Ján Lovás z Dolného Kubína môže byť vzorom pre každého človeka. Vo veku 62 rokov je stále v skvelej forme a dokonca na pretekoch poráža aj omnoho mladších pretekárov. „Každý deň sa musím hýbať. Buď idem na bicykel alebo behám,“ prezradil Oravčan recept výbornej kondície v úctyhodnom veku.
Jediným trénerom bol Benco
Športovú vlnu u Jána spustili prvé vyhrané školské preteky v bežeckom lyžovaní. Chodil do druhého ročníka na základnej škole. „Tak som sa tešil, že som sa vyváľal v snehu. Pamätám si to, ako by to bolo dnes. Vôbec som víťazstvo nečakal. Stalo sa pre mňa veľkou motiváciou.“
Dolnokubínčan odvtedy začal trénovať. Striedal hlavne klasický beh a bežecké lyžovanie. „Všade som behával. Či som išiel na strednú školu alebo na vojnu. Bol to koníček, ktorý ma držal.“
Jediným trénerom oravského bežca bol už nebohý Barnabáš Üvegeš (prezývaný Benco). A práve nestor atletiky stál za jeho prvým maratónom. „Povedal mi iba, prihlásil som ťa na Košický maratón. Mal som z toho rešpekt, no tréner hovoril, že to zvládnem.“ Slová Benca sa naplnili a odvtedy maratóny iba pribúdali. V súčasnosti ich je viac ako stovka. „V jednom mesiaci som niekedy absolvoval aj štyri. Bola to poriadna hlúposť.“
Zahraničné maratóny
Ján Lovás bežal maratóny aj v zahraničí. Mal dokonca možnosť odbehnúť si 42-kilometrovú trať z Maratónu do Atén, kde sa traduje vznik maratónu. Podľa legendy mal grécky vojak oznámiť senzačnú prehru Peržanov. Vyslali ho z mesta Maratón do Atén. Celú vzdialenosť zabehol bez zastavenia sa. Ako odovzdal odkaz, skolaboval a od vyčerpania zomrel.
„S týmto maratónom mám jednu nemilú skúsenosť,“ hovorí oravský športovec. „Na preteky som si obul nové botasky, čo som už nikdy neurobil. Kožu na nohách som zodral do krvi. Keby to nebolo v Aténach, tak sa už dávno vzdám.“ V Grécku zažil aj jedno sklamanie. „Na hlavnej ceste nám vyčlenili pruh, ale bežali sme za plnej cestnej premávky. Dýchali sme nepríjemné výfukové plyny.“
Úplne prvý maratón mimo Slovenska absolvoval bývalý policajt v Kuvajte. „Bol to jediný maratón, ktorý som bežal v jednom smere bez žiadnej otočky. Trať išla popri Perzskom zálive. V cieli nás vítali také švédske stoly, že som im nevidel konca.“
Kuvajt je bohatá krajina a preto na najlepších pretekárov čakali hodnotné ceny. „Bežec na 50. mieste dostal pol kila zlata. Taký prepych som nikde nezažil.“
Oravčan (druhý zľava) so slovenskou reprezentáciou v Kuvajte. (zdroj: Archív bežca. )Stretol takmer všetky zvieratá
Nielen behanie, ale aj bicykel je veľmi silnou záľubou Jána Lovása. V oboch disciplínach povyhrával množstvo trofejí a medailí. Na poličkách by ste ich však darmo hľadali. „Takmer všetky ich rozdávam. Nechávam si iba také, ku ktorým mám citový vzťah.“
Momentálne oravský športovec uprednostňuje skôr horskú cyklistiku i beh po našich krásnych horách ako asfaltové cesty v mestách. „Mám menšie problémy s jedným kĺbom. Vyhovujú mi preto kopce. Tam necítim žiadny hendikep.“
Bývalý majster Slovenska v cezpoľnom behu veľmi rád spoznáva nové miesta a prekonáva svoje limity. V prírode už stretol takmer všetky zvieratá. „Mám radosť, keď popred mňa prebehne daniel alebo jeleň. Našťastie, ešte som nestretol vlka.“ Zoči-voči však už stál proti medveďovi na Kubínskej holi. „Boli sme od seba asi 25 m. Naše pohľady sa stretli na 30 sekúnd. Už som uvažoval, ako skočím na smreky. V tom sa však medveď uhol a išiel svojou cestou. Ešte mi asi 10 minút trvalo, kým som to rozdýchal.“
Šialené výzvy
Niekto na Silvestra pripravuje kapustnicu a ryby, druhí ho radšej trávia športovou činnosťou. Dolnokubínčan zavŕšil posledné dni roku 2012 špeciálne. V priebehu 24 hodín zdolal kopce Veľký Choč, Babia hora a Skorušina, pričom sa presúval iba na bicykli. Rok predtým vybehol na Choč päťkrát. „Keby som nebol taký premočený, tak to zvládnem aj desaťkrát,“ povedal Ján Lovás, ktorý po niekoľkých rokoch opäť plánuje ďalšiu previerku svojich fyzických síl.
„Obľúbil som si preteky Borišov výbeh vo Veľkej Fatre. Akonáhle mi to dovolí počasie, chcel by som to zvládnuť 50-krát za sebou. Uvidíme, za koľko hodín to dám. Pôjdem aj za tmy.“ Borišov výbeh má trať dlhú iba necelých 800 m, ale prevýšenie viac ako 200 m. Zdá sa vám to nemožné? Viete si však predstaviť ísť z práce behom takmer 50 kilometrov. Ján tak raz išiel ku svokre do Smoleníc z Bratislavy. „Strašne som vtedy zmokol, lebo prišla búrka. Matka svokry mi vtedy povedala, či nemám na vlak.“
Vo veku 62 rokov je Ján Lovás stále vo skvelej forme. (zdroj: Archív bežca)V strave nerobí výnimky
Vďaka tomu, že Oravčan celý život športuje, nemá žiadne zdravotné problémy. Úrazy áno, no hlavne v mladšom veku. „Teraz som už opatrný. Pri zjazdoch na bicykli som kedysi riskoval, ale momentálne chodím dole opatrne. Videl som tak škaredo spadnúť kamaráta.“
Čo sa týka stravy, Ján Lovás nerobí žiadne výnimky. „Doprajem si aj slaninu a veľmi rád mám syry a žinčicu. Nie je žiadne jedlo, ktoré by mi nechutilo.“
Po pretekoch je podľa neho najlepším nápojom pivo. „Keď bežím dlhé preteky, som presýtený sladkými nápojmi. Mám chuť preto vypiť pivo. Veľmi má osvieži.“
Vytrvalec z Dolného Kubína je medzi pretekármi veľmi známy. Takmer každý víkend sa účastní nejakého podujatia. Vo svojej kategórii nad 60 rokov je vždy medzi najlepšími na stupňoch víťazov, no veľmi si cení aj inú vec. „Spoznávam nových ľudí a vždy nadviažem nové kamarátstva.“
Na Oravu ho odvelili ako policajta
V budúcom roku na jeseň sa majú na Slovensku konať majstrovstvá sveta v behu do vrchu veteránov. Na šampio-náte vo Vršatci by nemal chýbať ani oravský vytrvalec. „Tamojšie prostredie poznám veľmi dobre. Viackrát si tam pôjdem ešte zatrénovať. Neviem, čo môžem od súperov čakať. Pokladám sa však za seberovného. Tvrdo sa pripravím a chcem zabojovať o čo najlepšie umiestnenie.“
Ján Lovás je rodákom z Terchovej, no potom sa presťahoval do Ľubochne. Strednú školu vyštudoval v Trnave v odbore železničná doprava. „Táto práca ma veľmi nenapĺňala. Preto som išiel do Policajného zboru.“ Ako 21-ročného policajta ho odvelili do Oravskej Polhory a potom neskôr do Dolného Kubína, kde sa už napevno usadil. Z dvoch manželstiev má tri deti – Janu, Jána a Luciu. Deti však po otcovi nezdedili lásku k rovnakému športu. „Syn má rád úplne iné športy. Robí splavovanie, horolezectvo alebo lieta na rogale. Dcéry majú rady pohyb, ale aktívne nešportujú.“
Oravčan je natoľko spätý so športom, že o konci vôbec neuvažuje. „Kým budem zdravý, stále budem pretekať. Život bez pohybu si neviem predstaviť. V blízkej budúcnosti by som si chcel vyskúšať skialpinizmus. Veľmi sa mi páči.“
