BRATISLAVA. Folklórne klenoty Slovenska – Orava. Taký bol názov prvého z galakoncertov autentickej ľudovej hudby organizovaných Občianskym združením MultiArt v spolupráci so Slovenským rozhlasom a RTVS. Umelci z Oravy otvorili pásmo úctyhodne.
Zabudnutý kroj
Sneží a prší zároveň. Obloha akoby chcela spadnúť na zem. Počasie je ideálne tak akurát na spanie. Partia piatich Hornooravcov však nasadá do auta a vyráža do 300 kilometrov vzdialenej Bratislavy. Sedemmiestny galaxík sa prehýna pod váhou nečakane ťažkej posádky. Voľné miesta zaberajú husle, stred auta patrí Maťkovej base.
Kdesi sa podarilo uložiť kufre s krojmi, palubovku zdobia klobúky s orlími perami a mušľami. Ozdoba úžasná, aj ľudia vonku vedia, že sa v aute vezú folkloristi. Po pár minútach a úplne zarosených sklách však zisťujeme, že kaňaky musia ísť inam.
Nabudení, že sme sa konečne zbalili a môžeme vyraziť, zisťujeme, že Michal akosi pozabudol na kroj. „Načo mi je, veď ideme hrať do rádia, tam nás predsa nikto neuvidí,“ začudovane a trošku ufrflane nasadá do auta. Chtiac-nechtiac, namiesto smer Bratislava vyrážame naspäť k poľským hraniciam, aby si Miško mohol zbaliť kroj.
S hodinovým oneskorením konečne prechádzame Tvrdošínom. Ešte krátka zastávka v Nižnej, pri vedúcej folklórnej skupiny Goral Dominike Kukucovej a odchod bez akejkoľvek ďalšej plánovanej či neplánovanej zastávky.
Komplikované hlavné mesto
Napodiv, nekonečne dlhá cesta v pochmúrnom počasí ubieha celkom rýchlo. Ženská časť posádky väčšinu času mlčky sleduje preplnenú diaľnicu, chlapci z času na čas hodnotia husličkárov hrajúcich v autorádiu, občas sami pridajú zopár tónov.
O druhej máme byť v Slovenskom rozhlase. Je krátko pred pol druhou. Navigácia nás usmerňuje preplnenými ulicami hlavného mesta. Na jednej z dvojprúdoviek sa zaraďujeme za auto s tvrdošínskymi poznávacími značkami.
„To budú Hladovčania,“ hovorí Tomáš. Snažíme sa na semaforoch vyslať Mateja alebo Michala, aby to išli preveriť, no nedarí sa nám. „Už vidím, ako preskočí zelená a ja vás budem naháňať po Blave,“ hovorí Maťko. Pár minút ideme za nimi, na jednej z posledných križovatiek pred cieľom sa zaradzujeme vedľa. Áno, sú to ďalší Oravčania. Dobré znamenie, že ideme správne. Teda až do tejto doby.
Vďaka našej zvedavosti sme totiž v zlom pruhu, navigácia prepočítava, obchádzkami sa nás snaží naviesť na správnu trasu. Hladovčania sú kamaráti. Držia sa za nami, takže ulicami Bratislavy blúdime spolu. Po niekoľkých obchádzkach, zachádzkach a takmer porušeniach dopravných predpisov sa konečne podľa pokynov producentky dostávame k parkovisku pri Slovenskom rozhlase.
„Nepodarená otočená pyramída, zbytočne komplikovaná Blava, zlatá Orava,“ zhodujeme sa všetci vystupujúc z auta. Po krátkej chvíli sa nám však vracia dobrá nálada a v sprievode producentky vstupujeme do starej budovy pripomínajúcej niekdajší režim.
Rozhlasové bludisko
Tu len začína zábava. Keď nám producentka pred budovou povedala, že nám neodporúča veľmi sa pohybovať po budove, a už vôbec nie odchádzať z nej, lebo sa môžeme ľahko stratiť, neverili sme jej.
Do malej koncertnej sály nás sprevádza. Rovnako aj do šatne na poschodí. Ide však len cestami, chodbami a schodiskami, ktoré pozná. O tom, že vie, prečo to robí, sa presvedčíme veľmi skoro. Na zvukovú skúšku sme odhodlaní ísť sami. Stačí jedna zlá odbočka a ani netušíme, kde sme. Z bludiska rovnakých chodieb nás vyvádza niekto, kto sa v rozhlase vyzná lepšie ako my.
Úspešne vstupujeme do koncertnej sály, kde už čaká producentka aj zvukári. Kým nastavia mikrofóny a ozvučenie pre našich muzikantov zo suchohorskej folklórnej skupiny Goral, prichádzajú manželia Ganobčíkovci z Oravského Veselého s heligonkárom Martinom Maslaňákom. Dorazil už aj režisér.
„Buďte autentickí, spontánni, aj keď sa pomýlite, vôbec to nebude vadiť, aj v tom je predsa autentickosť a prirodzenosť,“ prihovára sa Paulíne a Serafínovi Ganobčíkovcom.
Zvukové skúšky prebiehajú veľmi rýchlo. Čoskoro sa opäť snažíme z bludiska dostať do našej šatne. Tentokrát úspešne. Chodbou na druhom poschodí sa nesú desiatky rôznych tónov. V jednej šatni trénujú husličkári. Z druhej vychádzajú tóny klavíra a heligónky. Na chodbe skúšajú svoju zostavu mladí muzikanti z Oravskej Polhory na gajdách a husliach.
Nevyhnutná generálka
O štvrtej má začínať generálka. Je pol piatej, kým sa všetci zídeme v komornej sále. Úvodné slová režiséra, pokyny pre moderátora, hercov Janu Hubinskú a Alfréda Swana, ktorí budú čítať historické zaujímavosti o Orave, krátka porada s vedúcimi skupín. Jeden by si myslel, že koncert v rádiu nebude potrebovať taký dlhý nácvik. Viac ako hodinové vystúpenie však musí byť tip-top. Nie vyumelkované, ale dobre naplánované.
Oravčania sú však šikovní. Pokyny chápu rýchlo. Skúška končí krátko po šiestej. O siedmej začína koncert. Posledné telefonáty domov, aby si príbuzní nastavili rádiá. Posledné skúšky v šatniach, na chodbách.
Zrazu zisťujeme, že koncert nebude mať priamy prenos v rádiu. Že z neho urobia záznam, ktorý bude rozhlas postupne prehrávať pravdepodobne počas Vianoc. Takže na poslednú chvíľu opäť obvolávanie príbuzných a uvádzanie všetkého na pravú mieru.
Krátko pred siedmou sa muzikanti a speváci z rôznych kútov Oravy menia na krojovaných folkloristov. Schádzajú sa v zákulisí, my s Katkou si sadáme do neveľkého hľadiska. Síce je napoly prázdne, no lepšie zopár nadšencov ako priveľa divákov bez záujmu. Až teraz si naplno uvedomujeme, prečo bolo nevyhnutné, aby si vystupujúci zobrali aj kroje, hoci boli pozvaní hrať do rádia.
Gorali po goralsky
„Na mohutnom 112 metrov vysokom brale nad obcou Oravský Podzámok sa hrdo vypína Oravský hrad. Vysoké a strmé skalné steny, ktoré akoby vyrastali z rieky tečúcej pod ním, len umocňujú pevnostný vzhľad tejto malebnej stavebnej kompozície,“ týmito slovami otvoril galakoncert Alfréd Swan.
Po prvotnom vstupe prichádza na pódium trojica mladých muzikantov z Oravskej Polhory. Gajdy, husle a spev. Netradičná, no zaujímavá kombinácia. Oravskopolhorčanov striedajú manželia Ganobčíkovci. Jemný spev Paulíny Ganobčíkovej sprevádza na heligónke jej manžel Serafín. Po jemných tónoch Oravskoveselovčanov rozozvučia komornú sálu muzikanti z Folklórnej skupiny Goral. Tri silné mužské hlasy sa nesú kvalitne ozvučenou miestnosťou. S heligónkou ich strieda spevák a hudobník Martin Maslaňák z Oravského Veselého.
Nasleduje opäť hovorené slovo hercov Janky Hubinskej a Alfréda Swana. Prichádzajú predposlední vystupujúci, Ľudová hudba Rovňan z Rabčíc. Trom mužom spieva a hrá primáška Valéria Baľáková. Hlas takmer osemdesiatročnej babičky zaskočí nejedného diváka. „Na to, koľko má rokov, spieva úžasne,“ zaznie v publiku.
Folklórne klenoty uzatvárajú muzikanti z Ľudovej hudby Goral z Hladovky. Burácajúce hlasy piatich mužov sa nesú komornou sálou ešte pár sekúnd po dospievaní. Perfektnou bodkou za celým programom je spoločná pieseň všetkých oravských muzikantov, hymna Goralov, Góralu, czy ci nie źal.
Po takmer hodinu a pol dlhom koncerte konštatujeme, že Oravci môžu byť na seba hrdí. Do kamenného veľkomesta priniesli aspoň na pár hodín teplo a atmosféru hornatej a na prírodu a umelcov bohatej Oravy.
