Ako je snom futbalistu vidieť v akcii Lionela Messiho alebo pre tenistu zažiť zápas Novaka Djokoviča, je pre karatistov učenie sa od starých majstrov v japonskej Okinawe. Práve tam vznikol tento druh neozbrojeného boja, ktorý je zameraný hlavne na sebaobranu.
Desať dní v kolíske okinawského karate strávili šiesti členovia Karate klubu Trstená – Peter Modránszky a päťčlenná výprava rodiny Štefanidesovcov. „Dozvedali sme také veci, o ktorých sme dovtedy mali iba tušenie,“ hovorí Peter Modránszky, ktorý trénuje v klube deti už 16 rokov „Každý pohyb v cvičeniach je zdôvodnený a má svoj zmysel. Nie je to iba mávanie rukami. Zistili sme, že karate na Slovensku je plienkach.“
Japonci si svoje umenie strážia
Oravských karatistov pozvali na toto jedinečné sústredenie partneri z Maďarska. Takisto cestovali s nimi aj členovia lučeneckého klubu a dvaja Ukrajinci. „Do Okinawy sa dá vycestovať kedykoľvek, ale nájsť hodnoverného majstra je ťažké,“ hovorí Modránszky. „Nepustia si vás k sebe. Strážia si toto umenie. Musia mať overené, že ste spoľahlivý a nechcete to využiť na komerčné účely. Keď sme dostali takú možnosť od nášho partnera z Budapešti, radi sme ju využili.“
Účastníci každý deň absolvovali dva tréningy. Prvý bol napoludnie a trval dve a pol hodiny. Druhý dvojhodinový prebiehal večer od pol ôsmej. Vedomosti a skúsenosti im odovzdával 72-ročný majster, ktorý je pokračovateľom línie Okinawa. „Máme veľa nových informácií, ale podľa mňa to nie je ani štipka toho, čo obsahuje karate. Niekde však treba začať.“
Zúčastnili sa zápisu do Guinessovej knihy rekordov
Počas desiatich dní, ktoré strávili členovia karate klubu Trstená na Okinawe, sa zúčastnili aj zápisu do Guinessovej knihy rekordov. Na jednej ulici dlhej zhruba dva kilometre v rovnaký čas cvičilo kata 3973 ľudí. „Pred štartom sme si museli naštudovať ľahké cvičenie,“ hovorí Modránszky. „Bolo to úžasné. Všade sa nachádzalo veľa ľudí v kimonách, novinárov a diváci, ktorí nám držali palce. Na druhý deň nám majster potvrdil, že sa tento zápis aj podaril.“
Ďalším skvelým podujatím bol v rámci Dní karate na Okinawe večer starých majstrov. Karatisti rôznych národov predvádzali svoje umenie. „Keď sa človek dobre zahľadel, videl rôznosť štýlov. Takisto to bolo veľmi zaujímavé.“
Oravci sa dorozumievali v Japonsku anglicky. Väčšina obyvateľov ostrova Okinawy hovorí výborne týmto jazykom, lebo Američania tam majú veľkú základňu. Aj preto je možno najobľúbenejším športom obyvateľov bejzbal a nie karate.
Na ulici dlhej 2 kilometre cvičilo kata 3973 karatistov. (zdroj: Archív Petra Modránszkeho)Iný prístup ku tréningom
Ostrov Okinawa sa vyznačuje vysokými teplotami a vlhkosťou. Žije tam približne dva a pol milióna ľudí. Hlavným mestom je Okinawa City. Oravská výprava trénovala v meste Naha, ktoré je vzdialené 30 kilometrov od hlavného mesta. Práve tam sa formovali prvé školy karate, ako ich poznáme. „Ľudí na ulici nevidíte cvičiť, ako je tomu v Číne. Čo je však obdivuhodné, je prístup detí k tréningom. Cenia si, že môžu trénovať u majstra. Robia všetko preto, aby boli najlepší. V Japonsku ma takisto prekvapilo, že ľudia tam žijú uvoľnenejšie ako na Slovensku.“
Karatisti z Trstenej vyskúšali aj miestne jedlá. „Boli naozaj výborné,“ hovorí Modránszky. „Chute sú iné ako u nás. Pri varení používajú veľa zeleniny a korenín. Na jedálnom lístku nemajú vôbec ryby. Jedia iba bravčové, hovädzie a kuracie mäso. Ku všetkým jedlám dávali veľa ryže, ktorá nebola ochutená na môj spôsob. Keď je človek hladný, tak zje všetko, a my sme energiu po tréningoch potrebovali.“
