má 45 rokov a je vnučkou pani Zuzany. Ešte pred piatimi rokmi bývala s rodinou v Dolnom Kubíne. Potom sa rozhodli vrátiť do rodičovského domu. S úsmevom na tvári opisuje, ako si nažívajú. „Na dedine je krajší život. Ako sme sa nazad prisťahovali, už piate Vianoce som slepačiu polievku navarila. Otec bol kedysi muzikantom v kapele a my tancujeme tak, ako on hrá.“
Asi to nie je celkom pravda, pretože jej otec Ján stále pokukuje po koňovi. Manželka ho vždy zahriakne. „Ticho buď. Len sa opováž kúpiť ho. Vysadím ťa naň, pľasnem po zadku, nech ťa do chotára odnesie.“
Predposlednú generáciu v dome zastupuje 19-ročná Vladimíra Šuvadová spolu s priateľom. Aj ona si pochvaľuje. „Aspoň nám teraz nie je smutno, pretože partner chodí pracovať do zahraničia. Bola by som sama. A babka mi pomôže s malou Ninkou.“
Dvojmesačná Ninka Jašicová je prapravnučkou 91-ročnej Zuzany Vicáňovej. Do sto rokov sa zmestilo päť generácií. „My sme takí prchkí do toho,“ hovorí Darina Vicáňová. „Manžel sa ženil hneď po vojne 21-ročný, dcéra sa vydávala dvadsaťročná, 19-ročná vnučka už má dcéru.“
Pýtali sme recept, ako môže toľko ľudí rôzneho veku spolu žiť. „Treba troška dobrej vôle a všetko ide,“ hovorí pani Darina. „Čo navytŕčate rožky. Manželov otec vždy hovorieval, že umlčanô ďalej zájde, lebo čo povieš, ani párom koní nevťáhneš nazad.“
Manžel Ján ju podporuje. „Pridá sa aj prudšie slovo, ale vždy sa dohodneme. Treba pokory, do jazyka zahryznúť, prehltnúť horkú slinu, aby človek neskôr nebanoval. A veru nie jedenkrát. Ale oplatí sa.“
