DOLNÝ KUBÍN. Viac ako tri roky sa ťahal spor medzi Ivanom Mäsiarom a jeho zamestnávateľom. Po dlhých mesiacoch stresov je rozhodnuté. Ivan súd vyhral, ale o prácu aj tak prišiel.
Zmeny na úrade
Ivan Mäsiar pracoval na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) približne 25 rokov. Vystriedal viacero funkcií. V roku 2013 sa začal zaujímať o to, prečo zamestnanci úradu nedostali odmenu, ktorú celoplošne sľúbilo ministerstvo všetkým zamestnancom svojich úradov na Slovensku. „Zistili sme, že ostatné úrady odmenu už vyplatili, náš stále nie,“ hovorí Ivan Mäsiar. „Pýtali sme sa riaditeľky, ale nedokázala to vysvetliť. Preto som nakoniec ja, ako iniciatívny blbec, napísal krátky list na ministerstvo, aby nám vysvetlili, ako to s odmenami je.“ Pomáhali mu aj niektorí spolupracovníci. To však nemal robiť. List nestihli poslať a už na druhý deň si ho zavolala riaditeľka Zuzana Kršková.
„Odvtedy začali tlaky, kontrolovali a preverovali. Samozrejme, keď sa chce niečo nájsť, tak sa nájde. Zobrali mi všetky príplatky a dusná atmosféra pokračovala.“
V apríli 2014 sa stal práceneschopným, pričom počas tejto doby nastala na úrade organizačná zmena. Zamestnancov oddelenia, ktorého vedúcim bol Ivan Mäsiar, rozdelila na dve časti. „Všetci zamestnanci ostali, ich práca bola tá istá, rovnako ako kancelárie. Zmena nastala len na mojej pozícii. Namiesto mňa tam začal pracovať iný pracovník úradu.“
Výpoveď je neplatná
Ivan Mäsiar ostal chorý až do novembra 2014. Po návrate mu ponúkli prácu zaradenú o dve platové triedy nižšie, ako mal doposiaľ. „Skok zo siedmej do piatej platovej triedy je výrazný,“ hovorí Ivan Mäsiar. „Naviac, tá práca bola len do konca roku, teda na necelé dva mesiace. Odmietol som ju a následne mi dali výpoveď s dvojmesačnou výpovednou lehotou.“
Nezamestnaným sa stal od februára 2015, no začal sa brániť. Obhajoval sa na okresnom súde a v septembri 2016 aj na krajskom. Verdikt oboch súdov bol jednoznačný. Výpoveď je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. V odôvodnení sa píše, že organizačná zmena bola vypracovaná účelovo a načasovaná práve v deň, ktorý predchádzal dňu, v ktorom sa Ivan Mäsiar vrátil po péenke do práce. Podľa súdu úrad rozhodol účelovo s jediným cieľom, dať zamestnancovi výpoveď. Ponuka novej práce sa nejaví ako adekvátna. Devastovala jeho 25-ročnú prax a jednoznačne potvrdzovala účelovosť konania riaditeľky úradu. Súd konštatoval, že zamestnancom sa náplň práce nemenila, len doplnila, pričom počet miest ostal zachovaný v rovnakých platových triedach. Preto nebol dôvod na skončenie pracovného pomeru. Po ukončení práceneschopnosti mu mohla byť ponúknutá uvedená funkcia. Počas nej mohlo byť jeho miesto obsadené dočasne zastupovaním. Toľko z verdiktu súdu.
Dostal druhú výpoveď
Ivana Mäsiara a jeho rodinu rozsudok potešil. Do rúk ho dostal začiatkom októbra. Na jeho základe sa išiel na úrad opýtať, kedy má nastúpiť do práce. „Povedali mi, že to rieši ústredie. Čakal som niekoľko dní. Keď sa nič nedialo, poslal som písomnú žiadosť. Dostal som rovnakú odpoveď.“
Potom navštívil našu redakciu a spoločne sme išli preveriť situáciu na úrad. Riaditeľka tam nebola, preto redakcia poslala na ústredie email, v ktorom žiadala vysvetlenie súčasného stavu a nasledujúce kroky. Možno je len náhoda, ale o dve hodiny sme od riaditeľky dostali odpoveď, že na druhý deň si Ivana Mäsiara predvolali na pohovor o pracovnom zaradení. Zúčastnil sa ho a dozvedel sa, že miest s rovnakým platovým zaradením je niekoľko. Nie však v Dolnom Kubíne, ale po celom Slovensku. „Najbližšie v Martine, no v inom odbore. V Piešťanoch je voľný rovnaký odbor, ale len počas zastupovania ženy na rodičovskej dovolenke. Ponuky som odmietol, preto som dostal výpoveď s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ pre mňa nemá v Dolnom Kubíne prácu, do zamestnania chodiť nebudem a pracovný pomer sa ukončí 31. decembra 2016.“
Kto to zaplatí?
Zaujímal nás názor riaditeľky úradu Zuzany Krškovej. „Rešpektujeme rozsudok súdu. K prípadu, ďalšej ponuke a zotrvaniu Ivana Mäsiara je kompetentné vyjadrovať sa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.“
Podobný prípad sa na UPSVaR v Dolnom Kubíne stal vlani približne v rovnakom období ako u Ivana Mäsiara. Riaditeľka Zuzana Kršková dala hodinovú výpoveď za status na sociálnej sieti Zuzane Hrickovej. Aj ona súd vyhrala, do práce sa vrátila a zamestnávateľ jej musel vyplatiť ušlú mzdu za viac ako rok. Dnes už na úrade nepracuje. Odišla dobrovoľne.
Ivan Mäsiar dostane peniaze ako náhradu ušlej mzdy. Z práce ho vyhodili 1. februára 2015, nastúpiť mohol 28. októbra 2016. Pri jeho platovej triede spoločne s odvodmi platenými zamestnávateľom sú náklady na jedného zamestnanca približne 1200 eur mesačne. Za 21 mesiacov, ktoré strávil doma, sa suma vyšplhá na viac ako dvadsaťtisíc eur. So Zuzanou Hrickovou to predstavuje ešte viac.
Zaujímalo nás, kto zaplatí škodu. „Zamestnávateľ,“ odpovedala Jana Lukáčová, riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa UPSVaR.
Na otázku, či bude zosobnená riaditeľke a či bude nejako potrestaná, opäť odpovedala Jana Lukáčová. „Zodpovednosť bude vyvodená v zmysle zákona, či už bude zodpovednou riaditeľka úradu, alebo niekto iný.“
Dodala, že v minulých dňoch dostalo ústredie stanovisko podpísané ôsmimi vedúcimi pracovníkmi, v ktorom sa, okrem iného, dôrazne ohradzujú voči mediálne prezentovaným účelovým a zavádzajúcim informáciám o pôsobení riaditeľky úradu a vyjadrujú riaditeľke plnú podporu.
