TRSTENÁ. Krajský súd v Žiline zamietol odvolanie obžalovaného, keďže považoval rozhodnutie Okresného súdu Námestovo o vine a treste za správne a zákonné.
„Dnešným dňom nariadil nástup do výkonu trestu,“ informovala po vynesení rozsudku hovorkyňa súdu Anna Záborská.
Raz tak, potom inak
O spore z obdobia, keď Juraj Bernaťák šéfoval správe katastra, rozhodovali súdne senáty trikrát.
V januári 2015 po pomerne rozsiahlom dokazovaní vyhodnotil Okresný súd v Námestove Bernaťákovu obhajobu vynesením rozsudku, ktorým ho oslobodil vo všetkých bodoch obžaloby. „Skutok nie je trestným činom,“ zdôvodnil.
Prokurátor sa odvolal a - krajský súd rozsudok nižšieho súdu zrušil.
Námestovský súd teda pojednával opäť, v apríli 2016. Senát nesúhlasil s doplnením svedka, ktorého navrhol advokát obžalovaného, a bez žiadnych ďalších dôkazov rozsudok zmenil v prospech druhej strany a – obvinil ho z vydierania a zneužívania právomocí verejného činiteľa.
„Podriadený súd je viazaný právnym názorom nadriadeného súdu,“ komentoval vtedy úplne iný rozsudok toho istého súdu Bernaťákov advokát Jaroslav Kiapeš s tým, že podľa neho sudkyňa nemala toľko odvahy, aby povedala, že je vnútorne presvedčená o nevine obžalovaného. „Počúvla nadriadený súd.“
Voči tomuto rozsudku sa tentoraz odvolal Bernaťák.
Rozsudok je právoplatný
V stredu minulý týždeň teda opäť rozhodoval krajský súd. Odvolanie Juraja Bernaťáka zamietol.
“Oslovili ma vlastníci chát, ktorí majú pozemky na svojom liste vlastníctva, ale je na nich plomba. Tak sa to celé začalo.
„
Primátor Trstenej v reakcii na konečný verdikt uviedol, že rozhodnutie súdu vníma ako facku, ktorú dostal preto, lebo poukázal na to, že niekto vydal nezákonné rozhodnutie, a on chcel, aby konečne po niekoľkých rokoch vydal zákonné. „Je to facka, samozrejme, že pre mňa, ale predovšetkým pre tých, ktorí o tom rozhodujú. A mali by sa, otvorene povedané, hanbiť.“
Podľa Bernaťákovej obhajkyne Andrey Havelkovej je rozhodnutie krajského súdu nezákonné, príliš tvrdé a nesprávne. „Obžalovaný ako riaditeľ správy katastra podľa môjho názoru len riadne plnil svoju funkciu, požadoval riadny výkon povinností aj od svojich podriadených zamestnancov a pokiaľ za takéto konanie ideme štátnych zamestnancov stíhať, nepovažujem to za správny postup. Bohužiaľ, odvolanie už nie je možné, čiže prichádzajú do úvahy len mimoriadne opravné prostriedky a prípadná ústavná sťažnosť. Tieto postupy určite s klientom zvažujeme,“ povedala Havelková.
Súd vymeral štyri roky
Janka Kováčová, prokurátorka Krajskej prokuratúry v Žiline, považuje rozhodnutie krajského súdu za správne a zákonné. Povedala, že krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorý rozhodol v intenciách zákona. „Potvrdil, že obžalovaný sa dopustil pokračujúceho trestného činu vydierania a zneužívania právomocí verejného činiteľa.“
Jurajovi Bernaťákovi uložil súd trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere štyri roky odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. „Vo verejnej funkcii nemôže byť nikto právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,“ dodala krajská prokurátorka.
O čo vlastne išlo?
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Námestove obžalovala Juraja Bernaťáka ešte v júni 2013. Trestné oznámenie na neho podala pracovníčka Správy katastra Lívia Jančeková.
Obžaloba bola postavená na tom, že Juraj Bernaťák v roku 2011 bez zákonného oprávnenia zadal úlohu pracovníčke, aj keď vedel, že rozhodnutia sú prerušené pre neukončené reštitúcie.
On tvrdí, že na vydanie týchto rozhodnutí sa reštitúcie nevzťahujú.
Pracovníčka Správy katastra ho napadla aj za to, že ju upozornil na porušenie pracovnej disciplíny, a že jej hrozil stratou zamestnania. Bernaťák, v tom čase ako jej priamy nadriadený, sa odvoláva na jeho povinnosť upozorniť pracovníčku na neplnenie úlohy.
V treťom bode obžaloby ho pracovníčka napáda, že keď bola vymenovaná do funkcie, nevytvoril jej potrebné pracovné podmienky. V tom čase však Juraj Bernaťák čerpal riadnu dovolenku a zariadiť to mala jeho zástupkyňa a šéf Katastrálneho úradu v Žiline, ktorý na požiadavku zástupkyne nereagoval.
Ďalším bodom obžaloby bolo, že Juraj Bernaťák v čase šéfovania na Správe katastra zadal inej pracovníčke úlohu zapísať vlastnícke právo do katastra nehnuteľností, ona ho však spochybňovala. „Pritom v roku 2003 pre toho istého žiadateľa, PD Žiarec, vlastnícke právo do katastra zapísala,“ povedal Bernaťák.
Odsúdenie primátora? Ďalšia rana pre Trstenú Čítajte Juraj Bernaťák vidí za nečinnosťou a nezákonným postupom Lívie Jančekovej predsedu tvrdošínskeho urbáru a primátora Tvrdošína Ivana Šaška. Jančeková je dcérou jeho zástupkyne na mestskom úrade. Bernaťák hovorí, že práve Šaško bol za poskytovaním rôznych podkladov k rozhodnutiam Správy katastra a že Líviu Jančekovú aj usmerňoval, ako má konať. „To je lož, nemám s tým nič spoločné a nikoho som ani neusmerňoval,“ hovorí Ivan Šaško. „Pán Bernaťák naozaj robil niečo, čo je v rozpore so zákonom. Potvrdili to vyšetrovatelia a najmä prokurátor, keď dal za pravdu pracovníkom katastra a vzniesol obvinenie na Bernaťáka za zneužívanie svojej právomoci voči svojim podriadeným.“
Lívia Jančeková nepovažuje kontakt s urbárom za ovplyvňovanie jej rozhodovania. „To, že mi urbár predkladal podklady, som nevnímala ako ovplyvňovanie, brala som to ako podklad pre lepšiu orientáciu v problematike,“ povedala na jednom z prvých súdnych pojednávaní.
Juraj Bernaťák od samého začiatku obvinenia odmietal. „Je zločinom vydierania, keď vedúci pracovník má byť súdený za to, že upozornil podriadeného na porušenie pracovnej disciplíny, keď nesplnil zadanú úlohu? Absurdné.“
Rozsudok zaskočil radnicu
Mesto bude do predčasných volieb viesť poslankyňa Magdaléna Zmarzláková, riaditeľka cirkevnej Základnej školy s materskou školou Rudolfa Dilonga.
Juraj Bernaťák ju za zástupkyňu primátora vymenoval v deň, kedy ho Krajský súd v Žiline odsúdil na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Od septembra mesto zástupcu primátora nemalo, predchádzajúci sa vzdal funkcie koncom augusta. „Kolidovalo mi to s pracovnými povinnosťami a osobným životom,“ zdôvodnil Vojtech Koleják.
Mestské zastupiteľstvo ani primátor sa otázkou poverenia nového zástupcu nezaoberalo ani na minulotýždňovom zasadnutí. „Nepovažovali sme to za potrebné,“ povedal Koleják. „Vôbec sme nepredpokladali, že súd dopadne tak, ako dopadol.“
Podľa zákona o obecnom zriadení mandát starostu zaniká právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený. Tento prípad sa vzťahuje na trstenského primátora.
Rozsudok krajského súdu bol právoplatný aj vykonateľný okamžite. V deň odsúdenia ešte primátor mohol poveriť nového zástupcu a túto možnosť využil. V opačnom prípade by muselo mimoriadne zasadať mestské zastupiteľstvo, ktoré by zo svojich radov vybralo zástupcu. (NK)
Ešte viac do histórie
V roku 2006 a 2007 požiadali vlastníci chát v Oraviciach Správu katastra, aby im zapísala do katastra nehnuteľností pozemky, ktoré si kúpili od Poľnohospodárskeho družstva Žiarec, no stále mali na listoch vlastníctva plombu.
V roku 2011, po zmene riaditeľa, chatári na nečinnosť pracovníkov úradu upozornili. Bernaťák zadal pracovníčke katastra úlohu, aby rozhodla v dvoch konaniach, ktoré ona prerušila. Na súdnom pojednávaní v septembri 2013 zdôvodnila, že v čase vydania rozhodnutí, ktorými prerušila konania, neboli právoplatne ukončené reštitúcie. Teda spochybnila vlastníctvo PD Žiarec k zastavaným pozemkom pod chatami.
Pozemkový a lesný odbor Okresného úradu v Námestove však pre Reportérov RTVS potvrdil, že vlastníctvo PD Žiarec k pasienkom po bývalých tvrdošínskych urbárnikoch je zo zákona 81/1949. Vtedy prešli do vlastníctva novovznikajúceho JRD Tvrdošín, a Žiarec je jeho pokračovateľom. Úrad dal do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu z 13. októbra 2006, ktorým potvrdil vlastníctvo družstva k pasienkom s tým, že ich navrátenie pôvodným vlastníkom možno urobiť iba v zmysle reštitučného zákona. Že patria Žiarcu, dokazuje aj žiadosť Urbáru o ich vrátenie podľa reštitučného zákona. Reštitučný zákon sa však nevzťahuje na zastavané pozemky, ktoré nie je možné pôvodným vlastníkom vrátiť, ale dostanú náhradu.
Stanovisko predsedu urbáru Ivana Šaška je také, že „nielen viaceré súdy vyslovili svoj právny názor, ale aj Ústavný súd potvrdil, že urbár nikdy nestratil vlastníctvo k svojmu spoločnému majetku, ktorý dnes patrí už takmer 900 spoluvlastníkom. Družstvo preto po roku 1989 urbárske pozemky predávať nemohlo s tým, že naviac aj Ústavný súd potvrdil, že kataster takéto protizákonné prevody nemohol zapisovať“.
Správa katastra kúpne zmluvy na pozemky, na ktorých stoja rekreačné chaty, zavkladovala, ale prokurátor v protestoch vlastníkov spochybnil.„Dôvodom, prečo som chcel, aby nepokračoval nezákonný stav v konaní Správy katastra a zodpovedného zamestnanca, bol, že ma oslovili vlastníci chát, ktorí majú pozemky na svojom liste vlastníctva, ale je na nich plomba,“ hovorí Juraj Bernaťák. Poukazovali na prípad predsedu urbáru, ktorý si tak isto ako oni odkúpil pozemok pod chatu od družstva. To však Šaško odmieta, hovorí, že „ak niekto mal urbárske pozemky v minulosti, teda do roku 1989 zapísané, tak to bolo len z titulu osobného užívania“. (LV)
