Janusz River si život užíva naozaj svojsky. Už 16 rokov cestuje krajinami sveta. Jeho dopravným prostriedkom je bicykel. Nespáva v posteli, ale vo vlastnom spacáku na zemi. „Na jeden deň som si vyčlenil tri eurá.“ Osemdesiatročný svetobežník navštívil v uplynulých dňoch aj Oravu, kde strávil 10 dní. Ako prvú zastávku mal v Bobrove, potom pokračoval do Námestova a cez priehradný múr sa vydal na Trstenú. Cestu zakončil v Suchej Hore. „Na Orave sú milí, príjemní a pohostinní ľudia. V Štefanove mi pani Irena dokonca vyplnila spacák novým perím. Bol až taký hrubý, že som ho nemohol zložiť do ruksaku. Musela mi potom ubrať peria.“
Peniaze nie sú všetko
„Na Silvestra roku 1999 som sa pozeral z domčeka nad morom, popíjal vínko a pýtal sa sám seba: Čo tu robiť? Povedal som si, že pôjdem do sveta na bicykli,“ priblížil moment svojho rozhodnutia Janusz River. Nemá ženu ani deti. Ešte v ten deň si kúpil najlacnejší bicykel a obyčajný ruksak. Zavolal kamarátovi a povedal mu o svojom pláne. „Ty si sa zbláznil, alebo si opitý,“ zaznelo v slúchadle. „Nebláznil som sa a ani opitý nie som. Chcem len ľudom dokázať, že peniaze nie sú všetko. Človek môže vyžiť aj z troch eur na deň a pritom uvidieť celý svet.“
Janusz si obliekol staré veci, niektoré aj deravé, aby vyzeral ako chudák a vybral sa do sveta. V prvej etape chcel navštíviť najjužnejší a najsevernejší bod Európy. Najjužnejším bodom je ostrov Lanzarrote na Kanárskych ostrovoch a tak nabral kurz Španielsko. Pri ceste lietadlom stretol novinára najväčšieho denníka na Kanárskych ostrovoch, ktorý mu urobil takú propagáciu, že ho všade vítali. To bolo jeho prvé stretnutie s médiami, ktoré podľa neho hrajú významnú rolu pri zabezpečovaní jeho cesty. Dva roky trvalo Januszovi, kým sa dostal na Špicbery. Tam navštívil Nordkap, najsevernejšie miesto európskej pevniny.
Rakúske kopce boli pre oravských cyklistov ako maturitná skúška Čítajte Zážitky z krajín
Za 16 rokov už Janusz River prešiel na bicykli viac ako 250-tisíc kilometrov. Videl zhruba 150 krajín, z ktorých má bohaté zážitky. V Mexiku jeden deň obedoval s povstalcami a druhý zas s vojakmi, ktorí ich naháňali. Dopustiť nedá na indiánov. Starali sa o neho, ako by bol jeden z nich. V Afrike si užil horúčavy aj divočiny. Pochvaľoval si noci na baobaboch, typický afrických stromoch. „V ich korunách sa vyspíš lepšie ako v posteli. Pripútal som sa ku konárom opaskom, aby som nespadol na zem. Pohodička,“ pochvaľoval. „Keď ma začal v Botswane naháňať nosorožec, nebolo mi všetko jedno. Myslel som, že prišiel koniec. Našťastie sa objavili strážcovia parku, ktorí presne vedeli moju trasu a zachránili ma.“
Prežil už aj uštipnutia hadom. Celkovo má tento zážitok už sedemkrát. Vyrozprával nám aj nedávny príbeh z Filipín. Pri mníchovi si dal vyveštiť, koľko sa dožije rokov. „Ľudia v dedine vraveli, že presne predpovedal už viacerým prezidentom. Trvalo to asi 15 minút, ale už počas toho som myslel, že nedožijem zajtrajška. Polial ma nejakou vodou po hlave, potom po chrbte. Dotýkal sa ma rukami.“ Janusz dostal od mnícha predpoveď, ktorá ho potešila, ale veľmi jej neveril. Podľa neho sa dožije až 100 rokov.
Najradšej spí pod holým nebom
Staré cintoríny, zrúcaniny hradu, okraj lesa. Na týchto miestach zastaví 80-ročný svetobežník najradšej, vytiahne ruksak a zloží sa tam na noc. Ak prší, nepohrdne senom na šope alebo hocijakým jednoduchým prístreškom. „Spal som aj v hoteli, v ktorom sa za izbu platí 500 dolárov. Noc som však strávil na streche v spacáku. Určite si pomysleli, že som starý blazón. Ja som už raz taký. Netreba mi posteľ. Aj v penziónoch vždy spím na zemi.“
Janusz River je takisto striktný aj pri stravovaní. „Nejem bravčovinu, ani kuracinu. Keby ste vy jedli stravu pre kurčatá plnú hormónov, tak z vás bude za mesiaci slon.“ Ani ryby chované granulami na jeho stole neuvidíte. Do supermarketov nechodí. Ráno si dá vajíčko, ale len od domácej sliepky a pije len pravé kravské mlieko. Žiaden tetrapak. Obeduje až okolo tretej hodiny popoludní. Obed musí byť sýty, aby mal dosť energie na šliapanie. Takisto neje veci prihrievané v mikrovlnke.
K svetobežníkovi patrí neodlučiteľne spacák a bicykel. (zdroj: Anna Lajmonová)Cyklistickú púť zakončí na olympiáde
Januszov život sa do 64. roku točil hlavne okolo futbalu. Ako manažér talianskych profesio-nálnych klubov navštívil mnohé krajiny. Veľmi aktívny bol aj v kultúre. V spoločnosti patril medzi známych a vplyvných ľudí. Desiatky rokov pôsobil v Taliansku, odkiaľ sa aj vydal na cyklistickú púť svetom. „Keby niekto v Taliansku vedel, že ja žijem za tri eurá na deň, povedali by mi, že som blázon. Odišiel som preto bez slova.“
Ako nám povedal, napriek tomu, ako teraz žije, je bohatý. Majetok venoval charite a jeho peniaze sa po jeho smrti rozdelia v určenom štáte medzi všetkých žiakov 1. a 3. ročníka. Ktorý štát to bude, prezradiť nechcel.
Cyklista, ktorý má otca Poliaka a mamu Rusku, plánuje zakončiť dobrodružstvo na bicykli na letných olympijských hrách. Ktoré to však budú, záleží od fyzickej kondície a zdravia. Momentálne je na bicykli nálepka Rím 2024, no Taliani sa nakoniec kandidatúry vzdali. Nadchádzajúce v japonskom Tokiu 2020 musí vynechať z iných dôvodov ako zdravotných. „Som tam na čiernej listine. Na ostrovoch Kurily som urobil diplomatický škandál.“
Dobrodružstvo Janusza Rivera bude teraz pokračovať v Taliansku, následne sa presunie do Austrálie a potom má na pláne prejsť Južnú Ameriku od Venezuely až po Patagóniu. Jeho životným mottom je Umriem na cestách. My mu však želáme ešte veľa kilometrov, veľa zdravia a všade takých pohostinných ľudí ako na Orave.
