KRAĽOVANY. Diaľnicu z Bratislavy do Košíc stavajú už 40 rokov. Dokončenie pravidelne sľubuje každá vláda. Určite sa to nepodarí súčasnej, nejasné je, či to stihne nasledujúca.
Výstavbu prerušil zosuv
Trinásťkilometrový úsek medzi Turanmi na Turci, Kraľovanmi na Orave a Hubovou na Liptove začali stavať už v roku 2010. Mali byť na ňom dva tunely. Rojkov s dĺžkou 1810 metrov a 2989 metrov dlhý Havran. Výstavbu po dvoch rokoch prác zastavili.
„Keďže hrozí masívny zosuv pôdy v jednej časti, bolo nutné prepracovať povrchový variant,“ povedal bývalý minister dopravy Ján Počiatek v marci tohto roku. Upozornil, že náhradný variant predĺži termín začatia výstavby.
Vtedy ešte nebolo jasné, kadiaľ diaľnica povedie. A nie je to jasné ani dnes. Prvý variant počíta s odklonením na pravú stranu jazera v kameňolome v Kraľovanoch aj s tunelmi Rojkov a Havran. No ochranárom svitla nádej na oprášenie projektu takmer šesťkilometrového tunela Korbeľka, ktorý by sa napájal na Havran.
Aktivisti proti tunelu spísali petíciu. Ale aj podporovatelia Korbeľky urobili to isté. Ministerstvo životného prostredia má teraz na stole dve petície. Jednu proti tunelu Korbeľka, druhú za jej výstavbu.
Hlasy proti tunelu
Prvú petíciu proti Korbeľke zorganizovali nespokojní obyvatelia Krpelian. Obávajú sa o zdroje pitnej vody. Vyvierajú na území, cez ktoré má tunel viesť.
„Voda je strategická surovina,“ hovorí starosta Krpelian Jaroslav Kráľ. Ich vodovod zásobuje dvetisíc obyvateľov Krpelian, Šútova, Ratkova a Kraľovany Rieka. Zároveň je náhradným zdrojom pre Martin. „Všade, kde sa budovali tunely, narušili vodné zdroje. Vo Višňovom aj Skalitom. Nemáme záruku, že o vodu neprídeme. Aj v správe sa píše, že z tunela bude odtekať okolo 40 litrov za sekundu.“
Podporila ho členka petičného výboru Renáta Tvarožná z Krpelian. „Oblasť výstavby je bohatá na prirodzené zdroje a pramene podzemných vôd, ktoré boli uvedené v hydrogeologickej štúdii stavby D1 Turany – Hubová.“
Podľa štúdie sú z vodárenského hľadiska najvýznamnejšie pramene Pod kopou južne nad Kraľovanmi, Teplica západne od Krpelian, Fatra juhozápadne od Ľubochne, Korbeľka severne od Ľubochne a Rojkov v Rojkove. Všetky sú vodárensky využívané na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodu. Oblasť Veľkej Fatry je vyhlásená za chránenú vodohospodársku oblasť.
Ďalšia z možností. Po zosuve presunuli trasu na pravú stranu jazera. (zdroj: Archív OcÚ)
„Argumenty o nepriepustnej vrstve sú nepresvedčivé, pretože by musel byť urobený geologický prieskum na každý meter,“ tvrdí Renáta Tvarožná.
Na podporu svojich argumentov použila slová premiéra Roberta Fica, ktorý povedal, že brániť si vodné zdroje všetkými dostupnými opatreniami je právom každého štátu a nie až vtedy, keď je vody nedostatok. Má to význam predovšetkým vtedy, keď krajina zápasí s jej nedostatkom.
„Po dôkladnom preštudovaní všetkých faktov a informácií sme presvedčení, že pre prírodu a človeka je lepší povrchový variant s odklonom bez tunelu Korbeľka, pretože má menší negatívny vplyv na životné prostredie a negatívne ovplyvní kvalitu života menšieho počtu obyvateľov,“ pokračuje Renáta Tvarožná. „Najhlavnejšie je, že zachráni jedinečný, strategicky dôležitý zdroj pitnej vody pre obyvateľov Turca, Oravy, Slovenska.“
Petíciu podpísalo 1200 obyvateľov okolitých dedín. Kraľovany rozdelila na polovice. „Som za údolný variant, ktorý začali stavať pred šiestimi rokmi, pretože sa dá postaviť najrýchlejšie “ hovorí Jaroslav Babušiak. „Korbeľka je v nedohľadne. Nebude ani o dvadsať rokov.“
Argumenty za Korbeľku
Jaroslavovi Babušiakovi oponuje Jozef Ridzoň, člen petičného výboru druhej petície, ktorá naopak podporuje výstavbu 5800 metrov dlhého tunela. „Pri zmene údolnej trasy treba upraviť projekt, vykúpiť pozemky a zabezpečiť veľa ďalších vecí. Začiatok a ukončenie výstavby neúmerne posunú podobne ako pri Čebrati pred Ružomberkom.“
Petíciu za Korbeľku podpísalo približne 3300 ľudí.
„Tunelový variant s Korbeľkou je z pohľadu ochrany prírody a krajiny i poskytovania ekosystémových služieb najmenej problémový,“ hovorí Ján Topercer z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici. „Obchádza chránené územia, zosuvy v Kraľovanoch, v Kraľovanoch Rieke a pri Rojkove, vyhýba sa jaskyniam v Kraľovianskom meandri, sutinovým lesom pod Kopou a jednému z najstarších rašelinísk v strednej Európe Rojkovskému rašelinisku.“
O vodu sa nebojte
Jozef Ridzoň nesúhlasí ani s názorom, že Krpeľany prídu o vodu. „Odporcovia Korbeľky poukazujú na to, že z tunela Višňové odteká 160 litrov vody za sekundu. Ale tam nerobili vrty. Rovno vykopali štôlňu, pričom narazili na vodu. Pri Korbeľke sú vrty urobené a potvrdili, že sa bude raziť v nepriepustnej vrstve, na kraji ktorej je prameň Krpelian.“
Nespochybňuje, že voda bude aj v Korbeľke, ale podľa neho zdroju pre Krpeľany neuškodí.
Do pozornosti dáva prípad z čias druhej svetovej vojny, keď stavali železničnú trať medzi Turcom a Banskou Bystricou. Nachádza sa tam 22 tunelov. Najdlhší Čremošniansky dnes slúži ako zdroj pitnej vody. Podzemná voda, ktorá do neho prenikala, pri výstavbe prekážala. Pri prevádzke tunela je príčinou zhoršovania a zdražovania údržby. Až po rokoch zistili jej výhody. Čistá voda z hlbín horského masívu totiž nie je odpadom, ale cennou látkou. Preto bol odvodňovací systém tunela v roku 1965 začlenený ako bohatý zdroj pitnej vody do pohronského skupinového vodovodu. Voda z Čremošnianskeho tunela dodáva vodu pre oblasť Banskej Bystrice, Zvolena a Žiaru nad Hronom. „Ak dokázali pred päťdesiatimi rokmi vodu zachytiť a využiť, môžeme to urobiť aj teraz.“
Nech rozhodnú odborníci
„Výhodou variantu s Korbeľkou je trasa kratšia o tri kilometre a vyhnutie sa kritickému úseku pod Kopou, kde by v zime dochádzalo kvôli poveternostným podmienkam k namŕzaniu vozovky,“ hovorí Jozef Ridzoň.
Oravci sa pýtajú, kde sa na diaľnicu napoja. Ani jeden z projektov nepočíta s pripojením v Kraľovanoch. Jednou z možností je vyústenie dlho plánovanej rýchlostnej cesty R3 z Oravy pri Švošove. Ale proti R3 poza svoje humná tvrdo bojujú obyvatelia Komjatnej a trasa okolo Dolného Kubína stále nie je určená. Oravci by sa tak mali na D1 dostať v Turanoch, alebo pri Ružomberku.
Starosta Kraľovian Miloš Had sa na celú vec snaží pozerať s chladnou hlavou. „O najlepšom riešení nech rozhodnú odborníci bez emócií tak, aby bolo citlivé ku životnému prostrediu, najvhodnejšie pre ľudí a čo najefektívnejšie z hľadiska ekonomiky, dopravy a času realizácie.“
O konečnej trase rozhodne ministerstvo životného prostredia. Bude záväzné aj pre ministerstvo dopravy, ktoré sa ním bude riadiť. Ak sa rozhodne pre Korbeľku, na 13-kilometrovom úseku budú dva tunely s celkovou dĺžkou takmer deväť kilometrov. Pôvodný termín ukončenia rok 2019 sa však určite posunie pri obidvoch variantoch. Optimisti hovoria o roku 2025.
