NÁMESTOVO. Novelizovaný zákon o odpadoch zavádza povinnosť ekologicky spracúvať biologický odpad, teda trávu či konáre zo záhrad, ale aj zvyšky jedla z kuchýň. Spoločné kompostoviská sú dnes vo väčšine obcí. Od januára však bude musieť mať kompostér každá domácnosť.
Z vlastného rozpočtu nie
„Zákon o odpadoch sa tvoril dlho, ale z pripomienok verejnosti i samospráv akceptoval pomerne málo,“ povedal Ján Banovčan, predseda Združenia miest a obcí horná Orava (ZMOHO). „A to sa teraz vracia, preto sa pripravuje jeho rýchla novela, ktorá by mala byť účinná už od marca budúceho roka. Aj tá vzhľadom na krátkosť času bude riešiť určite len to najnevyhnutnejšie.“
Zákon ukladá obciam a mestá povinnosť zabezpečiť likvidáciu bio odpadu. Dáva im na výber viacero možností. Jednou je umiestnenie špeciálnych kontajnerov k rodinným domom a ich pravidelný odvoz. To by však podľa viacerých samospráv vyšlo príliš draho. Druhou možnosťou je zabezpečiť, aby občania likvidovali trávu či konáre na svojom pozemku v špeciálnej nádobe. Ak obec dokáže zdokladovať, že to robí viac ako polovica domácností na jej území, nemusí zabezpečovať odvoz tohto odpadu.
„Keď nakúpime kompostéry a dáme ich do domácností, neverím, že tam ľudia trávu nebudú vyhadzovať,“ hovorí Martin Miklušičák, riaditeľ námestovských technických služieb. „Okrem toho, stále môžu tí, ktorí kompost nepotrebujú, voziť ho na zberný dvor. My ho vieme využiť.“
Predseda ZMOHO a zároveň starosta Zábiedova si nevie predstaviť, že by malá obec nakúpila kompostéry pre každú domácnosť z vlastného rozpočtu. „Bolo by to pre obce finančne neúnosné, aj keď sa to môže premietnuť do poplatkov pre občanov. Ich nárast by bol vysoký.“
Kontrola kompostovísk
Námestovskí poslanci schválili zámer mesta pripraviť projekt so žiadosťou o dotáciu na nákup kompostérov. Výzvy by mali vyjsť v najbližších týždňoch. Okrem domácností plánuje Námestovo rozmiestniť kompostéry aj po verejných priestranstvách, do areálov škôl či škôlok a záhradkárskych oblastí.
„Predpokladáme, že potrebujeme zhruba 1200 kompostérov do domácností, 400 pre záhradkárov a zhruba 20 na verejné priestranstvá,“ povedal prednosta mestského úradu Milan Rentka. „Investícia je približne 200-tisíc eur. Ak získame dotáciu, spoluúčasť mesta bude päť percent.“
Zábiedovo už roky rieši kompostovanie a jeho propagáciu. V minulosti deti z miestnej základnej školy pod hlavičkou detskej ekopolície roznášali ľuďom letáky s informáciami, ako si vytvoriť vlastné kompostovisko, ako správne kompostovať. Na záver Zábiedovčania čestnými prehláseniami deklarovali, že sa zapojili do kompostovania. „Na základe toho obec na začiatku budúceho roka urobí kontrolu so zdokumentovaním kompostovísk v domácnostiach, keďže nezapojené domácnosti by museli mať nádobu na zber tohto odpadu a platiť za jeho vývoz spracovateľovi,“ hovorí Ján Banovčan.
Starosta Nižnej Jaroslav Rosina však upozorňuje, že nebude stačiť fotodokumentácia kompostéra či kompostoviska. „Budeme musieť priložiť aj doklad o jeho kúpe,“ hovorí.
Samostatne aj spoločne
Spracovaním biologicky rozložiteľného odpadu sa zaoberajú aj na dolnej Orave. Vo Veličnej podali projekt na envirofond, od ktorého žiadajú 37-tisíc eur. Ak prejde, nakúpia za ne až 250 kompostérov rôznych veľkostí. „Menšie pôjdu do domácností, väčšie na cintorín,“ povedal starosta Daniel Laura.
Dediny od Dolného Kubína smerom do Kraľovian, ku ktorým sa pripojili aj Jasenová a Vyšný Kubín, zvažujú možnosť vytvorenia združenia, ktoré by vypracovalo jeden spoločný projekt. „Výzva má vyjsť každú chvíľu,“ povedal starosta Žaškova Milan Pavlovčík. „Bude to oveľa výhodnejšie, ako keby si každá obec robila vlastný projekt aj verejné obstarávanie.“ Podľa neho je šanca na úspech väčšia, ak ide o väčší počet obyvateľov.
Na jednu žiadosť by malo byť možné dostať maximálne dvestotisíc eur. „Malo by to stačiť. Predpokladáme, že záujem o nové kompostéry prejaví približne polovica domácností,“ povedal starosta Žaškova. „Niekto ho už má, iný trávu skŕmi. Každý záujemca podpíše s obcou zmluvu. Uvažujeme nad zavedením symbolického poplatku, aby si ho nebrali aj tí, ktorí by ho chceli využívať na celkom iný účel, ako je určený.“
Starostovia dúfajú, že projekt vyjde. „Bude to určite lepšie, ako keby sme tento odpad mali od ľudí brať vo vreciach.“
Skeptický je starosta Malatinej Zdenko Kubáň. „Po posledných negatívnych skúsenostiach s eurofondami nemám vôbec chuť sa do tejto výzvy zapojiť. Mám obavy, aby sme opäť nerobili projekty zbytočne tak, ako v posledných výzvach, ktoré ministerstvo zrušilo. Viaceré nás stáli veľa peňazí a nakoniec ostali nevyužité.“
