Juraj Bernaťák: Ak sa mi podarí zaspať, budím sa s myšlienkou, ako asi bude vyzerať ďalšie ráno. Ráno vo väzení si vôbec neviem predstaviť. Sú to strašné myšlienky spojené s tým, že mám ísť do basy len preto, že si to niekto naplánoval.
Bývalého primátora mali v stredu minulý týždeň eskortovať policajti do väzenia. Nadránom skolaboval. Prišli teda do nemocnice a strážili vchod na oddelenie. „Čo je vrah?“ komentovali ľudia na sociálnych sieťach. Deň predtým sme sa s Jurajom Bernaťákom rozprávali.
Máte posledných pár hodín na slobode, čo robíte?
V tomto období som opravoval rodinný dom, ktorý som zdedil. Majstri montujú kuchyňu, dokončujeme elektroinštaláciu, bol som zaplatiť nejaké faktúry. Chcel som tam na Vianoce pozvať celú rodinu. Mám tri deti s rodinami, štyri vnúčatá, piate sa má narodiť začiatkom roka. Na ten sen môžem zabudnúť.
Podanie, na základe ktorého ste odsúdený, je z obdobia, keď ste boli riaditeľom Správy katastra v Tvrdošíne. Medzitým si vás Trstenčania zvolili za primátora. Keby sa dal vrátiť čas do roku 2011, čo by ste urobili inak?
Nič. Opäť by som trval na zrušení rozhodnutí, ktorými boli prerušené konkrétne konania, lebo zákonné rozhodnutie treba vydať. Stačilo, aby pracovníčka vklad povolila alebo zamietla. Mohla ho aj zamietnuť, vtedy by sa mohli ľudia odvolať. Počas prerušeného konania nemôžu robiť nič.
Hnevám sa občas na seba, že som taký. Ale zaslúžil som si väzenie len preto, že som chcel pred občanmi vyzerať dôveryhodne?
Viete, celý pracovný život som robil vedúceho pracovníka. Ľudia o mne hovoria, že som prísny, ale spravodlivý. Som prísny na podriadených, lebo úrady sú pre ľudí. Aj teraz na mestskom úrade musíme plniť požiadavky občanov. Niektoré sú jednoduché, niektoré zložité. Vytipovali sme s poslancami zámery a potom nastupujú zamestnanci úradu, aby zabezpečili všetko na ich realizáciu. Chcel by som sa im za spoluprácu ešte raz poďakovať.
Ako vnímate váš súdny príbeh?
Prišlo mi najprv písomné oznámenie o podaní na prokuratúre. Vraj som zneužil právomoci tým, že som konkrétnej pracovníčke zadal úlohu. Bolo to absurdné. Okresná prokuratúra to zamietla. Potom si však tí, ktorí sa dnes tešia, našli cestičku, ako to urobiť inak. Cez trestné oznámenie.
Dlho som veril v spravodlivosť. No keď po prvom oslobodzujúcom rozsudku ten istý senát okresného súdu rozhodoval druhý raz, a podľa rozhodnutia krajského súdu vyniesol opačný verdikt, nechápal som to. Keď sudkyňa čítala rozsudok, ktorým ma odsúdila z trestného činu vydierania a zneužitia právomoci verejného činiteľa, chcel som si na protest sadnúť. Ale povedal som si, že nejdem znevažovať súd. Nechápal som, ako môže sudkyňa naraz zmeniť svoj pohľad na spis.
Za čo je bývalý primátor vo väzení. Pozrime sa do minulosti Čítajte Voči tomuto rozsudku ste sa odvolali a 9. novembra krajský súd vaše odvolania zamietol. Čo ste vtedy cítili?
Na vynesení rozsudku som nebol. Moja advokátka presne uviedla dôvody, prečo ten skutok nemôže byť trestný čin. Ale krajský súd sa tým nezaoberal. Ak vedúci pracovník upozorní podriadeného zamestnanca na neplnenie úlohy, ak mu dá upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, za to sa chodí do väzenia?
Veď zákon o štátnej službe jasne hovorí, že som oprávnený dávať úlohy a pokyny na plnenie úloh. Ukážte mi zákon, ktorým sú pracovníci katastra oslobodení, aby prijímali úlohy a pokyny. Toto krajský súd nezaujíma?
Niekto si to vysvetľuje tak, že ste chceli prepísať pozemky z tvrdošínskeho urbáru na tvrdošínske družstvo.
To je nehorázne klamstvo. Veď predsa družstvo tie pozemky pod rekreačnými chatami malo a má zapísané na liste vlastníctva. Načo by som takéto veci prikazoval? Zopakujem ešte raz to, na čo som upozornil aj na okresnom súde. Pracovníčka, ktorá sa cítila ukrivdená, pred vyšetrovateľom jasne a zreteľne povedala, že ona je zodpovedná, aké rozhodnutie má vydať. Takže sa nemôže vyhovárať na pokyn niekoho, ako má rozhodnúť. Ako vedúci som jej dal úlohu, aby vydala zákonné rozhodnutia. Mohla vklad povoliť alebo zamietnuť. Aby sa ľudia, ktorí už niekoľko rokov majú na listoch vlastníctva plomby, mohli niečo so svojím majetkom robiť. Opakujem, reštitúcie nie sú dôvodom na prerušenie konania, lebo reštitúcie sa na zastavané pozemky nevzťahujú. Mimochodom, ten návrh na vklad už raz bol povolený. Len potom bol zamietnutý a krajský súd zamietnutie zrušil.
Takže ak niekto vnucuje súdu verziu, že som dal príkaz prepisovať pozemky, tak sa to nedá vysvetliť inak, iba že tomu nerozumie.
Súd teda neskúmal, či bola podstata zadanej úlohy zákonná alebo nezákonná?
Neskúmal. Žiadal som dvakrát, aby prizval pracovníka pozemkového úradu, ktorý by vysvetlil súdu, ako prebieha reštitučné konanie, na ktoré sa pracovníčka odvoláva v rozhodnutiach, ktorými prerušila konania práve preto, že vraj prebieha reštitučné konanie. To mal môj svedok objasniť. Ale, bohužiaľ. Dvakrát ho sudkyňa okresného súdu zamietla. Ani toto nezaujíma krajský súd? Veď boli porušené moje práva na obhajobu. Aj pre zamietnutie svedka považujem proces za nespravodlivý.
Ešte v období, keď ste boli len obvinený, ste z funkcie riaditeľa Správy katastra odišli. Prečo?
Informoval som o probléme nadriadeného a on ma jednoducho odvolal z funkcie. Dnes je na Najvyššom súde dovolanie voči rozsudku krajského súdu, ktorý najprv priznal, že ma neoprávnene odvolal a na druhý pokus, keďže zase môžu byť za tým niečie kroky, pripustil dovolanie na Najvyšší súd. A tam to stojí zhruba tri roky.
Ako vnímate slovenské súdnictvo?
V médiách sa premieľa neustále množstvo káuz, ľudia poukazujú na to, že spoločnosti robia traumu iní zločinci, ktorí si to vedia vybaviť. Ja nemám dôvod lobovať u senátov, lebo som veril v spravodlivosť.
Nikto nespochybnil moje dôkazy. Pýtal som sa na okresnom súde, ktoré ustanovenie ktorého zákona som porušil. Nedostal som odpoveď.
Veď existuje organizačný poriadok, zákon o štátnej službe. Čo som porušil? Celému procesu dal niekto nálepku vydieranie a zneužitie právomoci verejného činiteľa. Ale nikde nie je napísané, aké ustanovenie, aký paragraf akého zákona som porušil. Sú to len reči, že upozornením na porušenie pracovnej disciplíny som tej pracovníčke hrozil stratou zamestnania. Ten, kto ich šíri, nikdy asi nerobil vedúceho pracovníka.
Veríte, že sa ešte niečo zmení?
Teraz nad tým nerozmýšľam. Nemám predstavu, čo budem môcť urobiť z väzenia. Mnohí ľudia sa ma pýtajú, ako mi môžu pomôcť. Samozrejme, niektorí sú radi, že už nie som primátorom. Neviem, koho mám ešte požiadať o pomoc. Samozrejme, zvažujeme dovolanie, obnovu procesu i ústavnú sťažnosť.
