ORAVSKÁ LESNÁ. Oravská Lesná je jednou z dvoch dedín na Orave, ktoré dostali od envirofondu peniaze na likvidáciu čiernych skládok. Podarilo sa im ju nielen zlikvidovať, ale zároveň otvoriť zberný dvor a nakúpiť kontajnery na separovaný zber.
Skládka na Beskyde
„Každá jama v prírode má zvláštny osud,“ hovorí staros-ta Marek Majdiš. „Ľudia do nej vozia odpad, aby ju zasypali a nakoniec sa z nej stane kopec.“
Taký bol aj príbeh jamy na Beskyde. Odpad v nej pribúdal od deväťdesiatych rokov. „Ľuďom sa nechce separovať, smeti v lepšom prípade nahádžu do veľko objemového kontajnera, v horšom na vlečku a vyvezú do prírody.“ Samospráva miesto pravidelne čistila, no ľudia tam pravidelne smeti vozili. Posledný vývoz stál až 70-tisíc eur. Zaplatil to envirofond. Na oficiálnej skládke skončilo až 520 metrov kubických odpadu. Miesto zrekultivovali, ale pre vyhadzovačov odpadu pripravili prekvapenie.
Val na kraji cesty znemožní vysýpanie odpadu z vlečiek do prírody. (zdroj: Archív OU)„Zo zeme sme urobili val popri ceste, aby sa tak ľahko ako kedysi nedal odpad z vlečky vysypať do prírody. Uvidíme, či to zaberie.“ Ak nie, starosta má pripravené ďalšie riešenie. „Chceme tam nainštalovať fotopasce, aby sme identifikovali pôvodcu smetí.“
Peniaze radšej dajú deťom
Pri ochrane prírody pomôže aj nový zberný dvor. Vyrástol na začiatku dediny. Otvorený je každú sobotu dopoludnia. Domáci obyvatelia tam môžu odovzdať papier, sklo, plasty, biologický rozložiteľný, objemový a drobný stavebný odpad. Náklady na výstavbu dvora dosiahli 120-tisíc eur. Stotisíc dostali z ministerstva.
Okrem toho dostali 45-tisíc eur z recyklačného fondu. Nakúpili za ne nové zvonové kontajnery na papier, sklo a plasty. Pôvodné s kolieskami neboli vhodné, pretože v zime pri zasypaní snehom sa s nimi ťažko manipulovalo. Ľudia môžu plasty ukladať aj do vriec, ktoré im vo vymedzenom termíne odvezú.
Vybudovanie zberného dvora stálo 120-tisíc. (zdroj: Martin Pavelek)
„Na základe týchto možností sme zrušili veľkoobjemové kontajnery, ktoré sme mali rozmiestnené po dedine a nahradili sme ich 1100 litrovými,“ povedal starosta Marek Majdiš. „Umožňovali ľuďom bezhlavo vyhadzovať aj veci, ktoré sa dali separovať. Ročne nás to stálo 30-tisíc eur. Na odpad sme doplácali celkovo 50-tisíc eur, čo je významná suma. Mohli sme ju použiť na iné dôležitejšie veci.“
Keby samospráva túto sumu rozpočítala medzi 3300 obyvateľov, 14-eurový ročný poplatok by sa zvýšil o sto percent na takmer 30 eur.
Starosta upozornil, že ministerstvo životného prostredia pripravuje zmenu o odpadoch, na základe ktorej by sa poplatky za jeho ukladanie mali niekoľkonásobne zvýšiť. Podľa neho sa tým otvárajú dvere pre alternatívne riešenia, moderné technológie a separáciu.
„Týmto smerom by sa mala uberať Európska únia. U nás sa snažíme vplývať na deti, ktoré následne upozorňujú rodičov. Chceme vypísať súťaže a dávať im odmeny. Peniaze dám radšej deťom, ako za uloženie odpadu na skládke.“
