Štvrtok, 17. august, 2017 | Meniny má Milica
Pridajte si svoje mesto
KOMERČNÝ ČLÁNOK

Námestovskí strojári patrili a patria medzi elitu regiónu

Ignác Hrkeľ prežil v námestovských strojárňach viac ako tridsať rokov. „Oravskí strojári sú jednoduchí ľudia ale s veľkým srdcom,“ hovorí.

Moderné technológie v námestovskej spoločnosti Hern.(Zdroj: hern)

NÁMESTOVO. Do ZŤS Námestovo nastúpil Ignác Hrkeľ ako 31-ročný v roku 1985, dnes má 62 rokov. Stal sa služobne jedným z najstarších zamestnancov. Za 31 rokov zažil chvíle slávy aj úpadku strojární. V pamäti mu ostali časy socializmu, nežná revolúcia, rozhodnutie Václava Havla zrušiť zbrojársku výrobu na Slovensku, následné prepúšťanie a ťažké časy, privatizáciu a osem riaditeľov. Každý nový by sa mal vraj u neho zastaviť. Určite by sa dozvedel zaujímavé veci.

Ako ste sa dostali do Strojární?

V roku 1985 vrcholili prípravy na spartakiádu. Bolo treba dať do poriadku futbalový areál. Národný front ma touto úlohou poveril. Práce robili mestské firmy Agrostav, Makyta, Štátne lesy a strojárne, dohliadal som na ne. Po spartakiáde som vo fabrike ostal, pretože strojárne mali pod patronátom námestovský futbal. Staral som sa o chod klubu, štadión a areál.

Bavila vás táto práca?

Každý, kto ma pozná vie, že futbal je mojim koníčkom doteraz. Ale po necelých dvoch rokoch prišiel za mnou môj vedúci Šimon Stančík a povedal, „Ignácko, futbal je krásna vec, ale neuživí ťa. Si tu pod našim strediskom energetika a údržba, tak ťa začlením do pracovných činností.“

Z futbalistu sa stal robotník?

Začal som pracovať ako majster vodárov. Staral som sa aj o ekológiu a mal som na starosti čistotu areálu. Možno sa to nezdá, ale práce sme mali dostatok. Starať sa o 13 hektárový areál s kilometrami vodovodných potrubí a desiatkami kvapkajúcich kohútikov dalo zabrať.

V tej dobe vrcholil socializmus, veľkolepo sa oslavoval Prvý máj, Brigády socialistickej práce lámali rekordy.

Historici aj bežní ľudia majú na toto obdobie rôzny názor. Môj je nemenný. Boli sme si rovní a fabrika bola jedna veľká rodina. Všetci sme sa poznali, život bol svieži. Kto pracoval v strojárňach, mal sa dobre. Bol to top podnik na hornej Orave. Fabrika podporovala šport, kultúru, vykurovala polovicu Námestova. Zamestnanci chodili na dovolenky do Poľska, Talianska dokonca na Kubu. Mali sme podnikovú chatu v Oravskom Veselom, podnikové byty pre zamestnancov, organizovali sme rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, na Nový rok nás na vrátnici vítala hudba. Na sobotu pracovnej cti sme chodili s nadšením, lebo sme budovali fabriku, ktorú sme chceli nechať našim deťom. Pracovalo tu približne 1500 ľudí.

Potom prišla veľká zmena, nežná revolúcia. Ako ste ju prežívali?

Tak ako u väčšiny národa, aj tu zavládla eufória z očakávania lepšieho. Prišla vlna nadšenia, ako nám bude dobre, ako to bude fungovať a západ nám pomôže. Aj my sme sa zúčastnili zhromaždenia na autobusovej stanici. Potom sa popustili opraty, každý si začal demokraciu vysvetľovať po svojom. Výsledkom bolo aj to, že všetkých futbalistov chceli zo závodu vyhnať. Vtedy sme hrali v tretej lige. Futbalisti trénovali o deviatej ráno a o jednej popoludní, takže v práci zázraky neurobili. Vždy to záviselo od majstrov, ako ich dokázali využiť. Po roku 1989 tréningy počas pracovnej doby padli, ostali len popoludní. Ale o vodu a ekológiu sa bolo treba starať stále, tak som ostal.

Prvý prezident zvolený po Nežnej revolúcii Václav Havel nemal rád zbrane a nad slovenskou zbrojárskou výrobou sa začalo zmrákať. Doplatili na to aj oravskí strojári?

Samozrejme. Prišlo obdobie, kedy sa pomaly ani vidličky a nože nesmeli vyrábať. U nás sa vyrábali aj súčiastky tankov. Keď táto výroba padla, ostali len súčiastky pre traktory Zetor a poľské Ursusy. Vedenie sa snažilo získať zákazky v civilnej výrobe, ale moc sa im nedarilo. Doslova sme namiesto tankov vyrábali pluhy, ale to sú veci, ktoré nemali perspektívu. Boli to búrlivé roky.

Ako ste prežili tieto ťažké časy?

Strategické rozhodnutie urobil riaditeľ Jozef Luchava. Spolu s ďalšími 12 podnikmi sme patrili pod ZŤS Martin. V roku 1991 sme sa osamostatnili a začali sme sa starať sami o seba. Bolo to odvážne rozhodnutie, ale nebolo inej cesty. Potom prišiel šok. V roku 1992 všetci dostali výpovede a do fabriky sa vrátilo len 300 ľudí. Z revolučného nadšenia sme vytriezveli.

Ako to zvládali ľudia?

Bez práce sa nedá zarobiť, bez peňazí sa žije ťažko. Prepúšťanie sa dotklo mnohých rodín. Niektoré mali vo fabrike zamestnaných viacerých členov. Teraz je jasné, že keby vedenie k tomu nepristúpilo, dnes by závod pravdepodobne neexistoval. Ale prepusteným ľuďom sa to určite ťažko vysvetľovalo. Potom sme sa začali postupne vzmáhať. Pribúdali zákazky, počet zamestnancov niekedy vzrástol, niekedy opäť klesol. Aj ja som sa trikrát ocitol na čiernej listine prepustených, no vždy som nakoniec ostal.

Ale prežívali ste aj svetlejšie roky.

V tomto tisícročí sa nám začalo dariť viac. V roku 2008 sme mali takmer tisíc zamestnancov a tržby dosiahli najvyššiu úroveň. Odvtedy sme ich neprekonali. Ale potom prišla celosvetová kríza a opäť sa prepúšťalo. Počet strojárov klesol na štyristo, teraz nás tu je približne 560.

Zažili ste osem riaditeľov, ako ich hodnotíte?

Pracoval som pod vedením Jozefa Škvareninu, Jozefa Luchavu, Gustáva Raticu, Oktaviana Matkulčíka, Branislava Mičietu, Bohuslava Synaka, Jozefa Pisoňa, Richarda Dudu. Každý bol iný, každý pôsobil v inej dobe a každý sa snažil robiť veci čo najlepšie. Otázkou je, či sa mu to darilo. Keď sa menili, tak som si vravel, ako dobre je byť na nižšom štebli.

Podľa mňa je vedenie vtedy dobré, keď sa neprepúšťa a robota sa zoženie. Hľadanie rezerv je potrebné, ale prepúšťanie je mi proti srsti. Pozitívom ťažkej doby bolo, že sme si na výplaty vždy zarobili. Boli časy, že sa celoplošne znížili, aby sme prežili, ale nemeškali.

Ako vidíte budúcnosť závodu?

Budem držať palce oboch rúk, aby to fungovalo. Verím vedeniu, že to zvládne. Máme obrovský ľudský potenciál. V našom regióne je veľa zručných ľudí a nie je problém s ich odbornosťou. Treba im dať prácu a primerané platy. Určite sa to oplatí. Vrátim sa späť do minulosti. Kedysi závody ZŤS organizovali celoslovenské stretnutia. Súťažili sme, športovali, predvádzali šikovnosť, zručnosť, vedomosti. Boli tam kluby, ktoré mali reprezentantov. Od nás prišli robotníci od strojov. Po troch dňoch prišlo na rad vyhlasovanie výsledkov. Všetci zažili šok. Vyhrali sme. Generálny riaditeľ pri odovzdávaní diplomu a pohára povedal nášmu riaditeľovi „Jozef vyskladal si tím jednoduchých ľudí ale s veľkým srdcom.“ Som presvedčený, že strojári sú takí dodnes.

Ignác Hrkeľ bol v minulom roku na konferencii vodohospodárov v priemysle za celoživotné dielo a prínos pre vodné hospodárstvo navrhnutý na ocenenie Najlepší vodohospodár.


  1. V obchodnej zóne sa strhla hotová kanonáda. Čo na to okolie? 2 478
  2. Prečo tečie Považím Váh a nie Orava? 2 090
  3. Na hranici s Poľskom zhorel kamión. Vieme, čo viezol Foto 1 241
  4. Pozrite sa, čo postavili v centre najväčšieho oravského mesta 539
  5. Derby v Oravskom Veselom pritiahlo veľa fanúšikov Foto 269
  6. Zubrohlava má prvý bod po návrate do piatej ligy Foto 268
  7. Rezbári dostali zaujímavé zadanie - smrteľné hriechy 219
  8. Oravským tímom sa na súperových ihriskách vôbec nedarilo 193
  9. Na poschodie sa mali už sťahovať lekári. Je to však stavenisko Foto 176
  10. Takmer samé remízy. Z výhry sa tešila iba Nižná 170

Najčítanejšie správy

Orava

V obchodnej zóne sa strhla hotová kanonáda. Čo na to okolie?

Juraj oslavoval svoje narodeniny a narodenie syna. Bolo to vidieť a počuť doďaleka. Niektorí ľudia ohňostroj obdivovali, iní nadávali.

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Na hranici s Poľskom zhorel kamión. Vieme, čo viezol

Rušnú noc mali hornooravskí hasiči. Horiaci kamión naložený tovarom sa im zachrániť nepodarilo.

Pozrite sa, čo postavili v centre najväčšieho oravského mesta

Mesto rozšírilo možnosti oddychu a zábavy. Novým nahradilo staré, stálo to 10-tisíc eur.

Derby v Oravskom Veselom pritiahlo veľa fanúšikov

Všetko podstatné sa v ostro sledovanom zápase udialo v prvom polčase.

Blízke regióny

V Žiline zrazil vlak 13-ročné dievča

O udalosti informovala facebooková stránka Policajti Žilina

Raky z kanála vymizli, na dne však bola škľabka

​​​​​​​Keď sa pred pätnástimi rokmi vypúšťal v Turci kanál Váhu, našli sa na jeho dne tisíce rakov. Tento rok tam nenašli ani jedného. Objavili ale škľabku riečnu.

V Belianskej doline zavalil strom robotníka, zasahovali horskí záchranári

Lesného robotníka počas prác v lesnom poraste v Belianskej doline zavalil strom. Na mieste zasahovali horskí záchranári.

Z Demänovky zmizla voda

Prázdne koryto riečky Demänovky zaskočilo domácich aj turistov. Namiesto horskej vody vidia suché okruhliaky.

Vyrúbanie stromov v Šturke je začiatkom k jej veľkej premene

​​​​​​​Štúrova štvrť v Martine postupne dostane novú estetickejšiu tvár. Začalo sa však radikálne, a to vysekaním stromov, keďže prvým krokom je vznik nových parkovacích miest, ktorých je tam málo. Tamojší obyvatelia boli v pozore.

Všetky správy

Plavčan vo štvrtok skončí, Danko chce štyri dni na premýšľanie (minúta po minúte)

Predseda SNS hovorí o potrebe obnoviť dôveru v koalícii.

Plavčan podpísal ďalšiu miliónovú zmluvu s IT firmou od Brhela

Smer vymyslel školský projekt za 45 miliónov eur. Časť peňazí v ňom podľa zistení SME a učiteľov premrhali. Plavčan je spokojný a pokračuje.

Štyri vety, ktorými Fico odôvodnil koniec Plavčana. Hodia sa aj na Kaliňáka

Pokyn na výmenu ministra školstva z SNS Petra Plavčana zdôvodnil premiér Robert Fico aj bojom proti netransparentnému správaniu sa.

Reportér Týždňa Magušin: Videl som, ako Fico Danka prekvapil a rozčúlil

Redaktor Týždňa Michal Magušin sa so šéfom SNS Andrejom Dankom rozprával vo chvíli, keď sa dozvedel o pokyne na odvolanie ministra školstva Petra Plavčana (nominant SNS).

Košice majú miesto duchov, aké inde na Slovensku nenájdete

Schátrané mlyny so silom sú výnimočné v rámci strednej Európy.

Kam vyraziť