ORAVSKÁ LESNÁ. Keď sme kráčali hore schodmi na druhé poschodie Domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov, už z ďaleka sme počuli zvuk píly na drevo. Ján Ziman práve vypiľoval ďalšiu časť dreveného kostola. „Aspoň máme zábavku na zahnanie dlhej chvíle.“
Partia majstrov sa nenudí
Vedľa Jána Zimana sedel na invalidnom vozíku Jozef Kovalovský. Netrpezlivo čakal na dôležitý diel strechy veže kostola. „Na spájanie nepoužívame klince, ale len lep. Nerušíme pritom ostatných obyvateľov, lebo nerobíme buchot.“
Tretím v stavebnej partii je stolár Jozef Murín. „Využívame drevo, drevotriesku, preglejku, dyhu. Dostávame ich od drevárskych firiem, ktoré nám ich darujú, za čo sme im veľmi vďační.“
Stavať kostoly sa rozhodli, keď vedenie domova kúpilo jednu repliku v Poľsku. Povedali si, že také niečo zvládnu. Pri výrobe využívajú fantáziu aj obrázky, ktoré im donesú opatrovateľky alebo rodinní príslušníci. Zatiaľ sa môžu pochváliť približne tridsiatimi kusmi. Výroba stredného trvá tri dni, na väčší potrebujú týždeň, podobne ako na mlyn. Na malé domčeky im stačí pár hodín.
Pomáhajú aj ženy
V dielni sme našli aj Máriu Martinkovú. Zo smrekových šišiek vyrábala dievčatká s ružovými vlasmi a červenými mašľami, chlapcov s modrými čiapkami a šálmi. „Využijeme ich ako dekoráciu na vianočný stôl.“
Vedľa nej sedela Mária Velgáňová. Vila venček z konárikov. Na výzdobu využila škrupiny z orechov, šípky, žalude, gaštany a iné prírodné doplnky, ktoré nazbierali v lese. „Každý robíme to, čo vieme, a čo sa nám darí.“
Výsledkom sú krásne vianočné ozdoby a dekorácie. Spolu s kostolmi poslúžia nielen na výzdobu domova. Časť posielajú na rôzne výstavy, iné darujú a predajú. Za utŕžené peniaze si môžu kúpiť materiál potrebný pre svoju záľubu.
„Toto je náš pracovný kútik, dielnička, v ktorej sa porozprávame, zabavíme, zasmejeme a popri tom urobíme užitočné veci, ktoré potešia ľudí,“ povedal Jozef Kovalovský.
