ORAVSKÝ BIELY POTOK / MALATINÁ. Investovali tisícky eur v nádeji, že získajú niekoľkonásobne viac. Nedostanú však nič. Jednu z výziev, do ktorej sa zapojili najmenšie a najchudobnejšie obce Slovenska, ministerstvo zrušilo.
Katastrofálne kritériá
Minulý rok v októbri vyhlásilo ministerstvo pôdohospodárstva prostredníctvom Programu rozvoja vidieka až tri výzvy. Určené boli pre obce do tisíc obyvateľov. Teda tie, ktoré majú najnižšie podielové dane, najnižšie rozpočty a najmenej možností žiadať peniaze z eurofondov.
„Okamžite sme sa pustili do prípravy projektov,“ hovorí Ján Kaššák, starosta Oravského Bieleho Potoka. Obec má zhruba 800 obyvateľov.
„Nebolo to jednoduché, z každej strany na nás tlačili, termíny boli šibeničné. Ale chceli sme čo najlepšie využiť možnosť získať peniaze do obce.“
Rovnako výzvy vnímal aj malatinský starosta Zdenko Kubáň. „Boli nastavené katastrofálne, mali tvrdé a ťažko splniteľné požiadavky, veľmi málo času na prípravu, ale robili sme všetko pre to, aby sme získali peniaze. Mnohé obce to kvôli tomu vzdali a napokon urobili dobre.“
Prišiel šok
Oravskobielopotočania podali štyri projekty. Plánovali urobiť náučný chodník približujúci tradíciu kamenárstva, postaviť most spájajúci obecnú ulicu s hlavnou cestou, zrekonštruovať dom smútku či postaviť multifunkčné ihrisko a vytvoriť oddychovú zónu.
Projektové dokumentácie ich stáli viac ako 50-tisíc eur. „Rátali sme, že nebudeme úspešní vo všetkých, ale dúfali sme, že nám prejdú aspoň dva,“ povedal Ján Kaššák. „Nerozumiem, načo musíme mať už pred podaním žiadosti podpísané aj zmluvy s dodávateľmi, hoci ešte ani len netušíme, či dostaneme peniaze. Poliakom pritom stačí urobiť zámer a podľa neho dostane odpoveď, či môže byť podporený alebo nie. Až potom robí projekt a ďalšie veci. Je vari Poľsko v inej Únii ako Slovensko?“
Desaťtisíc eur investovala do projektov Malatiná s takmer 850 obyvateľmi. Podala dva projekty, ktorými sa uchádzala o peniaze na rekonštrukciu kultúrneho domu a ciest.
„Nie sú to malé peniaze, mohli sme ich minúť na práce v dedine,“ hovorí Zdenko Kubáň. „Investovali sme ich v dobrej viere, že získame dotácie a namiesto toho nám teraz oznámia, že jednu z hlavných výziev rušia a projekty vôbec nebudú hodnotiť.“
Sklamaní a frustrovaní
Informáciu o zrušení výzvy ministerstvo pôdohospodárstva oficiálne vyhlásilo začiatkom minulého týždňa. Výzva mala podporiť vytváranie, zlepšovanie alebo rozširovanie miestnych základných služieb pre vidiecke obyvateľstvo vrátane voľného času, kultúry a súvisiacej infraštruktúry. „Dôvodom zrušenia je podstatná zmena podmienok poskytnutia príspevku vo forme úpravy minimálnej a maximálnej výšky oprávnených výdavkov na jeden projekt v rámci jednotlivých aktivít, a to z dôvodu nenapĺňania ukazovateľov výstupu Programu rozvoja vidieka,“ toto krátke zdôvodnenie prinieslo ministerstvo pôdohospodárstva na svojej webovej stránke.
Starostovia sú sklamaní a cítia sa oklamaní. „Je to tragédia, splnili sme všetko, čo žiadali, a napokon nič z toho,“ hovorí Ján Kaššák.
Ministerstvo avizuje, že čoskoro vyhlási náhradnú výzvu. Koľko obcí sa však do nej prihlási, je otázne. Starostovia vraj budú zvažovať, či sa im to vôbec oplatí. Zdenko Kubáň to odmieta už teraz. „Ako sa zase budú meniť kritériá? Čo tam bude iné? Suma, podmienky? Určite nebudem môcť podať projekty z vlaňajška. Opäť ma teda bude čakať prerábanie podkladov, nové verejné obstarávanie, ďalšie tisícky eur. A na čo vlastne, keď nebudem mať istotu ani len v tom, že môj projekt niekto posúdi? Je smutné, že európske fondy na Slovensku ťahajú peniaze z malých obcí na rozdiel od toho, aby ich sem posielali.“
Jedna zmena za druhou
O rušení vlaňajších výziev sa na ministerstve pôdohospodárstva hovorilo dlhšie. Začiatkom mesiaca Ján Banovčan, predseda Združenia miest a obcí hornej Oravy, informoval kolegov, že k tomu napriek námietkam celoslovenského Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) predsa dôjde. „Prvou chybou je, že vypísané výzvy boli nepripravené, vyšli vo vianočnom období a uponáhľane,“ hovorí Ján Banovčan. „Za naše združenie, s odvolaním sa aj na kolegov z dolnej Oravy, som žiadal o predĺženie termínov. Keby to vtedy akceptovali, súčasné problémy nemuseli nastať.“
Výzva z programu rozvoja vidieka pritom nie je jediná zrušená. V rozpore so zákonom mali byť výzvy pre väčšie obce na škôlky, kanalizácie a vodovody. Riešenie? Zrušiť. Platnosť už nadobudla aj zmena v ďalšom opatrení, v rámci ktorého ministerstvo presúvalo peniaze. Vyčlenených 45 miliónov eur na výstavbu a rekonštrukciu miestnych komunikácií, lávok, mostov, zastávok či parkovísk štát znížil na 36 miliónov eur. Zvyšujúcich deväť miliónov prešlo na aktivity týkajúce sa vodovodov, kanalizácií, verejných priestranstiev a obecných studní, kde je po novom pripravených na prerozdelenie 19 miliónov. „Avšak bez súčasného zvýšenia finančného príspevku na jeden projekt, ktorý aj po alokácii zostal na 150-tisícoch eur,“ povedal Ján Banovčan. „Obce kvôli tomu nemajú o tieto projekty veľký záujem.“
