Richard Duda: Vážime si duševné bohatstvo a zručnosti našich zamestnancov

Richard Duda, generálny riaditeľ spoločnosti HERN.Richard Duda, generálny riaditeľ spoločnosti HERN. (Zdroj: mp)

V každej firme sa dajú zaviesť metódy a prísne štandardy automobilového priemyslu. S takouto víziou nastúpil do firmy pred necelým rokom nový riaditeľ RICHARD DUDA. Hovorí, že rovnako ako moderný automobilový priemysel môže fungovať aj ťažké strojárenstvo. V tomto duchu začal so svojim tímom meniť spoločnosť HERN so sídlom v Námestove.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pripomínate si rok fungovania pod novou značkou. Prečo ste odišli od tradičného názvu ZTS?

Kliknite si na web a vyhľadajte značku  ZTS. Vyskočí vám ich niekoľko, ktoré sú v likvidácii a nový zákazník neregistruje, že sú to fabriky z minulosti a v súčasnosti navzájom neprepojené. Nerobilo to dobré meno. Siahli sme preto po zmene. Za novým názvom sa skrýva ešte vzdialenejšia história. Slovo Hern siaha až do obdobia, kedy na našom území pracovali so železom Kelti.

SkryťVypnúť reklamu

Ale nezmenili sme názov a logo, hoci tým sa všetko začalo. Chceme zmeniť a aj meníme aj vzhľad firmy či zmýšľanie ľudí.

Zvyknete hovorievať, že každá firma nesie so sebou nejaký ten batoh ťažkostí a moderné firmy, ktoré chcú byť na trhu konkurencieschopné, musia ten batoh odľahčovať, aby dobehli ďalej. Čo konkrétne nesie v tom batohu vaša spoločnosť?

Veľká organizácia má zbytočne veľa úrovní riadenia. To nie je v internej komunikácii dobré, lebo zhora nadol sa informácie vždy trocha osekajú a zmenia. Zrušením niektorých úrovní riadenia sa zároveň čistia aj vzťahy.

Druhou záťažou v tom batohu sú v našom prípade aj nehnuteľnosti. Zdedili sme obrovský areál s množstvom budov, do ktorých sa desiatky rokov neinvestovalo.

Tak teda aké sú vnútorné zmeny, ktoré ste rozbehli?

Snažíme sa optimalizovať náklady vnútri spoločnosti. Od jej ozdravenia očakávame, že k nám začne prúdiť viac biznisu – obchodných príležitostí. Pozeráme sa na to tak, že firma je výkonnejšia vtedy, ak vie ponúknuť  lepšie ceny. Samozrejme v náležitej kvalite a včasnosti dodávok.

SkryťVypnúť reklamu

Ktoré náklady vás pri tvorbe ceny najviac zaťažujú?

Zákazník dnes nie je ochotný platiť obrovský aparát u dodávateľa. Našou filozofiou je, že v každej spoločnosti, a teda aj v našej, sú šampióni a menej výkonní ľudia. Meníme tých, ktorí neodovzdávajú maximum za ľudí, ktorí majú ochotu maximum odovzdať. Tiež si myslíme, že je férové dať príležitosť talentom zvonku. Zároveň však chceme vyťahovať naše interné talenty na vyššiu úroveň a umožňovať im vyššiu mieru sebarealizácie.

Pod zmenami máte na mysli aj prepúšťanie zamestnancov?

Áno. Viem, že je to pre zamestnancov veľký stres, ale pre budúcnosť strojárenskej výroby v regióne to inak nejde.  Nie je možné, aby štyristo robotníkov vyrábalo peniaze na stošesťdesiat ľudí v kanceláriách. K znižovaniu niektorých úrovní riadenia dochádza aj v súvislosti s koncentráciou výroby v rámci areálu. V súčasnosti sa už však situácia stabilizuje.

SkryťVypnúť reklamu

Spomenuli ste talenty zvonku. Je v ponuke dostatok ľudí na vami žiadané pozície?

Sú, ale je pravda, že talentovaní ľudia prácu majú. Je pre nás výzvou vytvoriť pre nich u nás atraktívne podmienky. Zatiaľ sa nám darí. Značka HERN sa už dostala do povedomia a buduje si v regióne dobré meno.

Spolupracujeme napr. so Strednou odbornou školou technickou v Námestove. Ich študenti – strojári, majú u nás povinnú prax. Najlepším z nich dokonca poskytujeme štipendium.  Získajú tak motivačne zaujímavú finančnú čiastku a k nej odmenu podľa počtu odpracovaných hodín s tým, že sa  u nás po skončení štúdia zamestnajú.

Zamestnávate ľudí v rôznych profesiách. Ktoré je najťažšie obsadiť?

Áno, máme vyše 50 rôznych profesií. Cítime dlhodobý nedostatok špecialistov na obsluhu CNC strojov. Z technických profesií sa najťažšie obsadzujú konštruktéri. Tým, že máme malosériovú výrobu s množstvom požiadaviek na zmeny, potrebujeme masívnejšiu technickú podporu.

Máte skúsenosti s riadením firiem vo veľkých mestách, ako vnímate podnikanie na Orave?

Sú tu ohromní ľudia. Nikde som doteraz necítil takú stabilitu, lojalitu a príslušnosť k fabrike ako na Orave. Vo fabrike pracujú vo fabrike desiatky rokov, profilovali sa a sú to hrdí strojári. Je tu naozaj nízka fluktuácia v porovnaní s veľkými centrami, kde sa veľmi rýchlo striedajú ľudia. Oravci neskúšajú príležitostné šťastie inde a v iných firmách. Ak odchádzajú mladí priamo po ukončení štúdia, mnohí nazbierajú skúsenosti a vrátia sa späť. To považujem za fenomén strojárstva v tomto regióne.

Ak niekto odchádza, tak väčšinou za lepším platom.

Samozrejme, tlak na mzdy vždy bol, je a bude. Limitujúci faktor je však cena, akú je zákazník ochotný akceptovať. A tu potom musíme hľadať vnútorné zdroje. Musím to povedať na rovinu, že ak traja ľudia vedia urobiť robotu za štyroch, tak priestor na vyššiu mzdu vzniká. Ktorý podnikateľ, dávajúci prácu, by nechcel mať vo firme radšej 500 šťastných ľudí ako 600 nespokojných? Tiež nemôže byť niekto vyťažený na 20 percent a niekto iný na 80. Uvedomujeme si, že prepúšťanie spôsobuje bolesť a stres. Ale nerobíme to preto, aby sme dlhoročnú fabriku, ktorá je neodmysliteľne spojená s regiónom potopili. Naopak, chceme jej pomôcť.

Spomínali ste aj druhú záťaž v pomyselnom batohu, ktorou sú nehnuteľnosti.

Áno, máme obrovský areál s množstvom budov, túto plochu využívame len na 60 percent. Je z prvej polovice 50-tych rokov minulého storočia, kedy sa fabriky so špeciálnou výrobou stavali z množstva hál a materiál a výrobky sa medzi nimi prevážali. Dnes si firmy postavia jednu veľkú halu a výroba je z pohľadu manažmentu aj materiálových tokov riadená podstatne efektívnejšie. Analyzujeme súčasný stav a snažíme sa koncentrovať výrobu do niekoľkých budov, čím skrátime priebežnú dobu výroby. Ostatným nepotrebným stavbám chceme dať nový ekonomický zmysel.

Čo sa týka jednotlivých výrobných hál, keďže strojmi sa ťažko hýbe, začíname od čistoty a vzhľadu jednotlivých pracovísk, chceme, aby sa tam ľudia cítili dobre. Kultúrne prostredie, bezpečnosť a čistota sú strategickou prioritou. To si však vyžaduje aj zmenu dlhoročných návykov a zmenu myslenia.

Koľko máte v súčasnosti zamestnancov a ako vidíte budúcnosť v oblasti zamestnanosti?

Aktuálne máme 560 zamestnancov. Koľko ich ostane, závisí od toho, ako sa nám podarí optimalizovať výrobu a aké zákazky získame. Nemáme vlastný výrobok, sme teda absolútne závislí od zákaziek. Doba nábehu výroby je vždy niekoľkomesačná záležitosť. Už dnes začíname robiť na zákazkách, ktorých výroba sa rozbehne v druhej polovici roku 2017. Podstatné je, že tie zákazky máme ...

Tento rok ste podporili iniciatívu mladých ľudí Námestovo budúcnosti. Čo od toho očakávate?

Spoločnosť HERN zvykne podporiť menšie lokálne projekty týkajúce sa voľnočasových aktivít, najmä ak majú väzbu, či už organizačnú alebo podpornú, pre našich zamestnancov. Projekt Námestovo budúcnosti je väčší a podporili sme ho preto, lebo chceme, aby ľudia na Orave zostali a mali uplatnenie nielen v zamestnaní ale aj po práci. Je fajn, keď budú mať čo najviac infraštruktúry a podmienok na dobrý a pekný život v tomto krásnom regióne.  

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Orava

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 17 031
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 857
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 6 267
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 440
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 4 054
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 635
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 219
  8. Maratónska kampaň, ktorú nebudeme vidieť, ale budeme o nej počuť 1 831
  1. Marián Gunár: Rómovia, Cigáni čo ďalej?
  2. Martin Šuraba: O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XX
  3. Radoslav Záhumenský: Vodná nádrž na Kysuciach ukrýva príbeh dvoch zatopených obcí. Poznáte jej pravú tvár?
  4. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  5. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  6. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  7. Anton Lisinovič: Recenzia: Setkání se smrtí (kniha)
  8. Martin Eštočák: Zdražie parkovanie v Prešove o 100 %? Návrh, ktorý zatiaľ neprešiel, no občania by mali byť v strehu
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 041
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 73 338
  3. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 42 520
  4. Rado Surovka: Raši dostal padáka 39 368
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 045
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 134
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 17 312
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 590
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Marián Gunár: Rómovia, Cigáni čo ďalej?
  2. Martin Šuraba: O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XX
  3. Radoslav Záhumenský: Vodná nádrž na Kysuciach ukrýva príbeh dvoch zatopených obcí. Poznáte jej pravú tvár?
  4. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  5. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  6. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  7. Anton Lisinovič: Recenzia: Setkání se smrtí (kniha)
  8. Martin Eštočák: Zdražie parkovanie v Prešove o 100 %? Návrh, ktorý zatiaľ neprešiel, no občania by mali byť v strehu
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 041
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 73 338
  3. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 42 520
  4. Rado Surovka: Raši dostal padáka 39 368
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 045
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 134
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 17 312
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 590
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu