Vzpierači Dolného Kubína sa po šiestykrát za sebou tešia z majstrovského titulu. Na prvenstvo im stačilo aj druhé miesto v záverečnom treťom kole extraligy. Náskok oravského tímu pred druhým Trenčínom bol v konečnom hodnotení iba 30 bodov. Pre zranenie nemohol chlapcom v domácom prostredí pomôcť Tomáš Chovanec, ktorý sa tak zhostil úlohy riaditeľa a rozhodcu súťaže. S dolnokubínskym vzpieračom sme sa porozprávali.
Ako chutí šiesty slovenský titul za sebou?
Sladko. Počas celej sezóny sme sa v tíme vystriedali viacerí. Neobchádzali nás zranenia a takisto povinnosti vzpieračov, ktoré boli nezlučiteľné s účasťou na súťaží. Ak by sme každé kolo nastúpili v plnej sile, v treťom by sme nemali čo riešiť.
Bolo náročné obhájiť prvenstvo?
Ročník 2016 bol kvôli našim problémom vyrovnaný. Prvé kolo sme vyhrali o necelý bod. Druhé kolo vyhrali chlapci z Krásna nad Kysucou. Ostali sme však stále na prvom mieste s náskokom 36 bodov pred Trenčínom. Tento náskok mal v treťom kole zmazať ukrajinský silák Leonid Kubyshkovski. Po poslednom pokuse nášho Richarda Tkáča bolo jasné, že tento borec musí isť 234 kg v nadhode. To bolo pre neho v tom čase nad jeho sily. Tak sme mohli predčasne oslavovať. V tíme sa vystriedali bratia Tomáš a Dominik Chovancovci, bratia Peter a Miroslav Janíčkovci, Peter Janák, Michal Pokusa, Richard Tkáč a Gergely Soóky.
Rok nesúťažili, teraz sú vicemajstri Slovenska Čítajte Čo bolo základom tohtoročného titulu?
Široký káder vzpieračov, ktorí vedeli zatiahnuť, keď niekto vypadol. V pozícií náhradníka nastupoval Dominik Chovanec a v závere bol štvrtý najlepší vzpierač v tíme. Aj keď sme amatérsky klub, chlapci sa pripravovali zodpovedne. Stíhali to aj popri práci. Michal Pokusa je vedecký pracovník, Peter Janák pracuje v informačnom sektore, Miroslav Janíček je asistent trénera v Dukle Banská Bystrica, Dominik Chovanec študent druhého ročníka na strednej škole a ja pracujem vo verejnej správe. Takže okrem Richarda Tkáča, ktorý je rezortný športovec na Dukle, a Gergelyho, ktorý je reprezentant Maďarska, sme amatéri.
V počte víťazstiev zaostáva Dolný Kubín za Duklou Trenčín už iba dva tituly. Je to motiváciou pre chlapcov do budúcich rokov?
Oproti Dukle sme však vo výraznej nevýhode. Rezortná Dukla v tom čase nemala žiadnu konkurenciu, keďže v nej pôsobili len tí najlepší reprezentanti. V súčasnej dobe sú reprezentanti k dispozícií materským klubom alebo tam, kde sú členmi. Či to bude platiť aj budúci rok, ešte nevieme. Z prvej ligy do extraligy postúpila práve Dukla Banská Bystrica. Určite sa na novú sezónu tešíme. Po 8 rokoch sa domov vracia Matúš Pokusa, konečne sme do tímu infiltrovali mládež a ďalší sú na ceste. Tiež máme ambíciu s B-družstvom postúpiť o ligu vyššie a s dorastencami si trúfame tiež zabojovať o medailu.
Malo družstvo čas aj na nejaké oslavy titulu?
Oslava bola skromná. Najskôr sme museli po sebe upratať halu a odniesť náradie do klubu. Po súťaži extraligy mužov sme ešte usporiadali TOP 12 žien. Takže baliť sme začali okolo 17.00 h. Naša členská základňa je síce skromná, ale pomohli nám aj nečlenovia. Až o 20.00 h sme išli aj s priateľkami na víťazné pivko. Porozprávali sme o sezóne, výsledkoch a cieľoch do novej sezóny. Keďže sme toho mali v nohách veľa, oslava mala skorý koniec.
