V strede Krušetnice sa nachádza nenápadný domček, no za jeho stenami sa skrýva zaujímavá výstava. Pri vstupe dovnútra vás ovanie nezameniteľná vôňa kávy. Ukrýva múzeum kávy, jediné svojho druhu na Slovensku. Vytvoril ho 25-ročný Roman Florek z Krušetnice. Spolu s kamarátmi mu to trvalo takmer štyri roky. Nachádza sa tam viacero exponátov, ktoré inde nenájdete.
Rekordná mozaika
Roman Florek má ku káve veľmi blízko. Ako študent aj ako čašník sa zúčastnil viacerých svetových súťaží vo varení kávy. Počas práce v rodinnom penzióne musel veľakrát odpovedať na otázky týkajúce sa kávy, jej mletia, miešania, prípravy, kvality. „Prestalo ma baviť odpovedať stále na tie isté otázky,“ hovorí 25-ročný Roman Florek. „Rozhodol som sa urobiť múzeum, v ktorom sa ľudia dozvedia o histórii aj súčasnosti tohto nápoja.“
Pri vstupe do múzea okamžite zaujme mozaika vytvorená na stenách miestností. Poskladaná je z tisícov zrniek kávy. „Použili sme približne štyristo kilogramov, ktoré tvorili viac ako štyri milióny zrniek. Zaberajú 107 metrov štvorcových stien a trvalo nám dva roky a sedem mesiacov, kým sme ju vytvorili.“
Dominantná je mapa sveta. Dopĺňajú ju postavy, nápisy, rôzne motívy.
Nechýba portrét Jozefa Augustína, autora dvoch kníh o káve, kávovníkovom zrne a kávovinách, ktoré sú súčasťou múzea. „Snažil som sa napísať ich v takom štýle, aby to mohla čítať babička, docent aj študent. Dlho som nevedel o tomto múzeu, ale v kávovom svete sa to nakoniec prevalilo. Proti mozaike som protestoval, ale zbytočne. Teraz som poctený. Nadreli sa na tom ako kone.“
Na tvorbe mozaiky sa vystriedalo približne 250 ľudí. „Pomáhal som od druhého dňa,“ hovorí Ivan Ľuba. „Na začiatku sme hľadali spôsob a lep, aby zrnká nespadli. Veľakrát sme ich mali viac na rukách a zemi ako na stene. Vždy tu panovala výborná nálada. Počas nočných šícht sme vypili množstvo kávy.“
Vzory vytvárali podľa vlastnej fantázie, s predkreslením pomáhali aj umelci.
Stovky exponátov
V múzeu sa nachádza veľa zaujímavých exponátov. Kávovary, džezvy, mlynčeky, pražičky, šálky a ďalšie vystavené kusy doplnkov potrebných pri výrobe či vychutnávaní tmavého horúceho moku. „Najstaršie mlynčeky majú dvesto rokov, kávovar pochádza z roku 1890,“ hovorí majiteľ múzea. „Nachádzajú sa tu veci z Ameriky, Ázie, Afriky, z celého sveta. Socha Etiópčanky je oblečená v originálnom odeve, v ruke drží jedenu, tamojšiu nádobu na varenie kávy.“
Takmer všetky exponáty sú funkčné. Len niekoľko má drobné nedostatky. Mlynčeku chýba zásuvka, kávovar má staré tesnenie. „Pomáhala mi ich zbierať celá rodina a kamaráti. Prinášali ich z dovoleniek, starožitníctiev, kupoval som ich v bazároch, na burzách, aukciách. Každá vec je pre mňa vzácna nielen hodnotou, ale aj svojou minulosťou.“
Snahu mladého Krušetničana ocenil Igor Svítok, riaditeľ agentúry, ktorá eviduje slovenské rekordy. Z jeho rúk si Roman Florek prebral certifikát o najväčšej mozaike zo zrniek kávy a najväčšom počte vystavených exponátov súvisiacich s kávou. „Môžem potvrdiť, že táto mozaika je najväčšia na svete. V Guinnessovej knihe rekordov je zapísaná mozaika veľkosti 33,51 metrov štvorcových.“
Slovenská je trojnásobne väčšia. Múzeum nemá stále otváracie hodiny. Navštíviť ho môžete po dohode s Romanom Florekom, ktorý vám dvere ochotne otvorí. Ak počas prehliadky zatúžite po šálke horúcej kávy, ostanete sklamaný. „Kávu tu variť nemôžeme, budova nespĺňa podmienky stanovené hygienou. Máme nízke stropy. Dom staval ešte môj dedo. Vtedy netušil, že v roku 2016 bude norma stanovovať minimálnu výšku stropu pre tento druh miestnosti 260 centimetrov. Vraj kvôli výmene vzduchu. Chýba 40 centimetrov.“
Majiteľ múzea to neberie ako tragédiu. „Výbornú kávu vám pripravím v našom penzióne.“ A na otázku, ktorá káva je najlepšia, odpovedal bez váhania. „Tá, ktorá chutí.“
