NÁMESTOVO. „Vážení občania, vedeli ste, že Slovensko má len osem pamiatok UNESCO?“ hlási pracovníčka obecného úradu v rozhlase v Oravskej Polhore v piatok 23. septembra. „A že jedna z nich je priamo v Tvrdošíne? Boli ste sa už v tomto krásnom artikulárnom kostolíku pozrieť? Tento víkend je na to ideálny.“
Jeden z nápadov pre lepšiu Oravu v praxi – spoznať to, čo chceme ukazovať turistom.
Nie sme najmúdrejší
Aké mať byť Námestovo budúcnosti? Aká má byť Orava budúcnosti? Takmer rok hľadali odpovede na tieto otázky aktivisti z rôznych oblastí. Vlani na jeseň sa pýtali ľudí, čo sa im na Orave najviac páči, čo im prekáža a chýba.
Dotazník vyplnilo vyše 800 respondentov. Život na Orave hodnotia na 3,36 hviezdičky z piatich. Takmer 30 percent je hrdých na oravskú prírodu. V septembri sa autori projektu stretli na víkendovom workshope v Námestove a dali dokopy Šesť návrhov pre lepšiu Oravu.
„Robilo na tom 25 odborníkov vrátane architektov, dizajnérov, marketérov, statikov a copywriterov,“ povedal dizajnér Jakub Ptačin, rodák z Námestova a jeden z iniciátorov projektu. „Polovica z nich nie je z Oravy, čo je výhodou, pretože boli nad vecou. Päťsto hodín, ktoré projektu venovali, má hodnotu 30-tisíc eur.“
Konkrétne nápady predstavili v poslednú septembrovú sobotu v Dome kultúry. Množstvo mladých v hľadisku svedčí o tom, že budúcnosť mesta a regiónu, v ktorom žijú, im nie je ľahostajná. „Snažili sme sa navrhnúť veci, ktoré vieme uskutočniť. Všetci vieme, že potrebujeme na Oravu potiahnuť diaľnicu, ale nie je reálne postaviť ju vlastnými rukami. Nepovažujeme sa za najmúdrejších. Nápady sa dajú vylepšiť, sme otvorení spolupráci.“
Hľadali niečo, čo pozná každý
Slogan Na Orave dobre by mohol zjednotiť komunikáciu Oravy so svetom. „Rozmýšľali sme, ako komunikovať, aby o nás vedeli,“ hovorí Jakub. „Žilinský kraj je druhým najnavštevovanejším regiónom Slovenska, vlani zaznamenal skoro milión turistov. Na Liptov chodí 57 percent, na Oravu deväť, čo je šesťnásobný rozdiel. Príliš veľký skok, vzhľadom na to, že históriu, zaujímavé podujatia a prírodné krásy máme aj my. Turisti vnímajú Oravu cez televízory, elektrospotrebiče a Oravský hrad. Komunikácia je rôznorodá a nemá zjednocujúci charakter. Hľadali sme niečo, čo pozná každý. Nakoniec sme na to prišli. Pieseň Na Orave dobre, na Orave zdravo presne vystihuje to, akí sme. Nemáme najvyššie hory ani najviac akvaparkov, ale môžete sa u nás cítiť ako doma. So sloganom sa dá navyše ďalej pracovať – napríklad Na Orave dobre, na Orave huby.“
Cíp Oravy na mape Slovenska poslúžil ako logo. Informačný portál Na Orave dobre doplní hešteg, čiže #, a tiež o nline návod Na Orave lepšie pre potenciálnych spolupracovníkov. Na zoznamovacej aplikácii Tinder vytvorili profil Dievčatko oravskô – hľadá odvážnych junákov, ktorí s ňou vyskúšajú najznámejšie oravské atrakcie.
Rajštok, rozhľadňa aj mólo
Označenie miesta na Google mape, tzv. pin map, inšpiroval tím Maroša Ľubu k návrhu trojmetrových pinov, ktorými by sa označovali zaujímavé a dôležité miesta na Orave. „Po goralsky sa takýto pripináčik povie rajštok. V noci by bol podsvietený solárnym panelom, bol by ideálny na selfies a iné fotky.“
Architektonický tím pod vedením Petra Murína dostal za úlohu navrhnúť rozhľadňu, ktorá by sa dala umiestniť kdekoľvek na Orave.
„Jeden modulárny box tvorí rám s rozmermi 2,70 krát 2,70 metra. Dokáže ho vyrobiť každý oravský stolár. Náklady na základný modul predstavujú 1400 eur, dvojitý by stál 2600 eur. Rozpočet na 17 metrov vysokú rozhľadňu zloženú z ôsmich modulov dosiahol 30-tisíc eur.“
Nápad postaviť pri Oravskej priehrade sauny tím Mariána Luckého neoslovil, dôvodom je hlavne náročná prevádzka. Saunu nahradili mólom, a nie jedným. Využili pôvodné cesty z Bobrova, Zubrohlavy a Ústia na Slanicu. Existujú dodnes, končia pri priehrade. Pre každú navrhli odborníci iné verejné mólo. „Sú to návrhy, od ktorých sa treba odpichnúť. Ak sa samosprávy zhodnú, že do toho idú, treba vyhlásiť transparentnú medzinárodnú architektonickú súťaž návrhov, aby to dobre vyzeralo.“
Úlohou starostu je mobilizovať
Spišský Hrhov získal titul Dedina roka 2015 a z európskej súťaže si odniesol dve ocenenia – za mimoriadne dosiahnuté výsledky vo viacerých oblastiach obnovy dediny a za spolužitie všetkých skupín obyvateľstva v obci. „Za posledných dvanásť rokov nám pribudlo tisíc obyvateľov,“ povedal Námestovčanom starosta Vladimír Ledecký, ktorý vedie obec 17 rokov. „Naším cieľom je, aby sa im u nás dobre žilo. Snažíme sa preto robiť, čo chcú oni, nie to, čo sme si niekedy mysleli, že by bolo pre nich dobre.“
Ledecký si myslí, že samosprávam chýbajú iniciatívni ľudia. „Treba ich zobudiť a mobilizovať. To je úlohou starostu. Ak niekto príde na úrad, že chce riešiť nejaký problém, poviem mu, ako by sa dal riešiť a dám mu ho na starosť, s tým, že mu budem pomáhať, ako najlepšie viem. Tak sa buduje občianska spoločnosť.“
Dôležité je spojiť ľudí
Spišský Hrhov je známy obecným sociálnym podnikom, ktorý dnes zamestnáva do 60 ľudí, hlavne Rómov. Opravujú cesty, stavajú drevodomy, sušia čaje. Zo zisku samospráva postavila napríklad vyhrievané kúpalisko. „Veci, o ktorých si myslíte, že sú nemenné, sa dajú zmeniť. Príkladom je park s rybníkom a fontánou pri kaštieli. Bol som presvedčený, že s jeho stavom sa nedá pohnúť, pretože nám nepatrí. O chvíľu to bude hlavná okrasa obce.“
Štrnásť rokov Hrhovčania organizujú festival Hrahovske čuda a zabaviska. „Pripravuje ho tristo ľudí, tento rok sme predali 4500 lístkov.“ Pri tejto príležitosti predstavujú rôzne nadrozmerné výrobky, mnohé sa dostali do Guinessovej knihy rekordov. Tento rok vyrobili obrovskú panvicu. „Spojiť ľudí pre nejakú vec je dôležité. A dostanete sa z domu do krčmy, lebo ísť rozmýšľať nad novým rekordom znie inak ako ísť na pivo.“
Za zmienku stojí aj vzdelávací projekt Na vlne poznania, vďaka ktorému za posledné tri roky zavítalo do dediny štyritisíc detí.
Z návrhov pre lepšiu Oravu oslovila Vladimíra Ledeckého rozhľadňa. „Už dlho ju máme v pláne. Naše rozpočty sa pohybovali úplne v iných medziach. Ak je cena jedného modulu naozaj reálna, možno sa do toho pustíme ešte tento rok.“
Otázka znie ako a za čo
„V Námestove sme urobili kus práce,“ povedal v diskusii primátor Ján Kadera. „Sme 23. najlepším mestom na Slovensku, nie sme zadlžení, budujeme, zatepľujeme. Z cudzích zdrojov sme získali na rozvoj desať miliónov eur. Mesto má vypracovaný program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý zahŕňa množstvo oblastí. My námety máme a vieme, čo nám chýba, otázka znie, ako a za čo to realizovať.“
Pre cestovný ruch na Oravskej priehrade je momentálne kľúčové vybudovať cyklochodník okolo priehrady vrátane prepojenia Námestova a Slanice. Na projekte mesto spolupracuje s Poliakmi. „Vyhliadkové veže sú v móde a návrh môžeme predostrieť poslancom. Ideálne by bolo sprístupniť vysielač na Magurke, ktorý je v súkromných rukách.“
Ján Kadera hovorí, že všetko je o komunikácii. „Keď som prišiel na úrad, zistil som, že ako primátor sa musím zaoberať všetkým od narodenia dieťaťa až po úmrtie človeka. Požiadaviek je veľa a peňaženka poloprázdna. A ľudia chcú všetko hneď. Najťažšie je rozhodnúť sa, do čoho treba investovať najprv a čo počká. Aktivity sú vítané, ale musí existovať postupnosť. Aj v rodine platí, že ak máte na Fabiu a nie na Mercedes, kúpite si Fabiu. V meste treba peniaze investovať efektívne, aby sa neprejedali.“
Projekt Námestovo budúcnosti podporila firma Hern, predtým ZTS Strojárne. „Spoločnosť pôsobí v meste vyše šesťdesiat rokov a chce tu byť ďalej,“ povedal Miroslav Palka, riaditeľ pre kvalitu a ľudské zdroje. „Je veľa vecí, ktoré mestu chýbajú. Zaujímavý projekt mesto zatraktívni, a to je to, čo potrebujeme. Atraktívny región, kde ľudia prídu pracovať a ostanú v ňom žiť. Držím palce, aby sa podarilo návrhy uskutočniť.“
