VITANOVÁ. Regionálne Združenie miest a obcí horná Orava (ZMOHO) chce cez celoslovenské združenie samospráv riešiť problém s nedostatkom zhodnotiteľov odpadov. To, že každoročne ľudia vyseparujú viac plastov a skla je pekné. Problémom je kam s ním.
Jedna prekážka za druhou
Štát každoročne určuje množstvo odpadu, ktoré je povinná vyseparovať každá obec. Samostatne pre plasty, sklo, papier, tetrapaky. Kedysi bolo problematické čo len sa priblížiť k týmto číslam. Dnes je situácia iná, ľudia separujú čoraz viac. Napriek tomu sa riaditeľ ružomberských technických služieb Pavol Jeleník obáva, že do roku 2020 povinné množstvá spoločnosť nenaplní. „Nie preto, že by ľudia toľko nevyseparovali,“ hovorí. „Ale preto, že nedokážeme zohnať potvrdenia, že sme vytriedený odpad niekomu odovzdali, pretože nemáme komu.“
Zo zhruba 80 ton plastov dokážu technické služby podľa riaditeľa ďalej predať 20 ton. To sú najmä plastové fľaše, niektoré fólie, nádoby z kúpeľní. Problém je s namiešanými a špinavými plastmi, ktoré nikto nechce. Technické služby sú pritom povinné deklarovať, že dali na spracovanie minimálne 51 percent zozbieraného triedeného odpadu.
„Netuším, ako ideme dosiahnuť toto číslo, keďže to nemáme komu posunúť. Najľahšie by bolo, napríklad plasty pomrviť a spáliť. Drvičku máme, spaľovne sú na Slovensku tiež. No zase problém. Do Žiliny môžeme podľa stanovených kvót vyviezť len 3000 ton takto spracovaných smetí. My by sme potrebovali 20-tisíc ton.“
Téma, ktorá neznesie odklad
Problematiku nedostatku zhod-notiteľov odpadov na Slovensku bude ZMOHO predkladať zástupcom ZMOSu, ktorí rokujú so zákonodarcom o pripravovanej novele zákona o odpadoch. „Nie je predsa mysliteľné, aby sme na jednej strane vytvárali legislatívny tlak na zvýšenie vytriedených množstiev, čo musí byť výrazné, lebo Slovensku by hrozili nemalé sankcie, a na druhej strane nemali kapacity na ich zhodnotenie,“ hovorí predseda združenia Ján Banovčan. „Potom by sa totiž aj to, čo bolo prácne vytriedené, nakoniec muselo vyviezť na skládku. Záleží nám, aby sa táto téma na príslušných miestach otvárala ako téma, ktorá neznesie odklad.“
V najhoršom prípade totiž môže dôjsť aj k tomu, že pracovníci technických služieb budú spolu so zamestnancami obcí či starostami nazerať do každého vreca a zisťovať, čo v ňom skutočne je. Ak v ňom bude viac ako polovica plastov, ktoré sa nedajú zhodnotiť, bude to musieť ísť do komunálneho odpadu.
V prípade takéhoto scenára by ľudí určite čakalo zvyšovanie poplatkov za odvoz smetí. „Dúfam však, že to dokážeme zvládnuť aj bez takéhoto radikálneho riešenia,“ povedal Pavol Jeleník.
