Utorok, 19. september, 2017 | Meniny má Konštantín
Pridajte si svoje mesto

Košele ľudia pigľovali a vlnu driapali

Vôzek, košarnica, košalka, kiernička, pigľajs či driapačky. Viete, čo znamenajú tieto názvy? Starší Liesečania určite, mladí sotva.

Ľudovít Gasper ukazuje starý lis na med.(Zdroj: Naďa Kališová)


LIESEK. Pohľad do minulosti Liesku. Expozícia, ktorú pred časom otvorili v priestoroch lieseckého obecného úradu. Hodnota vecí, ktoré do nej darovali miestni ľudia, sa vyčísliť nedá. Niektoré majú aj viac ako sto rokov.

Vlastné, od rodičov, i určené na vyhodenie

„Som šťastný, že sa to ujalo, a ešte ako to perfektne vyzerá,“ povedal 84-ročný Ľudovít Gasper rozhliadajúc sa po miestnosti so starodávnymi vecami, ktoré pred rokmi používal nielen on, ale ešte aj jeho rodičia.

Takmer 90 percent všetkých predmetov darovali do múzea práve manželia Gasperovci. Roky ich zbierali a odkladali na povale, manzardkách či v humne. „Chcel som ich vystaviť doma, ale začali ma trápiť choroby. Teraz ich konečne môže vidieť viac ľudí a ešte ako pekne vyzerajú, keď sú počistené. Škoda, že sa nezachovalo aj viac, ľudia kopu vecí povyhadzovali.“

Ľudovít Gasper začal zbierať staré predmety pred desiatkami rokov. Inšpiroval ho františkán, ktorého stretol cestou na smetisko. Išiel tam vyhodiť staré krpce, ktoré mu ako chlapcovi vyrábal jeho otec. „Povedal mi, aby som ich len kamsi odložil, že ešte môžu byť zaujímavé pre moje deti alebo vnukov. A mal pravdu. Odvtedy sme odkladali a zbierali všetko staré.“

Niektoré veci mali manželia z vlastnej domácnosti, niektoré po rodičoch. Starú truhlicu a starodávnu mašinu dostali od susedy. Železný uhľák, nádobu na nosenie uhlia, našiel Ľudovít v dome, ktorý prerábal.

Nie všetky veci zo svojej bohatej zbierky však skončili na obecnom úrade. Niektoré, srdcovky oboch manželov, si nechali na pamiatku doma. Napríklad kožený kufor, ktorý niekoľkokrát prešiel naprieč oceánom z Ameriky na Slovensko. Ľudovít ho našiel pri rekonštrukcii gymnázia. „Povedali nám, že si ho máme zobrať, alebo porúbať a spáliť. To by bola škoda.“ Doma majú aj truhlicu po Anninej mame či viac ako storočné lavice z niekdajšej kuchyne.

Drápačky na vlnu

Ľudovít s Annou nám približujú jednotlivé predmety v zbierke. Stred miestnosti je venovaný plátenníctvu. Sú tam drevené krosná, dva rôzne kolovrátky, ktoré Liesečania volali vôzek. Na zemi je košík s vlnou, vedľa neho pre nás zvláštne železné hrebene. „To sú drápačky, driapala sa na nich vlna,“ vysvetľuje Anna Gasperová. „Najskôr musel gazda ovce ostrihať, potom bolo treba vlnu napreberať, po troche sa vkladala do drápačiek, v ktorých pri driapaní vznikali pekné vlnené pláty a až tie sa spriadali a napokon sa z toho robilo súkno.“

Pri kolovrátkoch stoja dve spojené, zhruba meter a pol dlhé drevené laty. „To je trepačka na trepanie ľanu. Ženy s ňou robili, boli síce opreté jednou časťou, ale veruže aj tak boli ťažké. Neskôr sme mali železné rováše, do nich sme ľan dávali a pučili. Ale tie sa nezachovali, všetky skončili na šrotovisku.“

Obďaleč stojí drevená kiernička, trčí z nej drevená topárka. Nádoba so špeciálnou varechou, v ktorej sa mútilo maslo. „Kierničky boli veľké, mlieka bolo hodne, keď mal gazda doma aj štyri kravy, no iba kým nebol kontingent,“ hovorí Ľudovít. „Potom už nebolo ničoho.“

Výšivka na kroji podľa majetku

Na starom sekretári, ktorý pamätá minimálne druhú svetovú vojnu, je položená ešte staršia železná žehlička. Žehliť s ňou dlhšie musela byť poriadna makačka. Starodávna naparovačka, v lieseckom nárečí pigľajs, vážila bez žeravých uhlíkov viac ako dve kilá. S uhlíkmi bola ešte ťažšia. „Vybrali sme uhlíky z pece, nasypali ich dovnútra a už sme aj pigľovali,“ hovorí pani Anna.

Na zemi je položená košarnica, pletený košík s drevenou fľašou. V košíku nosili ženy mužom do poľa jedlo, vo fľaši vodu. V rohu stoja na bustách typické liesecké kroje, ženský, mužský i detský.

„Aj krajšie boli, podľa toho, koľko mala rodina peňazí, farebné nite boli drahé,“ rozpráva pán Ľudovít. „Ale na robotný deň boli celkom obyčajné, takmer bez výšiviek.“

Na zemi sú dva páry starých krpcov, pri nich jeden osamotený. „Šil mi ich môj otec, nebolo nám treba obuvníkov. Tento jeden je zo slaninovej kože. Smiali sme sa, že keby nás chytil hlad, môžeme si topánky zjesť. Ostatné sú z hovädzej kože.“

Čiga, babka, merka

Presúvame sa do časti, kde sú predmety, ktoré využívali ľudia pri gazdovstve.

„Toto je puto na koňa,“ hovorí Ľudovít. „Už mám len jedno, druhé sa zničilo. Jedno dostal kôň na jednu nohu, druhé na druhú, spojené boli reťazou. Povolená bola tak, aby mohol kôň urobiť len malý krok. Gazda ho tak mohol nechať pásť sa bez toho, aby sa bál, že mu utečie.“

Na stole sú drevené hrebene na zbieranie čučoriedok, ručná sekačka na sekanie burgyne, čiga, teda pomôcka na ťahanie, či kapsle – krytky na oje voza. Na stene visia cepy, kosa, pod nimi zvláštny klin v dreve. „To je babka, kula sa na nej kosa. Raz za deň, babka zostávala doma, na príručné a časté brúsenie kosy poli sme mali kosisko.“

Merka bola jediná nádoba, ktorú gazda používal v maštali. Mala rôzne veľkosti, pri kŕmení dobytka siahol po takej, aké zviera išiel práve kŕmiť. Pri ovciach bral menšiu, pri koňoch väčšiu. Raritou je drevený lis na med.

„Zdedil som ho, nemajú taký ani v Brne,“ hovorí Ľudovít. „Táto doska sa nadvihla, dovnútra sa položil plást, zaklaplo sa to, na spodok si podložili koryto a stáčali. Ryhami stekal med do koryta, preto bol lis takýto naklonený.“

Bočka bol drevený súdok na múku. Kedysi dávno ľudia v ňom uskladňovali aj bryndzu. Žiadne gazdovstvo sa nezaobišlo bez riečice. „Bolo ju treba pri mlátení. Slama zostala hore, zbožie prepadlo cez sito dole.“

Klasické aj tradičné názvy

Malé obecné múzeum otvorili Liesečania 15. novembra. Za jeho zrodom stojí Veronika Špulierová a Anna Rajmanová, ktorým pomáhala celá kultúrna komisia. Veci priniesli okrem manželov Gasperovcov aj ďalší Liesečania. Hlavná myšlienka múzea je ukrytá vo vete Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane.

„Expozícia približuje pohľad do minulosti, ako žili kedysi naši predkovia,“ povedala Veronika Špulierová. „Život ľudí bol spätý najmä s poľnohospodárstvom, venovali sa však aj plátenníctvu, košikárstvu, kováčstvu a obchodovaniu s obilím a vápnom. Popri svojej práci si vedeli nájsť čas aj na zábavu.“

Expozíciu tvoria desiatky rôznych vecí, od skríň, vitrín, pohoviek, hrncov, krojov až po náradia používané v maštaliach či pri práci na poli.

„Sú tam predmety, ktoré boli v minulosti prirodzenou súčasťou každodenného života ľudí, no dnes je ich názov a funkcia pre mnohých neznáma. Mnohé z predmetov si museli zhotoviť a zaobstarať sami, pričom používali rôzne náradie a nástroje.“

Každý predmet má svoj názov. Aby tvorcovia zachovali ich autentickosť, pridali i tradičné miestne pomenovania, aby aj mladým priblížili názvy, na ktoré sa už dnes z veľkej časti zabudlo. Múzeum je otvorené celý pracovný týždeň od pol ôsmej rána do pol štvrtej popoludní.


  1. Ako sa Oravec ubránil poľským banditom. Na začiatku bol inzerát 2 603
  2. Motorkár neprežil náraz do zaparkovaného auta 1 837
  3. Privítajme ďalších malinkých Oravcov Foto 1 148
  4. Na Oravu príde slávny Spartak Trnava 1 074
  5. Zelené lesy sa strácajú. Nikto netuší, aké budú o päť rokov 868
  6. Colníci zabránili možnému podvodu, autá stopli na Orave 419
  7. Tragédia na chate. Požiar si vyžiadal jednu obeť 381
  8. Odborári prichádzajú s novou kampaňou, týka sa dôchodku 290
  9. Takto to nakoniec dopadlo s cestou na jednej námestovskej ulici 222
  10. Skládka odpadu z niekdajších strojární ohrozuje podzemné vody 203

Najčítanejšie správy

Orava

Ako sa Oravec ubránil poľským banditom. Na začiatku bol inzerát

Nepríjemnú skúsenosť s poľskými obchodníkmi má dolnokubínsky podnikateľ, ktorý zareagoval na inzerát z internetu. V najhoršej chvíli sa obával nielen o peniaze a auto, ale aj o život.

Motorkár neprežil náraz do zaparkovaného auta

Prečo motocyklista vozidlo neobišiel, zisťujú policajti.

Privítajme ďalších malinkých Oravcov

Nech sa novorodencom na Orave darí. Veľa zdravia im a radosti z nich rodičom.

Na Oravu príde slávny Spartak Trnava

V pondelok sa žrebovalo 4. kolo Slovenského pohára vo futbale.

Zelené lesy sa strácajú. Nikto netuší, aké budú o päť rokov

Oravská časť Západných Tatier vysychá rýchlejšie, ako kompetentní dokázali pred pár rokmi predpokladať. Lesníci bijú na poplach. Ťažba kalamity v najchránenejších častiach však zrejme nezačne.

Blízke regióny

Martinčania v hurikáne Irma: Do rána sme sa modlili, aby sme prežili toto peklo

​​​​​​​Mladý pár v noci prebrala ohromná sila vetra. Lomcovala so zadebnenými oknami, všetko vŕzgalo, triaslo sa, vonku bolo počuť buchot. Vlny na mori vraj dosahovali výšku sedem metrov a rozbíjali sa až hlboko v bielom piesku. Takto si Martinčania spomínajú na strašný hurikán v Dominikánskej republike.

V novembri nakupujeme v Galérii

Teraz to síce ešte tak nevyzerá, ale v budúcej Galérii Martin budeme môcť nakupovať už 30. novembra. Do toho termínu sa dnešné stavenisko má premeniť na moderný kultúrno-spoločenský priestor, v ktorom svoje služby ponúkne okolo 60 prevádzok.

Pripravte si kreditky, budete ich potrebovať

Nič nie je momentálne väčším magnetom v centre Martina ako finišujúca výstavba obchodného centra Galéria Martin, ktorá vyrastá na mieste niekdajšieho Prioru. Otvoria ju s najväčšou pravdepodobnosťou 30. novembra.

V sobotu bude v Martine o niečo rušnejšie, Elán vráti mestu zrušený koncert

V sobotu v Martine vystúpi Elán. Koncert legendy, ktorý je preložený z júna tohto roku, ovplyvní aj život v meste.

Hokejová radosť sa vrátila do Martina + Foto

Na druholigovú premiéru Martina sa prišlo pozrieť takmer tisícpäťsto ľudí. Hráči sa im za dôveru odmenili vysokým víťazstvom nad Rimavskou Sobotou.

Všetky správy

Poučný rok. Sagan už vie, že prvý, koho sa budú chcieť zbaviť, je on

V tomto roku sa majstrovi sveta nepodarilo priblížiť k vlaňajšej úspešnej sezóne.

Po vražde rozhodcu sa vrátil k hokeju. Ščurkovi v Košiciach diváci tlieskali

Hokej sa hrá pre fanúšikov a každý z nich má právo na svoj názor, tvrdí hokejista Ladislav Ščurko.

Protischránkový register má prvú obeť, vypovedali nájom bratislavskej stanice

Developer, ktorý mal vlani dokončiť rekonštrukciu hlavnej stanice, výpoveď nájmu pozemkov spochybňuje.

Na Slovensku je len desať miest, aj z tých sa väčšina scvrkáva

Za mesto sa podľa kritérií Európskej únie považuje sídlo s najmenej 50-tisíc obyvateľmi.

Pellegriniho úradníčka má blízko k IT firme spájanej s Počiatkom

Šéfka sekcie Pellegriniho úradu Denisa Žiláková má udržiavať intímny vzťah so šéfom Anextu, ktorý zarába na štátnych zákazkách.

Kam vyraziť