S Veľkým Bystercom sa v písomných prameňoch stretávame po prvýkrát v listine zo dňa 26. januára 1348, ktorou magister Leopold, kremnický gróf a kastelán Oravského hradu, už niekoľkokrát spomínanému Mikulášovi, synovi Beneho, zvanému „...Lucziska...“ rozšíril pôvodnú donáciu kráľa Ľudovíta I. Veľkého (1342 – 1382) z roku 1345 na majetok „...Zazkalicha...“ o kus lesa rozprestierajúceho sa medzi Bystercom a Bzinami.
Uvedená listina magistra Leopolda, ktorá Veľký Bysterec uvádza ako „...Bystrecz...", však predstavuje, rovnako ako v prípade väčšiny oravských sídel, „len“ prvé písomné doloženie existencie Veľkého Bysterca ako lokality, ktorá v čase vydania tejto listiny už istú dobu jestvovala.
Listina magistra Leopolda z 26. januára 1348 Veľký Bysterec, rovnako ako Bziny, nijako bližšie nešpecifikuje. Z písomných prameňov z neskoršieho obdobia však jasne vyplýva, že v čase, kedy magister Leopold, kremnický komorský gróf a kastelán hradu Orava, daroval spomínaný les Mikulášovi, synovi Beneho, zvanému „...Lucziska...“ bol už Veľký Bysterec existujúcou, staršou dedinou. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, možno podľa názoru väčšiny bádateľov klásť jeho počiatky už niekedy do obdobia 13. storočí.
Autor: Lukáš Tkáč
