Odplávať 3,8 km, odšliapať na bicykli 180 km a na záver zvládnuť ešte maratónsku 42-kilometrovú trať si vyžaduje nadľudský výkon. Účastníci majstrovstiev sveta v dlhom triatlone na Havaji to museli ešte zvládnuť pri teplote 34 stupňov, vysokej vlhkosti vzduchu a divokom vetre. Slovensko reprezentoval v Amerike iba Dolnokubínčan Michal Holub, ktorý medzi najlepšími pretekármi sveta debutoval. V kategórii 30 až 34-ročných pretekárov obsadil 71. miesto, čím si splnil svoj cieľ skončiť v prvej stovke. S majstrom Slovenska v dlhom triatlone sme sa porozprávali.
Ako vyzerala vaša príprava na prvé majstrovstvá sveta v dlhom triatlone?
Moja príprava prebehla z finančných a pracovných dôvodov výlučne v domácich podmienkach. Výrazne sa nelíšila od prípravy na iné preteky v dlhom triatlone. Vždy sa snažím ísť čo najlepšie pripravený, akoby to boli majstrovstvá sveta. Keďže sa jednalo o posledné preteky sezóny, nebolo už treba naháňať toľko kilometrov. Skôr som sa snažil stabilizovať formu a pracovať na technickej stránke jednotlivých disciplín.
Do dejiska majstrovstiev ste cestovali s 10-dňovým predstihom. Chceli ste sa aklimatizovať na tunajšie prostredie?
Teória velí, že na jednu hodinu časového posunu je potrebný jeden deň aklimatizácie. Keďže na Havajských ostrovoch je o 12 hodín menej ako v strednej Európe, 10 dní je absolútne minimum. Takisto klimatické podmienky charakteristické veľmi teplým a vlhkým počasím sú pre človeka z Oravy veľmi náročné. Myslím však, že som sa s nimi vyrovnal nad očakávania výborne.
Vyskúšali ste si trať pred pretekmi?
Samozrejme. Počas celých desiatich dní sme trénovali priamo na trati pretekov. Trať som mal teoreticky naštudovanú už pred príletom a veľmi ma teda neprekvapila. Moje očakávania sa naplnili. Plávanie vo vlnách v teplom oceáne bolo ešte celkom prijateľné. Na cyklistickej časti každý deň silno fúkalo a najmä na obrátke v meste Hawi cyklistov trápil silný bočný vietor. Bolo jasné, že maratónska trať na rozpálenom asfalte vo veľmi zvlnenom profile poriadne preverí pripravenosť všetkých pretekárov.
Trasa majstrovstiev išla prevažne okolo lávových polí. (zdroj: Archív pretekára)Cítili ste väčšiu trému, čím bol deň majstrovstiev bližšie?
Hneď prvé prebudenie na Big Islande dalo jasne najavo, kam sme prišli. Celý ostrov bol doslova preplnený športovcami – triatlonistami. Stovky bežcov v uliciach, cyklisti v aeroprilbách prebiehali na uliciach autá. Čím viac sa blížil deň závodu, počet ľudí na ostrove neustále stúpal. Napriek tomu, že všetci boli veľmi priateľskí, atmosféra hustla. Aj mne čoraz častejšie nabiehali zimomriavky.
Plavecká časť prebiehala v oceáne. V čom to bolo pre vás iné?
Predovšetkým tým, že vzhľadom na teplotu vody je plávanie v neoprénoch tradične zakázané. Majstrovstvá sveta boli pre mňa piatym dlhým triatlonom a doteraz som takúto vzdialenosť plával výlučne v neopréne, čo plávanie výrazne zľahčuje. Takisto plávanie vo vlnách na otvorenej vode je oveľa náročnejšie na orientáciu v priestore.
Nehrozilo pretekárom vo vode nebezpečenstvo od žralokov?
Žraloky určite v týchto vodách plávajú. Neviem reálne posúdiť riziko stretu pretekára so žralokom. Myslím si však, že je minimálne a pretekárov určite viac strašil silný vietor ako nejaké ryby.
Oravský triatlonista ako jediný reprezentoval Slovensko na Havaji Čítajte Na bicykli ste bojovali zas s horúčavou a silným vetrom. Bolo to veľmi náročné?
Od cyklistickej časti som mal veľké očakávania a plánoval som na nej postaviť najväčšiu časť svojho výkonu. Samozrejme, horúčava a silný vietor boli najväčšími prekážkami. Myslím si, že som bol na tieto podmienky veľmi dobre pripravený a nezaskočili ma. Ak by ma na trati nespomalila oprava defektu a návšteva penalty boxu, asi by som cyklistickú časť hodnotil ešte pozitívnejšie.
Nemali ste to chuť pri defekte zabaliť?
Pravdupovediac na pohode mi to nepridalo. Nepatrím medzi najzručnejších mechanikov. Napriek tomu sa mi defekt podarilo opraviť a pomerne rýchlo som bol naspäť v sedle. Defekty k tomuto športu proste patria. Stále som si hovoril, že sa musím sústrediť na veci, ktoré viem ovplyvniť a zvyšok musím nechať plynúť a hodiť za hlavu. Myslím, že po pár kilometroch sa mi to aj podarilo. Vo svoje krátkej športovej kariére som nevzdal ani jeden závod a myšlienka na predčasné ukončenie mi ani na chvíľku neprebehla hlavou. To by musela byť úplne iná situácia.
Beh po lávových poliach ste opísali ako očistec. Prečo?
Pre väčšinu ľudí je len predstava odbehnúť maratón nadľudským výkonom. V dlhom triatlone je to tretia disciplína. Kumuluje sa v ňom únava z predchádzajúcich 184 kilometrov. Maratónska trať havajského Ironmana je charakteristická tým, že drvivú väčšinu času pretekári strávia na žeravých lávových poliach, ktoré nelemujú takmer žiadni diváci a nemôžu vám tak dodať potrebné sily. Pretekár je len sám so svojou bolesťou a myšlienkami, ktoré ho môžu ľahko poraziť, pokiaľ hlava nie je dostatočne silná.
Čo všetko vám v hlave prebiehalo, keď ste dobiehali rovinou do cieľa?
V prvom rade som cítil úľavu, že som sa dostal do cieľa. Veľkému množstvu pretekárov sa to nepodarilo a to bol asi náš najväčší strašiak. Akýkoľvek čas v cieli je lepší ako byť diskvalifikovaný. Vedel som však, že to mohlo a malo byť lepšie. Povedal som si, že túto cieľovú rovinku musím ešte aspoň raz v živote prebehnúť.
Ako ste regenerovali po pretekoch?
Ostalo mi ešte pár dní a tie som využil na prehliadku ostrova a užil som si tiež prekrásne havajské pláže.
Budete na Havaj spomínať len v tom najlepšom?
Určite len v dobrom. Boli aj ťažšie chvíle, ale s odstupom času na ne spomínam s úsmevom. Kona a Big Island ostanú v mojej pamäti navždy ako životný zážitok. Užil som si prekrásnu havajskú prírodu, videl takmer najvyšší vodopád sveta, stál na úpätí činného vulkánu, plával s delfínmi a gigantickými korytnačkami, užil si havajskú domorodú pohostinnosť. To všetko boli pre mňa obrovské zážitky.
Michal Holub bol po pretekoch spokojný. (zdroj: Archív pretekára)Máte už teraz v pláne ďalšie majstrovstvá sveta?
Plány sú jedna vec, realita zas druhá. Musím povedať, že účasť na majstrovstvách sveta nie je len vecou športových výkonov, ale aj nemalých finančných prostriedkov. Týmto by som sa chcel veľmi pekne poďakovať všetkým ľudom, ktorí mi akokoľvek s mojou účasťou na svetovom šampionáte. Bez ich pomoci by som tam nikdy nepretekal. Ak bude príležitosť a prejdem náročným kvalifikačným sitom, určite by som sa rád na Big Island ešte vrátil a reprezentoval Slovensko.
